Informačné metódy, technológia a technika, inštitúcie, systémy a siete, profesionalizácia informačnej činnosti a formovanie informačných vied vznikli v spoločnosti ako špecifický nástroj na prekonávanie problémov so stále sa hromadiacimi údajmi. Tieto nástroje zabezpečujú ich efektívny prenos zo systému tvorby do systému aplikácie, riadia a usmerňujú informačné toky v spoločnosti. Prostredníctvom výskumu informačného prostredia zdokonaľujú systém tvorby poznatkov a poznávacie procesy v spoločnosti. V procese vývoja spoločenského informačného problému môžeme rozlíšiť jednotlivé fázy, ktoré závisia od intenzity vývoja poznania, najmä vedy a techniky a informačných potrieb. Informačná explózia vzniká v etape kulminácie rozvoja poznania na danom vývojovom stupni a prejavuje sa exponenciálnym narastaním informácií a informačných prameňov. Tento jav spôsobuje starnutie, kumuláciu tvorby a rozptyl poznatkov. V dôsledku informačnej explózie vzniká informačná kríza. Dochádza k nej pri prekonaní spôsobu komunikácie údajov v určitej etape vývoja. 1.3 INFORMAČNÁ IMPLÓZIA
Explózia informácií ide ruka v ruke s implóziou, zrútením a miznutím informácií.
Strata informácií je veľkým paradoxom informačnej spoločnosti. Ľudí začína znepokojovať strata informácií na iných ako elektronických nosičoch. Problém, ktorý sa pokúšame riešiť je zachovanie napríklad tlačených dokumentov pre budúcnosť. Pokusom zmierniť pravdepodobné straty sú rôzne projekty typu Gutenberg (nápad Michaela Harta), či Pamäť sveta (oficiálny program UNESCO), ktoré si kladú za cieľ digitalizovať to najlepšie, čo ľudstvo v predinformačných dobách vytvorilo. Na druhej strane je strata informácií prirodzený sociálny jav. Tradičné nosiče informácií miznú s noblesou. Vypálenie knižnice v Alexandrii, či verejné spaľovanie kníh v nacistickom Nemecku boli udalosti pripomínajúce pohanské slávnosti. Bol zničený mocný nepriateľ - kniha. Digitálne nosiče by boli zničené oveľa prozaickejšie - stlačením jedného či dvoch tlačidiel. Informačné pramene v Internete trpia detskými chorobami tohto média. Jednou z nich je nedostatok skúseností používateľov. Takmer nikto nedokáže určiť, ktoré adresy,
a ktorí provideri sú zárukou kvality a serióznosti informácií. Vo sfére tlačených kníh existujú prestížne vydavateľstvá, ale kto je dnes autoritou na webe? Bežné vyhľadávače (Altavista, Yahoo, Fast a pod.) zaplavujú užívateľov stovkami či tisíckami adries. Pritom obrovské množstvo relevantných a ”irelevantných” dokumentov skôr zneisťuje a odrádza. To, že sú uprednostňované stránky, ktoré majú hľadané slovo v titulku, alebo v metatagu (popise stránky) nie je riešením.