Periférne zariadenia I

Vstupno-výstupnými zariadeniami (periférnymi, prídavnými) nazývame všetky funkčné jednotky, ktoré sa nezúčastňujú na vlastnom spracovaní informácií, ale zabezpečujú ich vstup, pamätanie, výstup. Podľa funkcie ich rozdeľujeme na:
1. vstupné - I (Input)
slúžia na vstup informácií do základnej jednotky, ktoré počítač potrebuje na spracovanie (vstupné údaje a programy);
2. výstupné - O (Output)
zabezpečujú výstup výsledkov spracovania údajov na počítači;
3. vstupno-výstupné - I/O
umožňujú vykonať obe funkcie.
Dôležitými periférnymi zariadeniami sú vonkajšie pamäte. Uchovávajú informácie aj po vypnutí počítača na rozdiel od operačnej pamäte.

Vstupné zariadenia
Štandardným vstupným zariadením je klávesnica. Klávesnica (keyboard ) je zariadenie, ktoré umožňuje ručný vstup informácií. Pomocou klávesnice vkladáme text, príkazy a ovládame počítač. Klávesníc je niekoľko typov, ale najrozšírenejšie v našich podmienkach sú klávesnice:
1. americká - US - typ QWERTY
2. slovenská - SK - typ QWERTZ.
Pri vkladaní znakov z klávesnice sa na monitore orientujeme pomocou špeciálnej značky, tzv. kurzora. Kurzor môže byť zvislá čiarka, vodorovná čiarka - podčiarnik, farebný obdĺžnik a podobne vo veľkosti jedného znaku. V niektorých prípadoch nie je kurzor zvýraznený, ale znak na pozícii kurzora bliká. S klávesnicou zaobchádzame jemne. Klávesy stláčame ľahkým úderom prstov. Ak podržíme niektorý kláves dlhšiu dobu, automaticky sa opakuje vkladaný znak - tzv. autorepeat. Súčasné stlačenie dvoch alebo troch klávesov sa nazýva dvojkláves (dvojhmat) alebo trojkláves (trojhmat).
Na klávesnici rozlišujeme klávesy:
1. aktívne - ich stlačenie vyvolá na obrazovke odozvu, napr.

vypíše sa znak alebo spôsobí pohyb kurzora
2. pasívne - ich samostatné stlačenie nevyvolá odozvu, ale používajú sa najmä pri dvoj- a trojhmatoch (Ctrl, Shift, Alt)
Okrem iných štandardných klávesov obsahuje klávesnica tieto typy preraďovačov:
1. trvalé - sú indikované LED-diódami v pravej hornej časti klávesnice
- patria sem preraďovače: NumLock, CapsLock, ScrollLock
2. dočasné - sú to pasívne klávesy, ktoré sa používajú na dosiahnutie znakov, ktoré nie sú priamo dosiahnuteľné z klávesnice len priamym stlačením: Ctrl, Shift, Alt
Keď sa pozrieme na klávesnicu zhora, môžeme ju rozdeliť na niekoľko častí:
1. alfanumerická časť - základ klávesnice
2. numerická časť - slúži na zadávanie čísel a operátorov
3. časť funkčných kľúčov - označené ako F1 až F10
4. časť riadiacich klávesov - kurzorové klávesy, ENTER, ESC
5. indikačná časť - kontrolky (LED-diódy)

