Informačný šum – pre laika

Informáciu ako samotný pojem, môže byť dosť ťažké zaradiť z hľadiska jej vzni-ku, nakoľko aj škrekot vtákov, či maľby na stenách jaskýň v ktorých žili naši pred-kovia sa môžu pokladať za prejavy komunikácie, čiže odovzdávanie informácií v podobe znakov v určitých chronologických sledoch. Už v praveku predstavovali kresby spôsob akým vyjadrovali ľudia svoje pocity. Najznámejšími oblasťami v roz-voji písma a kultúry boli Mezopotámia (klinové písmo), Čína (papyrus) a Egypt (hieroglyfi). Postupom času, keď už bola dokonale vyvinutá reč aj komuni-kácia sme sa začali čoraz viac zaujímať o poznanie sveta okolo nás. Prirodzená zveda-vosť nás neustále hnala dopredu, začali sme bádať a zhromaž-ďovať informácie. Spočiatku sa informácie zapisovali na hlinenné tabuľky, neskôr na papyrus, papier...
Dnes žijeme dobu, do ktorej sa jedinec ktorý nedokáže komunikovať a získavať informácie, začlení len veľmi ťažko. Od detstva sa učíme rozoznávať tvary, farby a slová. Spoločnosťou sme „nútení“ rozvíjať svoje psychické a motorické schop-nosti, prispôsobiť náš celkový vývin akýmsi „primeraným kritériám“. Priemerné ďieťa vo veku 3 rokov pozná zhruba 150 – 200 slov. Po dosiahnutí 6 roku života sa pokladá za samozrejmé, že začne zo zákona povinnú základnú školskú dochádz-ku. Postupne sa učí čítať, písať a počítať. Predpokladá sa, že základy čítania, písania a počítania by malo dieťa zvládnuť za 2 roky. Vo veku ôsmich rokov už dieťa dokáže využívať niektoré z komunikačných a masme-diálnych technológií, ktoré ho obklopujú, ako sú napríklad televízia, videorekordér alebo telefón. Ľudstvo malo odjakživa potrebu informácie nielen získavať, ale ich aj odovzdávať ďaľším generáciám. Či už hovorenou, alebo písanou formou. Ich expanzia bola primeraná rozvoju vedy. Lenže dnes, v dobe prudkého rozvoju vedy a techniky sa informácie začali množiť priam neuveriteľným tempom, ktoré za posledných 10 rokov dosiahlo stav, ktorý by si nikto predtým nedokázal ani predstaviť. Štatisticky sa v priemere za 2 roky nazbiera päťnásobok pôvodných informácií. Taktiež sa zmenilo chápanie pojmu „informácia“. Informácia je správa, ktorá nám podá obraz o určitej skutočnosti.
Čoraz častejšie dochádza pri vyhľadávaní informácií o danej tematike k tomu, že získaných informácií je neprehľadné množstvo. Nie je to ale podmienkou. Niektoré informácie sa zase hľadajú až príliš zložito. Tento problém sa týka ako nových informácií, tak aj starých.

