generácie počítačov.
Nultá generácia
· rôznorodá skupina počítačov vzniknutých do roku 1949
· počítače existovali väčšinou iba v jednom exemplári
· základnými konštrukčnými prvkami boli elektromagnetické relé a elektrónky
· patria sem počítače Mark I. a ENIAC
1. generácia
· základný konštrukčný prvok je elektrónka
· programovanie prebiehalo v strojovom jazyku
· ich rozmach je v r. 1951
· patria sem amer. počítače UNIVAC a IBM 650
2. generácia
· ako základné konštrukčné prvky sa používali polovodičové a feromagnetické prvky - tranzistory
· programovalo sa v rôznych symbolických jazykoch
· využívali sa hlavne na spracovanie úloh v dávkach a to pri spracovaní vedecko-technických výpočtov a hromadných údajov
· rozmach v r. 1958-1960
2,5. generácia
· medzigeneračné obdobie, okolo r. 1964
· stavebné prvky sú mini a mikromoduly
3. generácia
· základným konštrukčným prvkom sú integrované obvody malej a strednej integrácie
· jeden integrovaný obvod - čip - nahradil až 10 000 tranzistorov, preto sa výrazne zmenšujú rozmery počítačov
· v pamäťových zariadeniach sú rýchle prvky, tzv. magnetické vrstvy, ktoré sú 100-krát rýchlejšie ako feritové pamäte
· objavuje sa strojový programovací jazyk assembler
· majú stavebnicovú konštrukciu a sú kompatibilné - základ. adresovateľnou jednotkou pamäte je Byte (8 bitov)
· za začiatok tejto generácie sa považuje r. 1964
3,5. generácia
· obdobie rokov 1972 - 1980
· všetky znaky počítačov 3. generácie
· parametre sú vylepšené a vyznačujú sa kvalitnejšími znakmi ako je virtuálna pamäť, dynamické adresovanie
· zaviedla sa vyrovnávacia pamäť medzi operačnú pamäť a procesor
· výrazným prvkom tejto etapy je nové pamäťové médium - magnetické pružné disky
· výrobcom počítačov sú počítačové firmy Hewlett Packard, Apollo a Sun
4. generácia
· obdobie od r.1981
· nájdeme tu integrované obvody strednej a veľkej integrácie
· charakteristické sú malé rozmery, veľká rýchlosť, veľká kapacita pamäte a dialógová spolupráca s užívateľom
5. generácia
· obdobie od začiatku 90. rokov
· obvody s vysokým stupňom integrácie
· viac procesorov na l čipe
· klasická von Neumanova štruktúra počítača sa priblížila hraniciam svojich možností a dnes nastupuje jej protiklad - paralelný počítač. Paralelný počítač je ešte stále veľmi drahá záležitosť. Je vhodný najmä vtedy, keď je rozhodujúcim faktorom rýchlosť (napr. v kozmonautike, vojenstve a v riadicich aplikáciách). Paralelné počítače majú rôzne koncepcie. Takto pracuje napríklad superpočítač CRAY-1.