Výstupné zariadenia
Podobne ako je klávesnica základným vstupným zariadením počítača, tak je základným výstupným zariadením displej (monitor, terminál, obrazovka, zobrazovacia jednotka). Zobrazovaciu jednotku tvoria dve základné časti:
1. grafická karta (adaptér) - je fyzicky uložená v základnej jednotke počítača
1. vlastná obrazovka, displej alebo monitor - slúží ako prostriedok komunikácie s počítačom.
Monitor - zariadenie, ktoré na obrazovke zobrazuje prijaté informácie (napr. znaky napísané pomocou klávesnice). Na spodnej časti prednej strany monitora sú väčšinou umiestnené regulátory jasu a kontrastu, pomocou ktorých môžete korigovať výsledný obraz.
Vo väčšine programov sa na obrazovke nachádza kurzor. Je to blikajúci štvorec (príp. obdĺžnik) veľkosti znaku, alebo podčiarnik. Udáva aktuálnu pozíciu na zobrazovacej ploche; určuje miesto, odkiaľ sa budú zobrazovať ďalšie prijaté dáta.
Dôležitou charakteristikou monitora je rozlišovacia schopnosť. Rozlišovacia schopnosť závisí od počtu izolovaných bodov, z ktorých sa skladá obraz. Čím je ich viac, tým je obraz presnejší. S presnosťou zobrazenia však rastie cena počítača (lebo musí mať primerane veľkú pamäť) i monitora (lebo kvalitnejší monitor je drahší). Preto malé 8-bitové mikropočítače majú rozlišovaciu schopnosť len asi 256x256 bodov (spravidla v 4 farbách), kým 16-bitové mikropočítače najčastejšie 640x350 bodov v 16 farbách. Existujú však aj špeciálne monitory na profesionálne účely (napr. na tvorbu kreslených filmov) s rastrom 4096x4096 bodov vo viac ako 16 miliónoch farieb. Monitory môžeme posudzovať podľa niekoľkých kritérií:
o podľa farebnosti
o podľa veľkosti uhlopriečky
o podľa zobrazovaných informácií
o podľa režimu práce
o podľa fyzikálneho princípu monitora
Podľa farebnosti rozoznávame monitory:
a) monochromatické - jednofarebné (čierno-zelené, čierno-biele, čierno-oranžové)
b) farebné - farba síce zvyšuje príťažlivosť a estetickú úroveň výstupu, ale zároveň zvyšuje nároky na pamäť, a tým aj na cenu.

Podľa veľkosti obrazovky: veľkosť monitora udáva uhlopriečka meraná v palcoch, napr. 12", 14" 15", 17" a 21". Bežne sa používa rozmer 14". Väčšie veľkosti monitorov sa využívajú najmä pri grafických programoch, pri konštruovaní pomocou PC,..

Podľa zobrazovanej informácie monitory delíme na:
a) alfanumerické - na obrazovke alfanumerického displeja vieme zobraziť iba písmená, číslice a ďalšie znaky kódu ASCII. Tieto monitory sú vhodné najmä na prácu s textom a na číselné výpočty - teda vtedy, keď nepotrebujeme obrázky.

To je bežné vo výpoč- tových strediskách výrobných podnikov a organizácií, preto väčšina veľkých počítačov má iba alfanumerické monitory.
b) grafické - ak má byť výstupom z počítača obrázok, potrebujeme grafický monitor. To je veľmi časté pri práci s mikropočítačmi, preto ich výstupom býva grafický monitor. Kým výstup textu spravidla stačí zobraziť ako "čierne na bielom", grafické aplikácie si vyžadujú farbu.

Podľa režimu práce je monitor schopný pracovať v dvoch základných režimoch:
1. v textovom režime umožňuje zobraziť niektorý z počítačových kódov (ASCII, EBCDIC). V tomto režime sa zobrazujú priamo celé znaky. Štandardným formátom zobrazenia je 25 riadkov po 80 znakov.
2. grafický režim umožnuje zobrazovať jednotlivé body (pixely),z ktorých sa skladá grafická informácia na obrazovke. Aby ste dosiahli maximálnu rozlišovaciu schopnosť displeja (maximálny počet samostatne ovládaných bodov, na ktoré možno displej rozdeliť), musíte mať i príslušnú grafickú kartu.

Grafické karty, alebo videokarty, obsahujú displejový radič, tzv. videoadaptér, ktorý umožňuje pripojenie monitora k počítaču a stará sa o jeho obsluhu.

