1820 - Charles Xavier Thomas de Colmar z Francúzka konštruuje „Artihmometer“ , mechanický kalkulátor, ktorý dokáže dokonca aj deliť. Je to prvý hromadne vyrábaný spoľahlivý kalkulátor a je najpredávanejší po najdlhšiu známu dobu – po celých 90 rokov.

1832 - Charles Babbage začína pracovať na svojom počítacom stroji, ktorý mal používať pre výstup plechové „dierkovené štítky“.

1833 - Kontesa Augusta Ada Lovelace, Byronova dcéra, sa stretáva s Charlesom Babbagom a píše niekoľko programov pre jeho mechanické počítače. Stáva sa tak prvou programátorkou v dejinách. Neskoršie je po nej pomenovaný programovací jazyk. Ada objavuje princíp programového uzla a pomenuje ju na počesť Al-Kohwarizmiho.

1844 - Charles Babbage začína pracovať na „Analytical Engine“, pokročilom predstupni skutočných počítačov. Stroj mal vyzerať ako obrovský orol, ale už mal i samostatný „procesor“. Mechanický stroj sa od moderných počítačov líšil nielen
mechanikou miesto elektroniky, ale aj spôsobom programovania – program nieje uložený v pamäti, ale na štítkoch, takže ide najskôr o „programovateľný kalkulátor“. Je až neuveriteľné, že čiste mechanický stroj mal mať dva registre , pamäť pre 100 čísel a dokázal aj podmienené skoky. Procesor, ktorému Babbage hovoril „mlyn“, počítal s 40 miestnymi číslami a sčítanie mu trvalo 3 sekundy; násobenie alebo delenie až 4 minúty. Babbage stroj nikdy nedokončil – na takto ohromné mechanické dielo neboli peniaze. Až v rokoch 1989-1991 bola vytvorená v London’s Science Museum kompletná replika stroja – a čuduj sa svete – fungovalo to...

1854 - Boole objavuje binárnu logiku a binárne operácie. 1886 - Scheutz konštruuje „Tabulating Machine“, podobný Babageovým návrhom. Jeden stroj kupuje Dudley Observytory v Alabany a druhý kus britská vláda. Stroj v Alabany je použitý pre tvorbu astronomických tabuliek, ale v zapätí je riaditeľ observatória prepustený pre „extravagantný“ nákup – stroj končí v múzeu. Druhý je ale dlhodobo používaný. 1886 - Dorr E. Felt vytvára kalkulátor, ktorý pre vkladanie čísel po prvý raz používa klávesnicu. Tá sa používa dodnes. 1890 - Pri americkom sčítaní ľudu sú úspešne použité dierkovacie a triediace stroje Hermana Holleritha z MIT. Tento úspech naštartuje priemyselnú výrobu strojov, ktoré využívajú dierne štítky. Prvý krát sú dierné štítky čítane elektricky, nie mechanicky. Náklady na sčítanie sú oproti predošlému systému dvojnásobné, ale celý proces je omnoho rýchlejší. 1914 – 1918 - Prvá Svetová vojna.

1919 - W.H. Eccles a F.W. Jordan publikujú návrh klopného obvodu.