Netiketa

Termín netiketa vznikol spojením a skomolením dvoch slov net-sieť a etiketa, čiže súhrn zásad spoločenského správania. Netiketa je teda súhrn zásad spoločenského správania, ktorý by ste mali dodržiavať pri komunikácii v sieti. Vaše správy sa môžu dostať k desaťtisícom ľudí na celom svete. Samozrejme záleží na tóne a obsahu správy, a toho, aký dojem z vás títo ľudia budú mať. Vždy majte na pamäti, že nekomunikujete s počítačmi, ale s ľuďmi, ktorí majú city podobne ako vy.

Na čo by ste určite nemali zabudnúť
Dodržujte bežné pravidlá styku medzi ľuďmi.
Buďte zdvorilý a ostatných používateľov siete oslovujte tak, ako by ste chceli, aby oni oslovovali vás.
Uvedomte si, že veľa iných používateľov siete vás pozná len ako adresu
a preto si obraz o vás robí na základe vašich komunikačných príspevkov.

A vzhľadom k tomu, že pre niektoré špecifické situácie na internete ešte neexistujú príručky, niečo o netikete si povieme. V zásade platí pravidlo, ktoré sa využíva v bežnom živote, a síce: Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty iným. Bohužiaľ sa vo väčšine prípadov toto pravidlo porušuje. Súvisí to s tým, že Internet poskytuje užívateľovi predsa len najväčší pocit súkromia, a čo je hlavné – anonymity. Pocit, že nás nikto nevidí a nikto ani len nepočuje náš hlas, vie v niektorých prípadoch spraviť hotové divy. Človek si oveľa viac dovoľuje a nebojí sa povedať, resp. napísať veci, ktoré by bežne vôbec nenapísal. Na diskusných fórach či chatoch sú správcovia, ktorí dohliadajú na to, aby komunikácia medzi jednotlivými užívateľmi v miestnostiach prebiehala korektne a bezproblémovo. Horšie je to napríklad, čo sa týka e-mailov, pretože tie nikto necenzuruje.. Samozrejme by sme nemali zabúdať na to, že na Internete komunikujeme s ľuďmi a tak by sme sa mali správať. Nie je na škodu, ak sme na novom chate, zistiť si pravidlá a najprv sa len pozrieť, ako to chodí, aby sa nám nemohlo stať, že sa dopustíme vážnej chyby. Tiež je dôležité sa snažiť písať správne gramaticky, aj keď nevyužívame diakritiku. Ak sa nám stane, že spravíme preklep, mali by sme sa ospravedlniť, myslím, že úplne stačí napísať pardon (alebo sorry) a ešte raz napísať slovo, v ktorom sme spravili chybu. Niekedy môže totiž aj jedno písmenko spôsobiť nedorozumenie…

Ak je náš počítač súčasťou lokálnej siete, nikdy nemajme otvorených príliš veľa okien s browserom, a nesťahujme kvantum vecí –iba čo to zbytočne spomalí sieť a znechutí ostatných užívateľov.

Prácu s akýmikoľvek programami si naštudujme najprv teoreticky, aby sme nenarobili príliš veľké škody.

E-mail a netiketa

Čo sa týka e-mailov, v tejto oblasti sa porušuje netiketa asi najvýraznejšie, pretože tu sa zodpovedáme nielen príjemcovi našej pošty, ale tiež máme určité záväzky. Týkajú sa servera, čiže poskytovateľa svojich služieb. Tak, ako takmer všade, aj pri registráciách na servere poskytujúce e-mail zdarma by sme si mali pozorne prečítať podmienky, za akých nám bude konto pridelené. Zaväzujeme sa tieto podmienky dodržiavať a tak by to malo byť. Do kolóniek s potrebnými osobnými údajmi ich ukladáme podľa pravdy, nie, že si zmyslíme, že sa zrazu budeme volať Ferko Štrbavý…
Taktiež je jednoduchšie, ak si poštu kontrolujeme pravidelne a nepotrebné e-maily mažeme. Pri počte správ v schránke napríklad 150 sa nám ľahko môže stať, že vyhodíme veľmi dôležitú správu. A čo potom, vie si istotne domyslieť každý z nás. Užitočnou vecou je signatúra, tak ju vo svojich mailoch využívajme. Meno odosielateľa namiesto adresy v kolónke doručených správ iba poteší. A teraz niečo ku samotným e-mailom. Dávajme si pozor čo o kom napíšeme, lebo sa može stať, aj keď náhodou, že príjemca využije službu forward a to môže napáchať veľké škody. Jožko sa asi nepoteší, keď mu doje Ferkov mail Miškovi, v ktorom o ňom Ferko píše veľmi nepekné veci (chudák Ferko!). Používajme malé a veľké písmená, rozlišujme ich! Väčšinou sa niečo písané veľkými písmenami v správe berie ako zvýšenie hlasu, či dokonca krik v bežnej reči. Obmedzme preto celé slová písané takto na minimum. Opatrne s humorom a sarkazmom, nie vždy to môže dopadnúť dobre. Príjemca nemôže vidieť náš úškrnok a nemôže počuť ironický podtón v našom hlase. Preto, ak je to možné, využívajme takzvané emotikóny, ktorým sa hovorí aj smajlíkovia. Sú to zoskupenia interpunkčných znamienok a znakov, ktoré symbolizujú tváre, čiže pocity pisateľa. Charakteristické pre ne je, že sa čítajú tak, že hlavu si musíme zložiť na ľavé plece (prevrátiť o 90 stupňov)…
A nakoniec akronymy. V mailoch sa využívajú veľmi často, ide vlastne o skrátenie fráz, nemusíme ich písať celé, stačí ak napíšeme prvé písmená z každej skratky a vyjde nám akronym. Nevymýšľajme si však vlastné akronymy, používajme len tie zabehané a hlavne: uistime sa, že aj príjemca našej pošty akronymy ovláda. Nepoužívajme ich len preto, aby sme sa vytiahli, koľko toho vieme!.