Najpoužívanejšie videodaptéry sú:

┌──────────────────────────────────┬──────────────────┬─────────────────┐
│ Typ │ Max.rozlišovacia │ Počet farieb │
│ │ schopnosť │ │
├──────────────────────────────────┼──────────────────┼──────────────── │
│MDA (Monochrome Display Adapter) │ 720x350 │ 2 │
│HGC (Hercules Graphics Controller)│ 720x350 │ 4 │
│CGA (Color Graphics Adapter) │ 640x200 │ 4 zo 16 │
│EGA (Enhanced Graphics Adapter) │ 640x350 │ 16 zo 64 │
│VGA (Video Graphics Array) │ 720x400 text │ 256 z 262 144 │
│ │ 640x480 grafika │ │
│SVGA (Super VGA) │ 1024x768 │ 256 z 262 144 │
│TIGA (Texas Instruments Graphics │ │ 256 alebo │
│ Architecture) │ 1280x1024 │ 16,7 mil. │
└──────────────────────────────────┴──────────────────┴─────────────────┘

Podľa fyzikálneho princípu delíme monitory na:
1. klasické - sú to elektrónkové obrazovky (podobne ako v TV)
2. LCD - vyrobené na báze tekutých kryštálov (ako v digitálnych hodinách)
3. plazmové - ploché displeje používané pri prenosných počítačoch tzv. laptop či notebook. Nevýhodou je vyššia cena a obvykle menšia rozlišovacia a farebná schopnosť.

Poznámka:
Monitor, podobne ako televízor, pri dlhodobom sledovaní nepôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Pre čiastočné zmiernenie negatívneho vplyvu na zdravie, t. j. na zníženie žiarenia elektrónkových monitorov sa používajú ochranné filtre (najlepšie sklenené, napr. filter POLAROID).

Vstupno/výstupné zariadenia
1. Server
Je názov pre riadiaci počítač, ktorý riadi počítače prepojené do počítačovej siete. Tento počítač je schopný prideľovať podriadeným počítačom svoje technické vybavenie. Najčastejšie je podriadenými počítačmi využívaný jeho pevný disk.
2. Magnetický disk
Je vstupno-výstupné zariadenie, ktoré môže mať dve podoby:
a). pevný disk
b) pružný disk
Pevný disk (winchester, harddisk) je vonkajšia pamäť, ktorá je nevyberateľne uložená v počítači. Slúži na trvalé uchovanie informácií. Tento disk je schopný pamätať si veľké množstvo informácií a tie sú prístupné oveľa rýchlejšie ako dáta na diskete. Obvyklá kapacita pevného disku je 40, 80, 120, 210, 340, 520, 840 MB, 1,2 GB, 2 GB, 8 GB, 20 GB, 40 GB.
Pružný disk (disketa, floppy disk) umožňuje trvalé uloženie informácií. Na rozdiel od operačnej pamäte, ktorá slúži len na dočasné uchovanie informácií a z ktorej po vypnutí počítača sa strácajú do nenávratna.
Disketa je krúhla pružná platňa v nesnímateľnom obale, na ktorej je nanesené magnetické médium. Vkladá sa do disketovej jednotky.
Diskety sa delia podľa rôznych kritérií:
1. Podľa veľkosti:
a/ 8 palcová - v súčasnosti sa už nevyužíva
b/ 5,25 palcová
c/ 3,5 palcová

2.

Podľa počtu záznamových strán:
a/ SS - Single side - s jednostranným záznamom
Magnetické médium je nanesené len na jednej strane diskety. V súčasnej dobe sa už nepoužívajú.
b/ DS - Double side - s dvojstranným záznamom
Magnetické médium je na oboch stranách diskety, t.j. záznam sa realizuje na oboch stranách.

3. Podľa hustoty záznamu:
a/ SD - single density - jednoduchá hustota v súčasnosti sa už nepoužíva.
b/ DD - double density - dvojnásobná hustota
c/ HD - high density - vysoká hustota

Podľa uvedených delení sa teda používajú 4 druhy diskiet.

