História PC

Od pradávna si ľudia vymýšľajú stroje a pomôcky, ktoré by im uľahčovali prácu s číslicami. Už pred piatimi tisícmi rokov sa v Malej Ázii objavil stroj, nazývaný abakus – počítacia pomôcka založená na systéme korálkou (v Ríme nazvaných „calculli“ – odtiaľ názov kalkulačka), ktoré sa na tyčkách kĺzajú hore a dole. V sedemnástom storočí boli v Anglicku postavené prvé logaritmické tabuľky, po nich nasledovalo i logaritmické pravítko. Objavujú sa i prvé počítacie stroje, ktoré pracovali na princípe ozubených kôl. Boli to rôzne pokladne a mechanické kalkulátory, ktoré pretrvali až do dvaciateho storočia, ale prvá doložená kalkulačka bola od Blaise Pascala, ktorá vedela sčítať a odčítať, ktoru skonštruoval pre svojho otca – daňového úradníka v 17.stor.

História vývoja samočinných počítačov sa začína odvíjať začiatkom 40 rokov 20. storočia.
12. mája 1941 konštruuje v Nemecku Konrad Zuse malý reléový samočinný počítač Zuse Z4.
Vie sčítať, odčítať, násobiť, deliť a vypočíta druhu odmocninu. Nedarí sa mu však vzbudiť pozornosť armády, preto tento počítač upadá do zabudnutia a je pozdejšie pri jednom z leteckých náletov zničený.

V januári 1943 Howard H. Aiken a jeho spolupracovníci na Harvardskéj univerzite uviedli do prevádzky prístroj nazývaný Harvard Mark I. Bol dlhý takmer šestnáct metrov, vážil 5 ton a celkom obsahoval tri štvrte milionou súčiastok a cez 800 kilometrov drôtených spojov. Bol to elektronický reléový počítač, ktorý používal elektrické impulzy k pohybu s mechanickými súčiastkami. Bol pravdepodobne použitý k výpočtom pri vývoji prvej atómovej bomby.

V roku 1944 bol na univerzite v Pensylvánii vo Filadelfii uvedený do prevádzky ENIAC (Electronic Numerator Integrator And Computer) – prvý stroj na svete, ktorý mal všetky architektonické rysy moderných počítačov. Za vývojom ENIACu stáli John W. Mauchly (1907 – 1980) a John Presper Eckert (1919 – 1995), obaja elektro – inžinieri a John von Neumann (1907 – 1980) vynikajúci matematik. ENIAC obsahoval 17 468 elektroniek, okolo päť miliónov pájaných spojov, 10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov, 1 300 relé, vážil okolo 30 ton a zaberal plochu asi 310 m2. Jeho spotreba elektrickej energie sa pohybovala okolo 140 kW (toľko vtedy potrebovala na svoje osvetlenie značná časť Filadelfie) a bol chladený dvoma lietadlovými motormi. Bol riadený pomocou elektronických impulzov a robil 5 000 operácii za sekundu, no napriek tomu, dokázal pracovať bez poruchy len 30 sekúnd .Bol dokončený až po vojne –16.

februára 1946.

O rok pozdejšie v roku 1945 John von Neumann (po vzájomných nezhodách s Eckertem a Mauchlym) zhotovil a uviedol do prevádzky počítač MANIAC (Mathematical Analyser Numerical Integrator And Computer). Tento počítač bol mimo iného použitý k vývoju vodíkovej bomby.
Prvým sériovým počítačom bol elektrónkový UNIVAC firmy Remington, skonštruovaný roku 1951 Eckertem a Mauchlym.

Pozdnejšie boli elektrónky nahradene malo poruchovými tranzistory.
Apríl 1957 - Ako počítač prinútiť, aby robil zložité pracovne postupy, je teraz značne uľahčeno zavedením programovacieho jazyka FORTRAN, čo je prvý skutočne programovací jazyk. Doposial fungovali jazyky na báze dvojkovej sústavy - v kombinovaní číslic 1 a 0. FORTRAN miesto toho využíva matematické symboly a bol vytvorený pre vedecké účely.

V júli 1958 prišiel Jack St. Clair Kilby z Texas Instruments s nápadom vyrobiť jednoliatu súčiastku z kúska kremíka – tzv. integrovaný obvod. Jeho použitím sa rýchlosť počítačov opäť zvýšila, veľkosť sa naopak veľmi znížila – objavujú sa prvé modely relatívne malých osobných počítačov. V októbri 1958 Kolby zhotovil prvý čip – germaniovú doštičku dlhú asi 1 cm a tenšiu než špáradlo.