Obrazne by sa dalo povedať, že digitálne informácie nám miznú pred očami. Možno štvrtina, alebo tretina Internetových hypertextových odkazov na iné stránky je v skutočnosti slepých. Nápis ”File not found” nás nieke-dy prenasleduje ako keby bola téma, ktorej sa venujeme začarovaná. Neaktuálne odkazy vytvárajú „škrupinu smetiska“, ktoré tvoria nedostupné informácie. Doku-menty na Internete často zmiznú za kratší čas, ako by sa v ére tlače vôbec rozšírili medzi čitateľov. A digitálnych archívov prakticky niet. Nikdy v minulosti nedo-chádzalo k takej ”drastickej a nenahraditeľnej strate informácií” ako v súčasnosti. V dnešnej spoločnosti prevláda krátkodobá pamäť. K informáciám sa správame ako typická konzumná spoločnosť ku ktorémukoľvek tovaru. Cyklus výroby - distribúcie - konzumácie (likvidácie) sa snažíme čo najviac skrátiť, aby na miesto starých tovarov-informácií mohli nastúpiť nové informácie. Jedinec nedokáže sledovať vývoj zo všetkých oblastí.
Okrem problému nedostatku informácií môže teda vzniknúť aj problém ich pre-bytku a to hlavle pri vyhľadávaní informácií na Internete. Existuje veľa interne-tových vyhľadávačov, ktoré majú vo svojej databáze stovky odkazov na internetové stránky zaoberajúce sa témou ktorú práve potrebujeme. Lenže vyhľadávače nedo-kážu zistiť, ktoré informácie my hľadáme. Či vedecké, laické alebo všeobecné. Preto nám ponúknu odkazy na všetky sránky, ktoré súvisia s hľadanou témou. Lenže aj v tomto prípade môže nastať stav, že sa dostaneme do postavenia „sudcu“ a budeme musieť selekciou určiť na základe určitých faktorov, ktoré infor-mácie sú pre nás dôležité a ktoré nie. Jedným z týchto faktorov je aj aktuálnosť získaných informácií. Sú oblasti, v ktorých sa informácie menia pomaly a ich aktuálnosť má pomerne dlhé trvanie. Napríklad návody na použitie. Ako protiprík-lad sa môže uviesť krátka doba aktuálnosti pri vývoji informačných technológií. O tejto oblasti sa dá abstraktne povedať „že to čo bolo včera dnes už nie je“, nakoľko sa predpokladá že vývin informačných technológií je v dnešnej dobe vo svojom najväčsom a najprudšom rozkvete. Všetko sa točí okolo Internetu a rýchle-ho získavania informácií. Ľudia po nich doslova prahnú a každý by ich chcel mať ako prvý. Preto sa aj dnešná spoločnosť nazýva informačnou spoločnosťou. Čo sa internetu týka, častokrát v ňom dochádza k informačnému šumu a to nie len z dô-vodu prebytku, či naopak nedostatku informácií. Pozorovaním sa zistilo, že Internet je zahlcovaný množstvom rovnakých informácií uložených na mnohých miestach.

Tento jav spôsobuje brzdenie rýchlosti internetu a znemožňuje efektívne vyhľadávanie informácií. Preto sa ako veľmi príznačná javí otázka, či jedného dňa dospejeme do štádia, keď každý dokument bude v elektronickej forme uložený iba na jednom mieste a dostupný z ktoréhokoľvek "zasieťovaného" osobného počíta-ča na svete ? Na túto otázku dnes žiaľ nik nedokáže odpovedať. Internet a jeho uživatelia sú ešte stále len v štádiu vývoja. Riešia sa otázky bezpečnosti Internetu, zneužívania informácií, informačného šumu, ale aj virtuálnej reality a samozrejme etiky. Vyriešenie týchto otázok by viedlo k rýchlejšiemu získavaniu poznatkov a samozrejme k zefektívneniu práce ľudí. ODBORNE:
1.1 INFORMAČNÝ ŠUM
Pôvodný význam slova informačný šum má korene v elektrotechnike, konkrétne v problematike prenosu digitálnych signálov. Charakterizuje hmotné, alebo nehmotné rušenie prenášaného signálu. Toto rušenie môže nastať v ktorejkoľvek časti prenosového reťazca, či už priamo vo vysielači, prenosovom kanále, alebo v prijímači. Rušivý element môže mať najrôznejšie podoby, od elektromagnetic -kého vlnenia, až po mechanickú chybu na nosiči informácie (resp. prenosovom kanále). Vždy však spôsobuje spomalenie prenosu informácií, alebo dokonca vznik dezinformácií. Nakoľko sa predpokladá, že informácie sú prenášané v digitálnej podobe je veľmi dôležité, aby sa dostali v rovnakej forme od vysielateľa k príjemcovi. Jediná zmena v poradí jednotiek a núl môže totiž v extrémnych prípadoch skončiť katastrofálne. Moderné technológie umožňujú takmer dokonalé zabezpečenia prenosových ciest, využitím dômyselného kódovania a overovania prenosu. Využívajú sa napr. detekčné a korekčné kódy, systematické a cyklické kódy, spätnoväzobné metódy, zabezpečenia na n-násobý beh a iné.
Pod významom informačný šum môzeme však rozumieť aj zaťaženie ľudí informáciami. Je to oveľa väčší problém ako pri prenose digitálnych signálov, nakoľko si jako ľudia tento druh informačného šumu sami vytvárame, ale nedokážeme sa voči nemu brániť. Súvisí so zaťažovaní spoločnosti informáciami, ktoré mnohokrát nedostávame dobrovoľne a spôsobujú nám stres.

