Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Informačný šum - odborne aj laicky
Dátum pridania: | 19.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | delfinko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 951 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.1 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 20m 10s |
Pomalé čítanie: | 30m 15s |
Informačnú analytickú prácu musí urobiť u nás finálny používateľ,
i keď na niektorých ústredných úradoch sa vyčlenili analytické útvary z expertov - analytikov. Niekde je ich práca už systematická a niekde sa o to len usilujú. Vzniká otázka, či a ako sa dá posunúť hranica práce medzi nformačným analytikom a finálnym používateľom. Inteligenčné informačné technológie vlastne riešia tento problém. Izolované kľúčové slová vykazujú minimálnu súvislosť len svojim spoluvýskytom. V relačných bázach dát sa zaviedol kvantifikovaný spoluvýskyt na základných asociáciách.
Informačné inžinierstvo (FIN89) objasňuje hlbšie povahu asociácií a rozlišuje povinnú, voľnú a tranzitívnu asociáciu. V terminólogii modelovania dát sa takéto kontrolné opatrenia označujú ako zúženia (constraints). Príslušné podmienky sa definujú počas analytickej fázy navrhovania informačného systému pomocou účelových deskripcií a strategických zámerov. Odvodzujú sa z mapy dát, z účelových asociačných deskripcií a strategických zámerov zaradených v adresných slovníkoch. V našej praxi sa začala používat v tomto smere tzv. CASE technólogia. To je dôvod, prečo metainformačná báza už nie je výskumný luxus, ale nutnosť, ak nechceme aby v informačnom systéme prerastal informačný šum nad pertinentne užitočnými informáciami. Táto realita neobišla ani informačný prieskum, kde dostala podobu troch previazaných tezaurov: makro, stredno a mikropreviazaný tezaurus.
1.5 SPRACOVANIE TEXTU
Obraz bežného i inteligenčného spracovania textu má tri atribúty: metodologické, technologické a nástrojové. V rámci metodólogie ako nevyhnutné pomôcky vystupujú lexikóny, gramatické pravidlá, zobrazovacie modely (najmä modely kontextu prehovoru). Informačné technológie sú už schopné vytvárať vzájomne previazané systémy: textové súbory, zdrojové prieskumové systémy, textové hyperbázy, informačné banky a expertné znalostné systémy (SCH91). Pracovná previazanosť závisí od komunikačného prostredia, ktoré môže byť ostrovne izolované, lokálne integrované, globálne integrované a distribuovane previazané. Zatiaľ sa u nás zrealizovali prevažne ostrovné technológie a lokálne komunikačné
technólogie. Technicky sú možné aj diaľkové komunikácie, ale pre pripravenosť len na povrchové otázky a odpovede sú neprimerane nakladné vo vzťahu k získaným efektom. V praxi u nás je už primerane realizovaná v izolovanom prostredí. Do tejto technológie patria aj knižničné a bibliografické aplikácie.
Zdroje: M. Cigánik: Informačné systémy vo vede, technike a ekonomike. Bratislava, Alfa, 1979, *., M. Cigánik: Modular faceted marker passing in textual data. Library Science, Bratislava, 1992, *., M. Cigánik: Inteligenčné indexovanie a inteligenčné klasifikácie. Knižnice a informácie, Bratislava, 1994, * ., D. Mukhpadhyay: A generic retrieval system design supporting interoperability. Information Systems 1993, *., J. Rockart : Critical success factors. Proc. of the 14 th Annual Conference of the Society for Information Management, Amsterdam, 1982, *., A. Scheer : Principles of officient information management. Berlin, Springer, 1991, *., R. Bodnár: Za prahom 3. tisícročia. Bratislava, Eugenika 1998, *., V. Burčík: Identita a informačné technológie. Bratislava, SSK 1999, *., J. Cejpek: Internet jako sociální jev. Opava, Slezská univerzita 1997, *., B. Čabrunová: Kultúrne aspekty vývoja knižníc v oblasti informatizácie. Bratislava-Trnava, 1998, *., A. Riško: Informačná spoločnosť, knižnice a totálna informovanosť. Bratislava – Trnava, UKB - Krajská knižnica Juraja Fándlyho 1998, *., E. Hradiská: Psychológia reklamy, Elita 1998, *., * - ISBN nebolo uvedené
Súvisiace linky