krádež počítača, programu, údajov, komunikačného zariadenia: logická krádež spočívajúca v skopírovaní programu alebo údajov je veľmi ťažko právne kvalifikovateľná, keďže pôvodné predmety zostávajú na mieste, páchateľ si odnáša ich kópie (prípadne je to naopak) a vo väčšine prípadov digitálnych záznamov nie je možné zistiť, čo je originál a čo kópia. 5. zmena v programoch a údajoch (okrajovo i v technickom zapojení počítača resp. komunikačného zariadenia): zmena programov a údajov inými programami alebo priamymi zásahmi programátora, úprava v zapojení alebo inom atribúte technického vybavenia počítača. 6. zneužívanie počítačových prostriedkov k páchaniu inej trestnej činnosti: manipulácia s údajmi ako napr. zostavy v skladoch, tržby, nemocenské poistenie, stavy pracovníkov, stav účtov a pod., patria sem aj krádeže motorových vozidiel, falšovanie technickej dokumentácie, priekupníctvo, daňové podvody, falšovanie a pozmeňovanie cenín, úradných listín a dokladov, dokonca aj peňazí. Pri tomto druhu počítačovej kriminality býva dostatok využiteľných stôp, podmienkou je však prekvapivé zaistenie počítačovej techniky.

7. podvody páchané v súvislosti s výpočtovou technikou: využitie niečieho omylu vo svoj prospech (hry s vkladom finančnej čiastky a rozosielaním listov “následníkom” so sľubom zaručeného zisku). Tento druh trestnej činnosti možno vykonávať aj bez použitia výpočtovej techniky, ale s jej použitím je táto činnosť efektívnejšia. Vo všetkých prípadoch je objasňovanie a dokazovanie takejto trestnej činnosti tak zložité, že bez včasného zaistenia dôkazov v tejto oblasti môžeme očakávať len veľmi malú úspešnosť v zaistení páchateľov a ich odsúdení. Je to najmä preto, lebo používané metódy a prostriedky sú na veľmi vysokej technickej a intelektuálnej úrovni.

1.6 História hackerstva

Praví programátori: Na začiatku boli praví programátori. Oni si však tak nehovorili a nehovorili si ani hackeri. Tento termín „praví programátor“ sa objavil až po r. 1980. Od r. 1945 však výpočtová technika priťahovala veľa ľudí. Neskôr tí najmúdrejší začali tvoriť softvéry pre svoje potešenie a používali ich. Písali v assembleri, fortrane a v iných strojových jazykoch. Boli to predchodcovia hackerskej kultúry.
Niektorí ľudia, ktorí vyrástlli v kultúre pravých programátorov zostali naďalej aktívny aj v deväťdesiatych rokoch. Napríklad o Seymourovi Crayovi, tvorcovi superpočítačov triedy Cray sa tvrdí, že sám vymyslel program a napísal ho do počítača vlastnej výroby bez jednej chyby.
Kultúru pravých programátorov vytvoril vzostup interaktívnej práce s počítačom, univerzity a siete. Toto umožnilo vznik kontinuálnej inžinierskej tradície, ktorá sa nskoniec vyvinula v dnešnú open source hackerskú kultúru.
Prví hackeri: Počiatky hackerskej kultúry sa datujú do r. 1961, kedy MIT získal svoj prvý PDP – 1.