Vo väčšine odborných diskusií sa postupne ustáľuje pojem digitálna knižnica, aj keď je ju jednoznačne definovať dosť problematické. Je to preto, lebo pokusy o takéto definovanie môžu vychádzať z veľmi rôznorodých uhlov pohľadu. Treba však povedať, že digitálnu knižnicu si nemožno predstavovať ako jeden všeobsiahly univerzálny systém poskytujúci okamžitý prístup ku všetkým informáciám odkiaľkoľvek na svete. Reálne je skôr postupné budovanie takýchto knižníc určené konkrétnymi používateľskými potrebami a cieľmi pri riešení problémov. Ako vidieť, ide o vývoj, ktorý čaká na svoje riešenie. Z hľadiska funkcií tradičného publikačného reťazca je zaujímavá skutočnosť, že elektronická knižnica sa stáva nielen miestom distribúcie a verejného prístupu k informáciám, tak ako to bolo v prípade tradičných knižníc, ale často aj priamou (jedinou) lokáciou publikovaných dát. 1.7 REKLAMA

Najvšeobecnejšou definíciou reklamy je jej vymedzenie ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, ktoré vedú k žiadúcim činnostiam. Pod reklamou možno rozumieť spôsob, ktorým sa výrobca snaží o vlastnom vyrobenom produkte informovať čo najviac ľudí. Reklama je silným fenoménom súčasnej doby. Stretnete sa s ňou všade, niekedy aj na miestach, kde by ste niečo také ako reklamu určite nehľadali. Médiá, ulice, úrady, školy, jedálne, vlaky, autobusy aj električky sú jej plné. Mestom sa nedá prejsť bez toho, aby ste aspoň podvedome nejakú nezaznamenali. Reklama doslova zaťažuje naše myslenie.
Cieľom reklamy je komercializovať produkt tak, aby ho poznalo čo najviac používateľov a aby si ho v obchode kúpili aj tí, čo ho nepotrebujú. Konkurencia medzi jednotlivými výrobcami je natoľko silná, že budúcnosť firmy je veľmi citlivá na to, či spotrebiteľ pri veľkom, rozmanitom výbere produktov siahne práve po danom výrobku. A keďže samotný spotrebiteľ nepozná kvalitu všetkých produktov a nie vždy dokáže rozlišovať ich samotné prednosti, často sa preto necháva ovplyvňovať lepšími reklamnými argumentami. Tento fenomén je neprehliadnu-teľný. Pritom nie vždy je reklama pravdivá. Vnucované a častokrát nadnesené informácie, či dezinformácie v reklamách vytvárajú informačný šum. Ale pri neprebernom množstve výrobkov s rovnakým účelom použitelnosti, je pre spotrebiteľa nemožné zisťovať výhody a nevýhody každého z nich. Pri výbere produktu zvyčajne prevláda vsugerovaná myšlienka spotrebiteľa že to, čo má peknú reklamu je lepšie ako to bez reklamy. Prípadne, že zahraničné výrobky majú vyššiu kvalitu ako domáce.