1.2 INFORMAČNÁ EXPLÓZIA
Pri prekonávaní rozporu medzi systémom tvorby a systémom využívania informácií treba riešiť problematiku jeho formy, ďalej zabezpečenie jeho komunikácie a napokon aj problémy spojené s jeho efektívnym využitím. Prekonanie rozporu medzi systémom tvorby poznatkov a systémom ich využitia je podmienené organizáciou, inštitucionalizáciou, spracúvaním a sprístupňovaním údajov obsiahnutých v spoločenskom dokumentovom fonde.

Informačné metódy, technológia a technika, inštitúcie, systémy a siete, profesionalizácia informačnej činnosti a formovanie informačných vied vznikli v spoločnosti ako špecifický nástroj na prekonávanie problémov so stále sa hromadiacimi údajmi. Tieto nástroje zabezpečujú ich efektívny prenos zo systému tvorby do systému aplikácie, riadia a usmerňujú informačné toky v spoločnosti. Prostredníctvom výskumu informačného prostredia zdokonaľujú systém tvorby poznatkov a poznávacie procesy v spoločnosti. V procese vývoja spoločenského informačného problému môžeme rozlíšiť jednotlivé fázy, ktoré závisia od intenzity vývoja poznania, najmä vedy a techniky a informačných potrieb. Informačná explózia vzniká v etape kulminácie rozvoja poznania na danom vývojovom stupni a prejavuje sa exponenciálnym narastaním informácií a informačných prameňov. Tento jav spôsobuje starnutie, kumuláciu tvorby a rozptyl poznatkov. V dôsledku informačnej explózie vzniká informačná kríza. Dochádza k nej pri prekonaní spôsobu komunikácie údajov v určitej etape vývoja. 1.3 INFORMAČNÁ IMPLÓZIA
Explózia informácií ide ruka v ruke s implóziou, zrútením a miznutím informácií.
Strata informácií je veľkým paradoxom informačnej spoločnosti. Ľudí začína znepokojovať strata informácií na iných ako elektronických nosičoch. Problém, ktorý sa pokúšame riešiť je zachovanie napríklad tlačených dokumentov pre budúcnosť. Pokusom zmierniť pravdepodobné straty sú rôzne projekty typu Gutenberg (nápad Michaela Harta), či Pamäť sveta (oficiálny program UNESCO), ktoré si kladú za cieľ digitalizovať to najlepšie, čo ľudstvo v predinformačných dobách vytvorilo. Na druhej strane je strata informácií prirodzený sociálny jav. Tradičné nosiče informácií miznú s noblesou. Vypálenie knižnice v Alexandrii, či verejné spaľovanie kníh v nacistickom Nemecku boli udalosti pripomínajúce pohanské slávnosti. Bol zničený mocný nepriateľ - kniha. Digitálne nosiče by boli zničené oveľa prozaickejšie - stlačením jedného či dvoch tlačidiel. Informačné pramene v Internete trpia detskými chorobami tohto média. Jednou z nich je nedostatok skúseností používateľov. Takmer nikto nedokáže určiť, ktoré adresy,
a ktorí provideri sú zárukou kvality a serióznosti informácií. Vo sfére tlačených kníh existujú prestížne vydavateľstvá, ale kto je dnes autoritou na webe? Bežné vyhľadávače (Altavista, Yahoo, Fast a pod.) zaplavujú užívateľov stovkami či tisíckami adries. Pritom obrovské množstvo relevantných a ”irelevantných” dokumentov skôr zneisťuje a odrádza. To, že sú uprednostňované stránky, ktoré majú hľadané slovo v titulku, alebo v metatagu (popise stránky) nie je riešením.

Nie je predsa nič ľahšie, ako na úvodný riadok či do metatagu napísať pojmy, ktoré sú často vyhľadávané. Vyhľadávač Google je pokusom vyriešiť túto ”neserióznosť” Internetu. Google hierarchizuje každú stránku podľa toho, koľko iných webov- ských stránok sa na ňu odvoláva. Predpokladá sa totiž, že najviac odkazov je na najlepšie stránky. Nemusí to však byť úplna pravda. Paradoxom je, že Google, ktorý údajne patrí medzi desať najvýznamnejších technologických inovácií roku 1999 popiera najväčšiu prednosť internetu, ktorou je čerstvosť informácií. Je predsa samozrejmé, že každý sa odkazuje na stránky, ktoré sú staršie ako tá, ktorú on sám práve vytvára. To, čo je najnovšie sa ešte nemôže popýšiť žiadnymi odkazmi. Takže je to pre Google nezaujímavé.

