Problematiku situácie v oblasti pirátstva nemožno predsa riešiť tým, že nebudeme software chrániť tým, že ho nebudeme vydávať. Je to problém ako každý iný. Napríklad aj banky nebudú zrušené len preto, že ich čas od času niekto vylúpi. Naopak bude posilnená ich ochrana a bezpečnostná politika, aby sa to už viackrát nemohlo opakovať.
V súčastnej dobe existuje niekoľko spôsobov, ako bezpečne ochrániť software tak, aby ho nebolo možné ckreknúť bez znalosti požadovaného hesla, šifry, registračného súboru alebo čokoľvek iného:
1. Zašifrovanie dát. Ochrana, ktorá pracuje so zašifrovanými dátami, ktoré sú dešifrovateľné jedine zadaním registračného čísla (hesla) a nedochádza v nej k priamej kontrole zadaného a správneho dešifrovacieho kľúča – dáta sú jednoducho len dešifrované, a pokiaľ pri práci s nimi vznikne chyba, bol zadaný zlý dešifrovací kľúč. Bohužiaľ má táto metóda jeden háčik. Platí iba do tej chvíle, kým cracker zistí požadovaný kľúč. Akonáhle ho získa napr. od kamaráta, ktorý sa zaregistroval, už nie je problém uložiť dáta v dešifrovanej podobe.
2. Neúplné programy. Je to akýkoľvek typ demo alebo sharewarový program, v ktorom kód nie je fyzicky prítomný. Je nemožné predsa v programe meniť niečo, čo tam vôbec nie je. Registrovanému užívateľovi je väčšinou poslaná plná verzia programu. V takomto prípade ale treba premyslieť protikopírovaciu ochranu, aby nebolo možné plnú verziu programu nelegálne šíriť. Základné rozdelenie dnešných typov ochrán:
a) časové obmedzenie – trial, time limit, try – buy
b) obmedzený počet spustení – runtime limit
c) registračné číslo alebo heslo – serial number
d) kľúčový súbor – key file
e) funkčne obmedzené programy – crippled
f) hardwarový kľúč – dongle
g) kontrola prítomnosti CD – CD-Check
h) protikopírovacie ochrany CD
i) kompresné a šifrovacie programy – PE-šifréry/kompresory
j) programy naprogramované vo Visual Basicu
Rad druhov ochrán býva často kombinovaný, takže sa môžete stretnúť s časovo obmedzenou verziou programu, ktorá sa odblokuje zadaním správneho sériového čísla, alebo kľúčovým súborom.
Ochrana softwaru by sa mala stáť nedeliteľnou súčasťou jeho vývoja a nemalo by sa na ňu pozerať ako na niečo dodatočného. Naopak, malo by sa na ňu pamätať už od začiatku vývoja softwaru. Čím viac je potom zakomponovaná do softwaru, tým lepšie ju dokáže chrániť. Je omnoho ťažšie odstrániť ochranu, ktorá je poprepletaná so všetkými časťami programu, ako niekoľkými ochrannými prvkami, ktoré boli do programu dodané až dodatočne.