Informačný šum – pre laika
Informáciu ako samotný pojem, môže byť dosť ťažké zaradiť z hľadiska jej vzni-ku, nakoľko aj škrekot vtákov, či maľby na stenách jaskýň v ktorých žili naši pred-kovia sa môžu pokladať za prejavy komunikácie, čiže odovzdávanie informácií v podobe znakov v určitých chronologických sledoch. Už v praveku predstavovali kresby spôsob akým vyjadrovali ľudia svoje pocity. Najznámejšími oblasťami v roz-voji písma a kultúry boli Mezopotámia (klinové písmo), Čína (papyrus) a Egypt (hieroglyfi). Postupom času, keď už bola dokonale vyvinutá reč aj komuni-kácia sme sa začali čoraz viac zaujímať o poznanie sveta okolo nás. Prirodzená zveda-vosť nás neustále hnala dopredu, začali sme bádať a zhromaž-ďovať informácie. Spočiatku sa informácie zapisovali na hlinenné tabuľky, neskôr na papyrus, papier...
Dnes žijeme dobu, do ktorej sa jedinec ktorý nedokáže komunikovať a získavať informácie, začlení len veľmi ťažko. Od detstva sa učíme rozoznávať tvary, farby a slová. Spoločnosťou sme „nútení“ rozvíjať svoje psychické a motorické schop-nosti, prispôsobiť náš celkový vývin akýmsi „primeraným kritériám“. Priemerné ďieťa vo veku 3 rokov pozná zhruba 150 – 200 slov. Po dosiahnutí 6 roku života sa pokladá za samozrejmé, že začne zo zákona povinnú základnú školskú dochádz-ku. Postupne sa učí čítať, písať a počítať. Predpokladá sa, že základy čítania, písania a počítania by malo dieťa zvládnuť za 2 roky. Vo veku ôsmich rokov už dieťa dokáže využívať niektoré z komunikačných a masme-diálnych technológií, ktoré ho obklopujú, ako sú napríklad televízia, videorekordér alebo telefón. Ľudstvo malo odjakživa potrebu informácie nielen získavať, ale ich aj odovzdávať ďaľším generáciám. Či už hovorenou, alebo písanou formou. Ich expanzia bola primeraná rozvoju vedy. Lenže dnes, v dobe prudkého rozvoju vedy a techniky sa informácie začali množiť priam neuveriteľným tempom, ktoré za posledných 10 rokov dosiahlo stav, ktorý by si nikto predtým nedokázal ani predstaviť. Štatisticky sa v priemere za 2 roky nazbiera päťnásobok pôvodných informácií. Taktiež sa zmenilo chápanie pojmu „informácia“. Informácia je správa, ktorá nám podá obraz o určitej skutočnosti.
Čoraz častejšie dochádza pri vyhľadávaní informácií o danej tematike k tomu, že získaných informácií je neprehľadné množstvo. Nie je to ale podmienkou. Niektoré informácie sa zase hľadajú až príliš zložito. Tento problém sa týka ako nových informácií, tak aj starých.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Informačný šum - odborne aj laicky
Dátum pridania: | 19.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | delfinko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 951 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.1 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 20m 10s |
Pomalé čítanie: | 30m 15s |
Zdroje: M. Cigánik: Informačné systémy vo vede, technike a ekonomike. Bratislava, Alfa, 1979, *., M. Cigánik: Modular faceted marker passing in textual data. Library Science, Bratislava, 1992, *., M. Cigánik: Inteligenčné indexovanie a inteligenčné klasifikácie. Knižnice a informácie, Bratislava, 1994, * ., D. Mukhpadhyay: A generic retrieval system design supporting interoperability. Information Systems 1993, *., J. Rockart : Critical success factors. Proc. of the 14 th Annual Conference of the Society for Information Management, Amsterdam, 1982, *., A. Scheer : Principles of officient information management. Berlin, Springer, 1991, *., R. Bodnár: Za prahom 3. tisícročia. Bratislava, Eugenika 1998, *., V. Burčík: Identita a informačné technológie. Bratislava, SSK 1999, *., J. Cejpek: Internet jako sociální jev. Opava, Slezská univerzita 1997, *., B. Čabrunová: Kultúrne aspekty vývoja knižníc v oblasti informatizácie. Bratislava-Trnava, 1998, *., A. Riško: Informačná spoločnosť, knižnice a totálna informovanosť. Bratislava – Trnava, UKB - Krajská knižnica Juraja Fándlyho 1998, *., E. Hradiská: Psychológia reklamy, Elita 1998, *., * - ISBN nebolo uvedené
Súvisiace linky