Ľudia z Klubu železničných modelárov pre tento počítač vymysleli programátorské nástroje, slang a okolitú kultúru. Počítačová kultúra z MIT-u si pravdepodobne jako prvá osvojila termín hacker. Ich vplyv sa po r. 1969, prvom roku existencie ARPAnetu zvýšil.
ARPAnet bola prvá transkontinentálna vysokorýchlostná digitálna sieť. Vyvinulo ju ministerstvo obrany Spojených štátov amerických ako experimentálnu digitálnu sieť, avšak stala sa z nej sieť spájajúca stovky univerzít. Okrem toho, že ARPAnet spojil vedcov z celého sveta, spojil aj hackerov do kritického množstva.
V týchto rokoch sa objavili prvé úmyselné artefakty hackerstva, prvý zoznam slangu, prvé satiry, prvé nesmelé diskusie o hackerskej etike. Hackerstvo vzniklo na univerzitách pripojených k ARPAnetu, prevažne na katedrách počítačovej vedy. Laboratórium umelej inteligencie v MITe bolo lídrom v tejto oblasti. Neskôr sa k nemu pripojilo Standforské laboratórium umelej inteligencie (SAIL) a univerzita Carnegie – Mellon (CMU).
Od čias PDP – 1 sa osud hackerstva spájal s minipočítačmi PDP firmy Digital Equipment Corporation (DEC). Pretože ich počítače boli výkonné a pomerne lacné, kúpilo si ich mnoho univerzít. ARPAnet používali prevažne počítače firmy DEC. Najdôležitejší z nich bol PDP – 10, vyrobený v r. 1967.
MIT aj keď používal ten istý PDP – 10 ako ostatní vybral si inú cestu. Pre PDP – 10 vytvoril vlastný softvér, ktorý ľudia z MITu nazvali ITS. ITS znamenalo nekompatibilný systém zdielania času ( Incompatible timesharing system). ITS aj keď bol niekedy chybný, bol však zvláštny, excentrický a mal v sebe množstvo brilantný myšlienok. Bol napísaný v assembleri, ale mnoho jeho projektov bolo napísaných v jazyku umelej inteligencie, v LISPe. LISP bol výkonejší a flexibilnejší ako mnoho vtedajších programov. Stal sa preto jedným z najobľúbenejších programov hackerov.
Ale SAIL a CMU tiež nespali. Mnoho hackerských kádrov, ktorí výrástli na PDP – 10 sa neskôr stali kľúčovými osobami vo vývoji osobných počítačov. Hackeri v CMU pracovali na niečom, čo viedlo k prvej veľkej aplikácii expertných systémov a priemyselnej robotiky v praxi. Ďaľším dôležitým miestom kultúry bol Xerox Palo Alto Research Center (PARC), kde napríklad vymysleli aj laserovú tlačiareň.
Nástup UNIXu: Medzitým sa od r. 1969 v New Jersey dialo niečo, čo zatienilo tradíciu PDP – 10. V r. 1969 vynašiel hacker Ken Thompson UNIX. Thompson pracoval aj na vývoji operačného systému so zdieľaním času s názvom Multics, ktorého predchodcom bol ITS.