1.4 INFORMAČNÉ TOKY

V informačných materiáloch z konferencií, seminárov i z periodických súborných publikácií sa termín informačné toky stal vysokofrekventovaným termínom, ale jeho pojmový obsah zostáva mlhavý (fuzzy). Je to najmä preto, že je viacnásobne prerušené spojenie medzi informačnými zdrojmi a finálnymi používateľmi. V tejto súvislosti treba poukázať na príčinu takejto situácie. Keďže odborná komunikácia sa odvíja z terminologického základu, terminologická podobnosť napomáha interpretácii termínov z ich kontextov. Pravda semantická mlhavosť a neostrosť kontextu značne komplikuje porozumenie. Potom je zrejmé, že povrchný prístup k používaniu a interpretovaniu termínov je nepostačujúci a zákonite musí nastúpiť hĺbkový prístup. Novšie pokusy merať užitočnosť informácií (Hil93) vedú k nutnosti prejsť aspoň na hĺbkové indexovanie, i keď výberovým spôsobom. Adresné a správne informácie sú dobré informácie. Dobré informácie sú užitočné, ak sú aktuálne prístupné. Vždy, ale najmä dnes sme svedkami odpadového výskytu (information polution) dezinformácií, t.j. nesprávnych a falošných informácií. V staršej monografii o informačných fondoch sme ich označovali ako jalové informácie. Ak sú dezinformácie včasné, sú škodlivé. Neisté a škodlivé informácie sú neužitočné. Teda plnú hodnotu majú len užitočné informácie a ich získanie vyžaduje hĺbkovú analýzu, ktorej potreba dala vznik tzv. analytickým informačným strediskám, ktoré sa zaoberajú identifikáciou a určovaním vlastností informácií. Z toho vyplýva nutnosť diverzifikácie obsahu informačných tokov. Je zrejmé, že informačný filtrovací proces založený len na všeobecnom indexovaní a referovaní nevedie k cieľu.

Informačnú analytickú prácu musí urobiť u nás finálny používateľ,
i keď na niektorých ústredných úradoch sa vyčlenili analytické útvary z expertov - analytikov. Niekde je ich práca už systematická a niekde sa o to len usilujú. Vzniká otázka, či a ako sa dá posunúť hranica práce medzi nformačným analytikom a finálnym používateľom. Inteligenčné informačné technológie vlastne riešia tento problém. Izolované kľúčové slová vykazujú minimálnu súvislosť len svojim spoluvýskytom. V relačných bázach dát sa zaviedol kvantifikovaný spoluvýskyt na základných asociáciách.
Informačné inžinierstvo (FIN89) objasňuje hlbšie povahu asociácií a rozlišuje povinnú, voľnú a tranzitívnu asociáciu. V terminólogii modelovania dát sa takéto kontrolné opatrenia označujú ako zúženia (constraints). Príslušné podmienky sa definujú počas analytickej fázy navrhovania informačného systému pomocou účelových deskripcií a strategických zámerov. Odvodzujú sa z mapy dát, z účelových asociačných deskripcií a strategických zámerov zaradených v adresných slovníkoch. V našej praxi sa začala používat v tomto smere tzv. CASE technólogia. To je dôvod, prečo metainformačná báza už nie je výskumný luxus, ale nutnosť, ak nechceme aby v informačnom systéme prerastal informačný šum nad pertinentne užitočnými informáciami. Táto realita neobišla ani informačný prieskum, kde dostala podobu troch previazaných tezaurov: makro, stredno a mikropreviazaný tezaurus.