┌────┬───────────────────────────────────────────────┐
│p.č.│veľkosť počet strán druh záznamu kapacita│
├────┼───────────────────────────────────────────────┤
│ 1. │ 5,25 DS DD 360 kB │
│ 2. │ 5,25 DS HD 1,2 MB │
│ 3. │ 3,5 DS DD 720 kB │
│ 4. │ 3,5 DS HD 1,44 MB │
└────┴───────────────────────────────────────────────┘

Tab. č. 5 Používané druhy pružných diskov a ich kapacita

Kapacita diskety teda závisí od niekoľkých faktorov:
1. veľkosti disku
2. počtu záznamových strán
3. hustory záznamu

Poznámka: V súčasnosti možno kúpiť aj 3.5" diskety HD s kapacitou 2,88 MB.

Na ich použitie je potrebná príslušná disketová mechanika.


Pravidlá pre používanie diskiet:
1. Disketu po vybratí z mechaniky je potrebné vrátiť do jej vonkajšieho obalu.
2. Do mechaniky sa disketa musí vkladať opatrne.
3. Disketu nesmieme ohýbať.
4. Máme chrániť magnetickú vrstvu pred znečistením. Je zakázané dotýkať sa magnetického média.
5. Diskety majú byť v prostredí s teplotou 10 - 60o C. 6. Je potrebné chrániť disketu pred silným elektrickým a magnetických poľom (reproduktorové skrine, transport v električke a trolejbuse,...).
6. Pri posielaní poštou používať tvrdý obal.
7. Na pružné disky nepíšeme (najprv na samolepku,tú potom prilepiť).

Príprava diskety na použitie
Keď si kúpite nový disk, väčšinou nie je možné ho okamžite použiť. Disketu i pevný disk je potrebné najprv pripraviť tak, aby ju vedel použiť operačný systém PC. Proces prípravy diskety pre určený operačný systém sa nazýva formátovanie diskety. Je to proces, kedy sa na pružný disk zapíšu určité služobné informácie. Formátovanie možno použiť aj na rušenie obsahu celého disku. Údaje, ktoré boli na diskete, budú zničené. (viď príkaz FORMAT v operačnom systéme MS-DOS).

Manipulácia s pružnými diskami
Vkladanie diskety do mechaniky:
1. Disketa sa vkladá do mechaniky tak, aby bol štítok výrobcu hore (resp. vľavo, pri zvislom uložení mechaniky. Štítok smeruje k dvierkam mechaniky). Zasúva sa otvormi pre magnetické hlavy.
2. Na mechanike s dvierkami sa ešte uzavrú dvierka mechaniky. Disková mechanika je pripravená na prácu s disketou.

Vybratie diskety z mechaniky:
1. Na mechanike s dvierkami sa otvoria dvierka a v mechanike s tlačidlom sa stlačí tlačidlo.
2. Po vybratí diskety je potrebné ju ihneď vložiť do vonkajšieho obalu.

Ochrana obsahu diskety pred prepísaním:
Diskety poskytujú užívateľovi možnosť do určitej miery, chrániť jej obsah pred zrušením resp. prepísaním. U 5,25 palcových diskiet k tomu slúži výrez na jej bočnej strane. Jeho prelepením samolepiacou nálepkou, ktoré sa dodávajú spolu s disketami, dosiahneme, že každý pokus o zápis resp. vymazanie informácií z diskety bude reprezentovaný ako chyba. U 3,5 palcových diskiet je v nesnímateľnom obale vytvorený otvor s mechanickým krytom. V bežnom režime práce je otvor uzavretý. Ochrana pred nežiadúcim zápisom sa zabezpečí presunom krytu tak, aby otvor zostal otvorený.

Archivácia údajov na diskety
Tak ako i u iných výrobkov, aj u pružných diskov poznáme disky kvalitné, priemerné alebo nekvalitné. V súčasnosti k najznámejším výrobcom patria tieto firmy: BASF, MAXELL, POLAROID, VERBATIM, 3M, .. Je možné kúpiť aj lacnejšie diskety od menej známych výrobcov, alebo dokonca aj diskety bez označenia výrobcu, tzv. NONAME.

Tieto sú síce najlacnejšie, ale kvalitou aj najhoršie.
Na archiváciu dôležitých údajov používame radšej značkové diskety. NOMAME diskety na archivačné účely nepožívame.