Celý tento cyklus si možno predstaviť ako začarovaný kruh, kedy na počiatku makrovírus uložený v dokumente skopíruje svoje telo do šablóny (NORMAL.DOT) a vykoná nevyhnutné zmeny v systémových registroch týkajúce sa zníženia stupňa ochrany MS Office 9x/2000 proti makrovírusom, skrytia niektorých položiek nachádzajúcich sa v základnom menu Nástroje/Makro, .. . Keďže sa základná šablóna aktivuje pri každom štarte programu MS Word môže sa v nej uložený makrovírus prekopírovať do ďalších vznikajúcich a spracovávaných dokumentov. Cyklus sa „čiastočne končí“ v tom okamihu, keď makrovírus uložený v dokumente zistí, že existujúca šablóna je už infikovaná (je zbytočné infikovať jednu a tú istú šablónu viac krát). Proces kopírovania makrovírusu zo šablóny do dokumentov pokračuje samozrejme ďalej. Tu sa oplatí ešte spomenúť to, že existuje nespočetné množstvo možností aktivovania makrovírusov v závislosti od: dátumu, času, stlačenia klávesovej skratky (napr. CTRL+F+G), tlače, uloženia, uzatvorenia dokumentu, či kontroly gramatiky a pod...

3.1.2.Infikácia viacerými makrovírusmi súčastne

Na rozdiel od klasických vírusov nemajú makrovírusy jednoznačne špecifikované umiestnenie, začiatok a ani koniec svojho kódu. V mnohých prípadov sa skladajú z niekoľkých makier, čo znamená, že majú viacero vstupov a ciest, ktorými sa môžu aktivovať. Typickým príkladom sú makrovírusy využívajúce pre svoju aktiváciu automakrá FileSave (Uložiť) a FileSaveAs (Uložiť ako). Pokiaľ sa vyskytne situácia, že sa na jednom počítači nachádzajú aktívne dva makrovírusy, ktorých makrá sa čiastočne alebo úplne prekrývajú, môže dôjsť ich kombináciou k vzniku nového makrovírusu. V niektorých prípadoch je takto vzniknutý exemplár nefunkčný, t.j. nie je schopný sa ďalej replikovať a páchať škody. Horšou je alternatíva, ak novovzniknutý vírus preberie z dvoch predchádzajúcich makrovírusov len niektoré prvky, ktoré zhodou náhod (vhodnou kombináciou) vytvoria ešte ničivejšie monštrum, než aké stáli pri jeho zrode. Niektoré staršie verzie programu MS Word obsahovali chyby, ktoré častokrát viedli za určitých podmienok k poškodeniu zdrojového kódu makier pri procese ukladania dokumentov. Kód väčšiny makier a teda aj makrovírusov obsahuje okrem nutných príkazov aj desiatky nepotrebných informácií, ktoré s ich funkčnosťou priamo nesúvisia (komentáre, reťazce znakov, ...). Problém poškodených makier v „menej významných“ častiach sa dal vo väčšine prípadov prehliadnuť, nakoľko VBA bol schopný malé nedostatky tolerovať a bez problémov pokračovať ďalej. V praxi sa to prejavuje tým, že pár mesiacov po vzniku nového makrovírusu sa objaví na svete celý rad jeho rôznych variant, ktoré vzniknú „samovoľne“, t.j. bez priameho zásahu používateľa. Ak hovoríme o nebezpečenstve „degenerácii“ makrovírusov bez zásahu používateľa je vhodne spomenúť ešte aspoň jeden príklad.