Novodobé virtuálne fórá

Prvé, čo človek uvidí keď sa úspešne zaregistruje na niektorú z internetových stránok, ktoré prevádzkujú virtuálny „pokec“ uvidí zväčša toto:
11:07:33 cunibrk) carlessman: vidis...podla mna ten sa tvarit nemusel-ten uz tak vyzera ale tebe to da hodne prace ;)!!!
(11:07:32 mirec0007) werde: ..no ved ty mna..ale uz mam aj vreckovku..:O))...priiroda je silnaaaaa....nebraaan sa..hehehehehehehe
(11:07:27 Santino) duronko: akoze mi zavola ci ako?
(11:07:19 Cyteryt) NOVINKA V bočnom paneli (na pravej strane) nájdete odkaz do sekcie Herňa, kde si môžete zahrať popri pokeci aj hru piškvorky. jkvgkasščľščťžľčšáýťšľýáľťšýáťšľýťčýáťľšýáčťýáčľšťčáýťčšáhgyjgsahjfdhjfdgfdsgdjgcbfmHKJfhkdjsgfjksdgkjaweqhkzhvbjkvbmxbztiá
(11:07:16 tapetarko) Santino: jak dopadla grc-party v stredu?:)
(11:07:15 Santino) vartan28: diki :))
(11:07:10 sisi013) tapetarko: nieee, u mamči v práci aj s deťmi.....:o))
(11:07:02 laracroft5) drusus: no čo je s Tebou?
(11:06:57 tapetarko) ryu-rR: kua a komu ........bud konkretny neeeeeeee
(11:06:49 sinu71) a uvidel som sympatickú ženu.
(11:06:41 vartan28) Santino: bola tu 1239, len odpovedám na tvoju otázku. Všimla som si ten nick.
pustit...a neviem preco
(11:05:22 sisi013) tapetarko: no čaw...dospelák.:o)))V práci?:o)
Najprv človeka pochytí panika, potom ho začne premáhať zvedavosť a začne klikať na rôzne ikonky na obrazovke, aby sa zúčastnil tejto zvláštnej debaty bez hlavy päty.
Na prvý pohľad to vyzerá, ako anarchistická vrava bez koncepcie a už vôbec bez nejakého zmyslu... Po úvodných váhavých krokoch po vstúpení do debaty sa nás zväčša niekto ujme a vysvetlí nám pravidlá a základy, čo máme robiť, keď chceme nadviazať komunikáciu s niekým konkrétnym, alebo len tak konverzovať s davom. V lepšom prípade je tento náš nový virtuálny kamarát resp. sprievodca dobrý človek, ktorý nám chce pomôcť a nie nejaký vtipný ironik, ktorý nás len domotá a urobí z nás tupcov. Ale taký je život a aj to sa stáva, hehe.
Keď spĺňame všetky predpoklady na zvládnutie ovládania počítača a nejakú aspoň akú takú inteligenciu (i keď to tak na fóre niekedy nevyzerá) za jeden deň, by sme sa mali viac menej dostať do toho, t.j. očami na obrazovke si už bezpečne vyselektovať to čo nás zaujme, ktoré reakcie patria nám, ako čo komu adresovať atď. Po určitej dobe nás to začne najprv zabávať, neskôr fascinovať a možno postupne aj nudiť, ale zistíme, že naraz môžeme komunikovať s nespočetným množstvom ľudí v podstate na princípe rovný versus rovný.

Každý môže vyjadriť svoj názor bez nejakých obáv z postihu, môže diskutovať svoje problémy s kýmkoľvek a istá forma anonymity mnohým slabším jedincom umožňuje prejaviť sa a možnosť byť vypočutý. Na „chate“ ako aj v reálnom živote sa stretávajú rôzni ľudia a rôzne komunity. Sú tu ľudia, ktorí sa nudia v práci, v škole (my sme na gymnáziu „zdrhali“ do krčmy a viedli reči o živote s reálnymi ľuďmi, ale to je už asi minulosť), ľudia ktorí potrebujú informácie, notorickí kecači, ale aj kopec indivíduí, ktorí môžu byť v istých momentoch otravní, keďže človek je vďaka zdanej anonymite menej opatrný ako v realite. Väčšinou sa tu rozpráva o čomkoľvek a s kýmkoľvek, základné delenie však prebieha na základe miestností, ktoré vytvárajú komunity s podobnými záujmami. Sú tu klasické miestnosti ako: Zoznamka, Pracovná pauza a potom samozrejme najobľúbenejšie zo všetkých: Sexzonamka, Flirt atď. Ako som si všimol väčšinou sa všade rozpráva o tom istom resp. o ničom, ale je to výborný zabíjač nudy, alebo naopak zožierač času, ako to kto vníma. Čo sa týka kvality rozhovorov najvyššie sú asi miestnosti, kde sa stretávajú ľudia starší, alebo s vyšším vzdelaním, človek tam naráža na menšie množstvo vulgarizmov a slaboduchých preslovov. I keď občas ľudia môžu používať aj vulgarizmy, veď sú súčasťou našej reči. Osobne si však o moc lepšie podám virtuálneho súpera bez nadávok a s chladnou hlavou. Ale to už je umenie boja, hehe. Je krásne sledovať , ako sa ľudia dokážu spovedať a vyrozprávať neznámym, ktorých v živote nevideli a sú na druhej strane zemegule. Alebo paradoxne sedia vo vedľajšej miestnosti a dlhé roky o sebe ani nemusia vedieť. Môžu sa chladne zdraviť na chodbe úradu a pri tom po sieti zažívať svoje najkrajšie vzplanutie života (i keď toto je už trocha pritiahnuté za vlasy).1

1 osobne mám však skúsenosť, že sa cudzím ľahko vyspovedáme aj v realite, napr. pri autostope.

