Makrovírus

Makrovírusom vo väčšine prípadov nazývame také makrá alebo súhrn makier, ktoré sú schopné zabezpečiť skopírovanie samého seba z jedného dokumentu do druhého (resp. ďalšieho, ...), prípadne ešte obsahujú nejaké deštrukčné rutiny poškodzujúce údaje v systéme, či systém samotný. Uvedená charakteristika je dosť povrchná, nakoľko nie vždy makro, ktoré kopíruje samo seba do iných súborov musí predstavovať vírus. Pre lepšie pochopenie a objasnenie si činnosti týchto typov vírusov sa musíme vrátiť o pár krokov späť .. . Väčšina klasických vírusov napádajúcich spustiteľné súbory sa vyrovnala veľmi rýchlo a bez veľkej ujmy na „zdraví“ s nástupom nových operačných systémov MS Windows 9x/NT/2000. Prostredníctvom stoviek nových funkcií a modulov sa tvorcom vírusov otvoril svet nevídaných možností, v ktorom mohli premeniť svoje minulé predstavy o vírusoch šíriacich sa prostredníctvom textových a multimediálnych dokumentov na realitu. Nástupom aplikácií balíka MS Office 9x/2000 na softvérový trh sa zistilo, že najväčšia hrozba sa ukrýva v ich unifikovanom prostredí a spôsobe, akým pristupujú k spracúvaným údajom. Problém bol a je najmä v tom, že makrá sú ukladané do toho istého súboru ako text (MS Word), či tabuľky a grafy (MS Excel). V takomto prípade už nemožno hovoriť o dátových súboroch, ale skôr o malých programoch, čo výrazne mení aj prístup k nim z hľadiska bezpečnosti.

3.1.1. Ako prebieha replikácia makrovírusov

Pri aplikácii MS Word 9x/2000 rozlišujeme dva typy súborov, s ktorými možno pracovať. Na jednej strane stoja „prázdne“ dátové súbory a na druhej šablóny. Pre makrovírusy majú väčší význam práve šablóny, ktoré môžu okrem klasického formátovaného textu obsahovať aj iné informácie, týkajúce sa definícií tlačidiel na ovládacej lište, klávesových skratiek, odstránenia niektorých položiek z programových ponúk, či špeciálne upravené makrá reprezentujúce činnosť určitého makrovírusu. Podstatný rozdiel medzi dokumentom a šablónou spočíva tiež v tom, že makrovírus uložený v infikovanom dokumente (s príponou .DOC) je v pasívnom stave, zatiaľ čo v šablóne (s príponou .DOT) v stave plnej aktivity. Každý už asi tuší, čo v sebe skrývajú pojmy aktívny a pasívny makrovírus. Nuž je tomu tak, že reálne sa môže šíriť len aktívny makrovírus. Jeho pasívny kolega je len výsledkom procesu svojho predchodcu - aktívneho makrovírusu.