Nie je predsa nič ľahšie, ako na úvodný riadok či do metatagu napísať pojmy, ktoré sú často vyhľadávané. Vyhľadávač Google je pokusom vyriešiť túto ”neserióznosť” Internetu. Google hierarchizuje každú stránku podľa toho, koľko iných webov- ských stránok sa na ňu odvoláva. Predpokladá sa totiž, že najviac odkazov je na najlepšie stránky. Nemusí to však byť úplna pravda. Paradoxom je, že Google, ktorý údajne patrí medzi desať najvýznamnejších technologických inovácií roku 1999 popiera najväčšiu prednosť internetu, ktorou je čerstvosť informácií. Je predsa samozrejmé, že každý sa odkazuje na stránky, ktoré sú staršie ako tá, ktorú on sám práve vytvára. To, čo je najnovšie sa ešte nemôže popýšiť žiadnymi odkazmi. Takže je to pre Google nezaujímavé.

1.4 INFORMAČNÉ TOKY

V informačných materiáloch z konferencií, seminárov i z periodických súborných publikácií sa termín informačné toky stal vysokofrekventovaným termínom, ale jeho pojmový obsah zostáva mlhavý (fuzzy). Je to najmä preto, že je viacnásobne prerušené spojenie medzi informačnými zdrojmi a finálnymi používateľmi. V tejto súvislosti treba poukázať na príčinu takejto situácie. Keďže odborná komunikácia sa odvíja z terminologického základu, terminologická podobnosť napomáha interpretácii termínov z ich kontextov. Pravda semantická mlhavosť a neostrosť kontextu značne komplikuje porozumenie. Potom je zrejmé, že povrchný prístup k používaniu a interpretovaniu termínov je nepostačujúci a zákonite musí nastúpiť hĺbkový prístup. Novšie pokusy merať užitočnosť informácií (Hil93) vedú k nutnosti prejsť aspoň na hĺbkové indexovanie, i keď výberovým spôsobom. Adresné a správne informácie sú dobré informácie. Dobré informácie sú užitočné, ak sú aktuálne prístupné. Vždy, ale najmä dnes sme svedkami odpadového výskytu (information polution) dezinformácií, t.j. nesprávnych a falošných informácií. V staršej monografii o informačných fondoch sme ich označovali ako jalové informácie. Ak sú dezinformácie včasné, sú škodlivé. Neisté a škodlivé informácie sú neužitočné. Teda plnú hodnotu majú len užitočné informácie a ich získanie vyžaduje hĺbkovú analýzu, ktorej potreba dala vznik tzv. analytickým informačným strediskám, ktoré sa zaoberajú identifikáciou a určovaním vlastností informácií. Z toho vyplýva nutnosť diverzifikácie obsahu informačných tokov. Je zrejmé, že informačný filtrovací proces založený len na všeobecnom indexovaní a referovaní nevedie k cieľu.