Svetové , postupne aj naše knihovníctvo a bibliografiu čaká revolučná zmena, ktorú nesie so sebou normalizačný prúd označovaný ako HyTime (Hypermedia/Time-based Document Structuring Language) (NEW91). HyTime si vynútila
normalizácia elektronického polygrafického priemyslu a zavádza normalizačné metódy tvorby informácií o informáciach, t.j. špecifických textových metainformačných systémov. HyTime bude tvoriť normalizovaný základ previazanosti systémov. Vývoj zobrazovania a reprezentovania informácií ide stále smerom od jednoduchých jazykov do jazykov vyšších úrovní. Napr. textové informácie sa spočiatku zobrazovali pomocou rôznych typov gramatík. U nás tento smer predstavovala tzv. pražská lingvistická škola. Vyššiu formu predstavuje preklad jazykových štruktúr do logických formúl. Japonci v piatej generácii počítačov zvolil jazyk PROLOG, Američania jazyky typu C a najnovšie dominuje smer prekladu už do databázového a inteligenčného jazyka SQL (SQL 2, SQL 3). Našli sme spôsob ako naše semantické modely textu prekladať do databázového jazyka SQL.

1.6 DIGITÁLNE KNIŽNICE
Dnes medzi sebou bojujú dve „veľmoci“, ktoré disponujú obrovský množstvom informácií. Sú to knižnice a Internet. Ani jedna z nich však nie je dokonalá. Porovnavanie výsledkov ručného vyhľadávania v tlačených referenčných publikáciách s výsledkami vyhľadávania v systémoch on-line, ukázalo, že strojové vyhľadávanie je presnejšie a efektívnejšie tam, kde ide o vyhľádavanie bibliografických údajov. Tam, kde ide o vyhľadávanie faktografických údajov je však hľadanie v publikáciach efektívnejšie. Takže spojení, Internetu a knižníc by mala vzniknúť akási „dokonalá“ infraštrukúra pre vyhľadávanie a prístupnosť informácií pre širokú verejnosť. Dnes dokonca možno predpokladať, že moderné knižnice budú najdôležitejším, takpovediac charakterovým faktorom osobnosti človeka budúceho tisícročia, pretože poznanie a vedomosti sa stanú absolútnym meradlom jeho hodnoty a užitočnosti pre spoločnosť. Internet nám ponúka šancu na modernizáciu knižníc, šancu dostať knižničné služby všade tam, kde si ich bude používateľ žiadať, vrátane počítača v domácnosti. So zaostávajúcou modernizáciou verejných knižníc sa musíme rýchlo vysporiadať, v opačnom prípade by sme sa ocitli v oblasti verejných knižničných služieb na okraji vývojových trendov a mohli by sme sa dostať mimo hlavného prúdu. Ide tu len o zmenu formy knižnice, nie jej obsahu, či dokonca o zmenu jej inštitualizácie v informačnej spoločnosti. Preto máme pred sebou rôzne prívlastky, ako elektronická, digitálna, virtuálna, otvorená a iné.