V roku 1964 Gordon Moore formuloval domnienku (tzv. Moorův zákon), že kapacita integrovaných obvodov sa každých 12 až 18 mesiacov zdvojnásobí. Tento zákon platí do dneška.

Prvú atramentovú tlačiareň vyvinula v roku 1976 firma IBM.
O rok pozdejšie Bill Gates a Paúl Allen oficiálne zakladajú spoločnosť Microsoft. Pre operačný systém IBM oslovila veľké firmy, ale tím sa do toho nechcelo, tak oslovila spoločnosť Microsoft, tá sa po dodaní operačného systému DOS 1.0 a následnou ďalšou spoluprácou, stala gigantom vyrábajúcim operačné systémy, tzv. programy, pomocou ktorých sa ovláda počítač.

Prvým operačným systémom bol MS-DOS, ktorý bol veľkým skokom kupredu vo vývoji počítačov, lebo počítač sa už nemusel zložito programovať, ale ovládal sa pomocou oveľa jednoduchších príkazov. Prvý PC s operačným systémom MS-DOS uvádza v roku 1981 spoločnosť IBM.

12. augusta 1981 zazrel svetlo sveta prvé IBM PC (Personál Computer - osobný počítač). Základ nového štandardu výpočtovej techniky bol na svete. Parametri tohoto PC su z dnešného pohľadu smiešne - procesor Intel 8088 na frekvencií 4,77 Mhz, 16 kB RAM (bolo ju možné rozšíriť až na 256 kB) a disketová alebo kazetová mechanika len u drahších modelov (žiadny pevný disk). Na monochromatickom monitore sa dali zobraziť iba alfanumerické znaky.

Dôležitým rokom v histórií počítačov kategórie PC je rok 1983, keď IBM uviedla svoj model IBM PC/AT (eXtended Technology) a v  auguste 1984 výkonejši typ IBM PC/AT (Advanced Technology ).Tieto počítače sa stali najrozšírenejším štandardom tej doby.

Roku 1983 sa začína používať disketa, ktorá úspešné nahradila doposiaľ používanú magnetickú pásku.

Roku 1984 začína Hewlett-Packard predávať LaserJet – prvá osobná laserová tlačiareň. Laserové tlačiarne mali oproti atramentovým omnoho lepšiu kvalitu tlače .

V roku 1985 Microsoft vyvinul, pre IBM PC, Windows 1.0, čo bola zdokonalená verzia MS-DOS.

Prvé PC ktoré bolo najznámejšie u nás, bol počítač, ktorý mal už 10 MB pevný disk, čo výrazné zjednodušilo jeho obsluhu (nebolo nutné meniť diskety s rôznymi programamy), hnal ho procesor Intel 286 a  adaptér CGA vedel zobraziť 16 farieb. O rok pozdejšie dobývajú svet procesory Intel 386 podporující multitasking (súčasné spracovanie viacerých úloh naraz), prvá verzia Windows.

Roku 1989 Tim Bernes-Lee vynašiel World Wide Web, programovací jazyk, pomocou ktorého su tvorený webové stránky na Internetu.

S prvým rokom devedesiatych, výrobnú linku opúšťa procesor Intel 486 a spolu s ním i Windows 3.0, ktorý sa vďaka štyriosmičke začína výrazne presadzovať. O tri roky pozdejšie vzniká prví procesor s vlastním menom - Pentium. Windows 95 je na svete, s veľkou reklamou prišla 24. augusta americká softwarová firma Microsoft na trh s novým programovým vybavením W95. Ponúka väčší komfort, multimediálnej aplikácie a prístup k onlinovým službám Microsoft - Network.
Potom prišla verzia Windows 98 , W 98 plus , W milénium , W 2000 , W xp , a tiež kancelárske balíky Office .

Ďalej to už nie je zase taká vzdialená história. Vedúcu pozíciu diskiet preberajú cédéčka a okrem procesoru začali hrať veľkú rolu i grafické akcelerátory. Počítače sa spojili do celosvetovej sieti Internet. Objavil sa štandard ATX, smerujúci k začleneniu všetkých dôležitých komponentov do základnej dosky, nečakane pomaly nastupuje DVD.

Dnes je štandardom na PC CD-ROM, CD napalovačka alebo DVD, DVD-RW a staré monitory RTC už pomaly, ale iste, nahradzujú nové LCD. To, čo dnes ponúka trh ako nové , je už v laboratóriách vývojových firiem staré.