1.5 SPRACOVANIE TEXTU

Obraz bežného i inteligenčného spracovania textu má tri atribúty: metodologické, technologické a nástrojové. V rámci metodólogie ako nevyhnutné pomôcky vystupujú lexikóny, gramatické pravidlá, zobrazovacie modely (najmä modely kontextu prehovoru). Informačné technológie sú už schopné vytvárať vzájomne previazané systémy: textové súbory, zdrojové prieskumové systémy, textové hyperbázy, informačné banky a expertné znalostné systémy (SCH91). Pracovná previazanosť závisí od komunikačného prostredia, ktoré môže byť ostrovne izolované, lokálne integrované, globálne integrované a distribuovane previazané. Zatiaľ sa u nás zrealizovali prevažne ostrovné technológie a lokálne komunikačné
technólogie. Technicky sú možné aj diaľkové komunikácie, ale pre pripravenosť len na povrchové otázky a odpovede sú neprimerane nakladné vo vzťahu k získaným efektom. V praxi u nás je už primerane realizovaná v izolovanom prostredí. Do tejto technológie patria aj knižničné a bibliografické aplikácie.

Svetové , postupne aj naše knihovníctvo a bibliografiu čaká revolučná zmena, ktorú nesie so sebou normalizačný prúd označovaný ako HyTime (Hypermedia/Time-based Document Structuring Language) (NEW91). HyTime si vynútila
normalizácia elektronického polygrafického priemyslu a zavádza normalizačné metódy tvorby informácií o informáciach, t.j. špecifických textových metainformačných systémov. HyTime bude tvoriť normalizovaný základ previazanosti systémov. Vývoj zobrazovania a reprezentovania informácií ide stále smerom od jednoduchých jazykov do jazykov vyšších úrovní. Napr. textové informácie sa spočiatku zobrazovali pomocou rôznych typov gramatík. U nás tento smer predstavovala tzv. pražská lingvistická škola. Vyššiu formu predstavuje preklad jazykových štruktúr do logických formúl. Japonci v piatej generácii počítačov zvolil jazyk PROLOG, Američania jazyky typu C a najnovšie dominuje smer prekladu už do databázového a inteligenčného jazyka SQL (SQL 2, SQL 3). Našli sme spôsob ako naše semantické modely textu prekladať do databázového jazyka SQL.

1.6 DIGITÁLNE KNIŽNICE
Dnes medzi sebou bojujú dve „veľmoci“, ktoré disponujú obrovský množstvom informácií. Sú to knižnice a Internet. Ani jedna z nich však nie je dokonalá. Porovnavanie výsledkov ručného vyhľadávania v tlačených referenčných publikáciách s výsledkami vyhľadávania v systémoch on-line, ukázalo, že strojové vyhľadávanie je presnejšie a efektívnejšie tam, kde ide o vyhľádavanie bibliografických údajov. Tam, kde ide o vyhľadávanie faktografických údajov je však hľadanie v publikáciach efektívnejšie. Takže spojení, Internetu a knižníc by mala vzniknúť akási „dokonalá“ infraštrukúra pre vyhľadávanie a prístupnosť informácií pre širokú verejnosť. Dnes dokonca možno predpokladať, že moderné knižnice budú najdôležitejším, takpovediac charakterovým faktorom osobnosti človeka budúceho tisícročia, pretože poznanie a vedomosti sa stanú absolútnym meradlom jeho hodnoty a užitočnosti pre spoločnosť. Internet nám ponúka šancu na modernizáciu knižníc, šancu dostať knižničné služby všade tam, kde si ich bude používateľ žiadať, vrátane počítača v domácnosti. So zaostávajúcou modernizáciou verejných knižníc sa musíme rýchlo vysporiadať, v opačnom prípade by sme sa ocitli v oblasti verejných knižničných služieb na okraji vývojových trendov a mohli by sme sa dostať mimo hlavného prúdu. Ide tu len o zmenu formy knižnice, nie jej obsahu, či dokonca o zmenu jej inštitualizácie v informačnej spoločnosti. Preto máme pred sebou rôzne prívlastky, ako elektronická, digitálna, virtuálna, otvorená a iné.

