vypíše sa znak alebo spôsobí pohyb kurzora
2. pasívne - ich samostatné stlačenie nevyvolá odozvu, ale používajú sa najmä pri dvoj- a trojhmatoch (Ctrl, Shift, Alt)
Okrem iných štandardných klávesov obsahuje klávesnica tieto typy preraďovačov:
1. trvalé - sú indikované LED-diódami v pravej hornej časti klávesnice
- patria sem preraďovače: NumLock, CapsLock, ScrollLock
2. dočasné - sú to pasívne klávesy, ktoré sa používajú na dosiahnutie znakov, ktoré nie sú priamo dosiahnuteľné z klávesnice len priamym stlačením: Ctrl, Shift, Alt
Keď sa pozrieme na klávesnicu zhora, môžeme ju rozdeliť na niekoľko častí:
1. alfanumerická časť - základ klávesnice
2. numerická časť - slúži na zadávanie čísel a operátorov
3. časť funkčných kľúčov - označené ako F1 až F10
4. časť riadiacich klávesov - kurzorové klávesy, ENTER, ESC
5. indikačná časť - kontrolky (LED-diódy)

Výstupné zariadenia
Podobne ako je klávesnica základným vstupným zariadením počítača, tak je základným výstupným zariadením displej (monitor, terminál, obrazovka, zobrazovacia jednotka). Zobrazovaciu jednotku tvoria dve základné časti:
1. grafická karta (adaptér) - je fyzicky uložená v základnej jednotke počítača
1. vlastná obrazovka, displej alebo monitor - slúží ako prostriedok komunikácie s počítačom.
Monitor - zariadenie, ktoré na obrazovke zobrazuje prijaté informácie (napr. znaky napísané pomocou klávesnice). Na spodnej časti prednej strany monitora sú väčšinou umiestnené regulátory jasu a kontrastu, pomocou ktorých môžete korigovať výsledný obraz.
Vo väčšine programov sa na obrazovke nachádza kurzor. Je to blikajúci štvorec (príp. obdĺžnik) veľkosti znaku, alebo podčiarnik. Udáva aktuálnu pozíciu na zobrazovacej ploche; určuje miesto, odkiaľ sa budú zobrazovať ďalšie prijaté dáta.
Dôležitou charakteristikou monitora je rozlišovacia schopnosť. Rozlišovacia schopnosť závisí od počtu izolovaných bodov, z ktorých sa skladá obraz. Čím je ich viac, tým je obraz presnejší. S presnosťou zobrazenia však rastie cena počítača (lebo musí mať primerane veľkú pamäť) i monitora (lebo kvalitnejší monitor je drahší). Preto malé 8-bitové mikropočítače majú rozlišovaciu schopnosť len asi 256x256 bodov (spravidla v 4 farbách), kým 16-bitové mikropočítače najčastejšie 640x350 bodov v 16 farbách. Existujú však aj špeciálne monitory na profesionálne účely (napr. na tvorbu kreslených filmov) s rastrom 4096x4096 bodov vo viac ako 16 miliónoch farieb. Monitory môžeme posudzovať podľa niekoľkých kritérií:
o podľa farebnosti
o podľa veľkosti uhlopriečky
o podľa zobrazovaných informácií
o podľa režimu práce
o podľa fyzikálneho princípu monitora
Podľa farebnosti rozoznávame monitory:
a) monochromatické - jednofarebné (čierno-zelené, čierno-biele, čierno-oranžové)
b) farebné - farba síce zvyšuje príťažlivosť a estetickú úroveň výstupu, ale zároveň zvyšuje nároky na pamäť, a tým aj na cenu.

Podľa veľkosti obrazovky: veľkosť monitora udáva uhlopriečka meraná v palcoch, napr. 12", 14" 15", 17" a 21". Bežne sa používa rozmer 14". Väčšie veľkosti monitorov sa využívajú najmä pri grafických programoch, pri konštruovaní pomocou PC,..

Podľa zobrazovanej informácie monitory delíme na:
a) alfanumerické - na obrazovke alfanumerického displeja vieme zobraziť iba písmená, číslice a ďalšie znaky kódu ASCII. Tieto monitory sú vhodné najmä na prácu s textom a na číselné výpočty - teda vtedy, keď nepotrebujeme obrázky.