V praxi sa to prejavuje tým, že pár mesiacov po vzniku nového makrovírusu sa objaví na svete celý rad jeho rôznych variant, ktoré vzniknú „samovoľne“, t.j. bez priameho zásahu používateľa. Ak hovoríme o nebezpečenstve „degenerácii“ makrovírusov bez zásahu používateľa je vhodne spomenúť ešte aspoň jeden príklad. Za posledných päť rokov sa o nemalé množstvo „nových“ makrovírusov zaslúžil aj systém automatickej konverzie makier. Jedná sa o malý modul integrovaný v aplikáciách MS Office 9x/2000, ktorý je schopný makrá vytvorené predchádzajúcimi verziami (napr. MS Word 6.0/95) automaticky previesť do nového jazyka VBA tak, aby si v maximálnej možnej miere zachovali svoje pôvodné funkcie. Problém je v tom, že programátori do tohto modulu zapustili len informácie o konverzii klasických makier a nie makrovírusov, ktoré obsahujú zložité a rozsiahle zdrojové kódy. Najbežnejším pravidlom v tomto prípade je skutočnosť, že čím jednoduchší je makrovírus, tým má väčšiu šancu na bezproblémovú konverziu. Pri zložite štruktúrovaných makrovírusoch sa najčastejšie proces konverzie končí vznikom celkom odlišných vírusov, než akými boli ich predchodcovia.
Microsoft po spŕškach neustálej kritiky zapustil do modulu konverzie primitívny mechanizmus na odhalenie a zneškodnenie najbežnejšie sa vyskytujúcich makrovírusov, ale v dnešnej dobe tento krok možno hodnotiť ako bezcennú kvapku v bezodnom oceáne.

3.1.4. Metódy pri detekcii makrovírusov

uvedeného jasne vyplýva, že problematiku makrovírusov a nebezpečenstva, ktoré predstavujú pre spoločnosť v období informačného veku nemožno brať na ľahkú váhu. Hovoriť o tom, ako jednoducho a účinne sa dá zistiť prítomnosť makrovírusov v dokumentoch je v tomto okamihu značne zložité. Dôvodom je najmä existencia niekoľkých tisícov vírusových exemplárov, z ktorých každý desiaty je niečím špecifický. Je nadľudské sily popísať proces odstraňovania jednoduchších alebo komplikovanejších makrovírusov tak, aby sa dal použiť pre každý z nich. Prenechajme preto túto prácu tým, ktorí sa ju rozhodli vykonávať na profesionálnej úrovni – antivírusovým firmám, jej produktom a zamestnancom.
V dnešných antivírusových systémoch sa používajú pre identifikáciu makrovírusov nasledujúce tri metódy:
• Prvá metóda je založená na počítaní kontrolných súčtov (CRC32) makier obsiahnutých v dokumentoch a porovnávaní zistených hodnôt s tými, ktoré boli vygenerované pri ich počiatočnom vzniku. Výhodou tejto metódy je najmä to, že umožňuje identifikovať už existujúce a zdokumentované makrovírusy s maximálnou presnosťou.