Vo väčšine odborných diskusií sa postupne ustáľuje pojem digitálna knižnica, aj keď je ju jednoznačne definovať dosť problematické. Je to preto, lebo pokusy o takéto definovanie môžu vychádzať z veľmi rôznorodých uhlov pohľadu. Treba však povedať, že digitálnu knižnicu si nemožno predstavovať ako jeden všeobsiahly univerzálny systém poskytujúci okamžitý prístup ku všetkým informáciám odkiaľkoľvek na svete. Reálne je skôr postupné budovanie takýchto knižníc určené konkrétnymi používateľskými potrebami a cieľmi pri riešení problémov. Ako vidieť, ide o vývoj, ktorý čaká na svoje riešenie. Z hľadiska funkcií tradičného publikačného reťazca je zaujímavá skutočnosť, že elektronická knižnica sa stáva nielen miestom distribúcie a verejného prístupu k informáciám, tak ako to bolo v prípade tradičných knižníc, ale často aj priamou (jedinou) lokáciou publikovaných dát. 1.7 REKLAMA

Najvšeobecnejšou definíciou reklamy je jej vymedzenie ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, ktoré vedú k žiadúcim činnostiam. Pod reklamou možno rozumieť spôsob, ktorým sa výrobca snaží o vlastnom vyrobenom produkte informovať čo najviac ľudí. Reklama je silným fenoménom súčasnej doby. Stretnete sa s ňou všade, niekedy aj na miestach, kde by ste niečo také ako reklamu určite nehľadali. Médiá, ulice, úrady, školy, jedálne, vlaky, autobusy aj električky sú jej plné. Mestom sa nedá prejsť bez toho, aby ste aspoň podvedome nejakú nezaznamenali. Reklama doslova zaťažuje naše myslenie.
Cieľom reklamy je komercializovať produkt tak, aby ho poznalo čo najviac používateľov a aby si ho v obchode kúpili aj tí, čo ho nepotrebujú. Konkurencia medzi jednotlivými výrobcami je natoľko silná, že budúcnosť firmy je veľmi citlivá na to, či spotrebiteľ pri veľkom, rozmanitom výbere produktov siahne práve po danom výrobku. A keďže samotný spotrebiteľ nepozná kvalitu všetkých produktov a nie vždy dokáže rozlišovať ich samotné prednosti, často sa preto necháva ovplyvňovať lepšími reklamnými argumentami. Tento fenomén je neprehliadnu-teľný. Pritom nie vždy je reklama pravdivá. Vnucované a častokrát nadnesené informácie, či dezinformácie v reklamách vytvárajú informačný šum. Ale pri neprebernom množstve výrobkov s rovnakým účelom použitelnosti, je pre spotrebiteľa nemožné zisťovať výhody a nevýhody každého z nich. Pri výbere produktu zvyčajne prevláda vsugerovaná myšlienka spotrebiteľa že to, čo má peknú reklamu je lepšie ako to bez reklamy. Prípadne, že zahraničné výrobky majú vyššiu kvalitu ako domáce.

Pri uprednostňovaní zahraničných výrobkov si spotrebiteľ málokedy uvedomí, že vlastne „podkopáva“ ekonomiku vlastného štátu. Avšak lokálne značky sú dnes súčasťou niektorého svetového kolosu. Napríklad tri štvrtiny slovenského piva dnes produkuje jediný nadnárodný koncern. Pochopi-teľne, používa sa taký výrobný postup a suroviny, ktoré sú z ekonomického hľadiska najefektívnejšie. A nápoje sú si čím ďalej, tým podobnejšie. Aby boli odlišné, musí nastúpiť najsilnejšia zbraň postmodernej éry - informácia. Rovnaké pivá majú rôznu emocionálnu nadhodnotu, ktorú im dáva reklama. Budú mať úplne odlišné reklamné spoty, rôzne farby na vignetách, ale žiaľ rovnakú chuť. Reklamná informácia nahradí reálne rozdiely vyplývajúce z výrobných postupov. V dnešnej dobe reklama ovplyvňuje všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, vzdelania, vyznania a národnostnej príslušnosti. Či už pozitívne, alebo negatívne. Snaží sa apelovať na ich city, psychiku a snaží sa predať spotrebiteľovi aj výrobok, ktorý v skutočnosti ani nepotrebuje. Niektoré reklamy spotrebiteľa len ovplyvňujú, ale niektoré priam nasilu vnucujú výrobky.V niektorých reklamách to vedie k tzv. brain-washing –u=vymývaniu mozgov. Brain-washing využíva metódu neustáleho opakovania reklamy až spotrebiteľovi vsugeruje, že výrobok, ktorý reklama propaguje, naozaj nevyhnutne potrebuje, či už priamo pre svoju potrebu alebo pre svoje spoločenské uplatnenie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Informačný šum - odborne aj laicky