Ľudia s vyššou dávkou fantázie a darom písma majú samozrejme navrch a vedia zaujať väčší počet ľudí, ale to je podobné aj v realite. Výhodou virtuality však je, že svojho hrdinu si každý vytvorí sám. Takže kým pre niekoho som pri tom istom texte krásny árijsky typ, pre niekoho môžem znamenať utiahnutého intelektuála s kosteným rámom. Tento predpoklad však padá v momente zaslania fotky....nevýhoda tých ktorým matka príroda nadelila menej fyzickej krásy. Niekto hľadá na nete svoju životnú lásku, niekto spriaznenú dušu, niekto potrebuje možno radu do života. Môže sa stať, že na špecifických fórach (napr. medicínskych) niekto možno hľadá odbornú pomoc na liečenie závažnej choroby.

Vďaka rýchlosti spojenia a klasického „viac hláv, viac rozumu“ sa dostane včas k informáciám, metódam liečby, ktoré by inokedy nedostal, alebo nedostal včas a mohlo by to mať fatálne následky. Osobne sa týchto virtuálnych fór zúčastňujem asi tri roky. Za tú dobu som tu získal zopár priateľov, ale väčšinou ich nechávam vo virtuálnej podobe. Som zástancom klasického spoznávania ľudí, tak ako to robili aj naši predkovia. Svojich známych sme si vždy vyberali na základe nejakej sympatie, fyzickej príťažlivosti, nejaká práca feromónov a pod, až potom sme sa začali interesovať o ich myšlienky a dušu (zaváňa to trocha elitárstvom, segregáciou a rasizmom, ale je to tak – viď odveké vylučovanie ľudí s rôznymi postihmi na okraj spoločnosti)2 Na virtuálnom pokeci je to inak. Svojich nových známych spoznávame do špiku ich kostí bez toho, aby sme ich čo i len raz vzhliadli. Preto je možno lepšie nechávať ich vo virtuálnej podobe, dosť často by sme iba boli zbytočne sklamaní. Mám pocit, že naša fantázia je vždy kvetnatejšia ako realita. O tomto môže hovoriť aj krásny hypotetický príklad, keď dvaja ľudia trávia noc náruživým virtuálnym milovaním niekde v Kapskom meste na jachte, kde dve mladé nádherné telá vytvárajú harmóniu. A v realite za počítačom A sedí frustrovaný rachitický aknózny mladík a za počítačom B nespokojná odporná tridsiatnička z Miestneho úradu práce.. Ale na druhej strane nie je to krásne? Ľuďom aj tak zatiaľ chýba ten kontakt s realitou, reálny partner, priateľ s ktorým si môžu posedieť pri pohári vínka. 2 novodobá, kvázi humanistická, západná kultúra sa snaží „iných“ ľudí asimilovať do spoločnosti, ale vždy budú, svojim spôsobom, vydedenci. Zdravý sa nerád pozerá na slabšieho a iného.. Na pokeci môžeme písať verejne, t.j. každý vidí, čo píšeme, alebo tajne. Samozrejme nikdy, by sme nemali zabúdať, že všetko čo napíšeme v rámci siete je verejné pre každého šikovnejšieho programátora, alebo hackera. Nikdy by sme nemali prezradzovať tajné obchodné záležitosti, ale ani príliš osobné veci o nás samých. Nikdy nevieme kto to kedy môže zneužiť proti nám. A keďže ľudia odveky boli akí sú, tak je náš život stály boj, takže najlepšie je veľa rozprávať a pritom nič nepovedať a hlavne zostať neutrálny. Krásne je aj sledovať reakcie komunity a spoločenstva na fóre. Príklad prídete s informáciou o ktorej viete, že ľudí rozčúli, narušíte danej komunity tabu a už máte o zábavu postarané, vrhnú sa na Vás ako kobylky a keď ste dobrý verbálny bojovník môžete im oponovať a hrať sa s nimi dosť dlho. Až kým Vás niekto z nich, kto má na to právomoc z miestnosti nevylúči.

Najprv sa na Vás vrhnú, keďže ľudia milujú svojich nepriateľov a keď Vás nevedia zmeniť alebo spacifikovať, tak vás vylúčia, hehe. Stačí si zmeniť svoj pseudonym prihlásiť sa znova a prísť s informáciou, ktorá je v danej miestnosti všeobecne uznávaná a zrazu tí istí, ktorí vás pred chvíľou chceli ukameňovať vám dzobú z ruky. Je to krásne sledovať ako človek rozmýšľa, ale ľudia nie. V každom prípade je to novodobá forma demokratickej komunikácie a to je fajn. Mnohokrát má fórum aj výchovný charakter. Stáva sa tak v prípadoch, že sa do debaty zapojí niekto, kto neovláda gramatiku, alebo je moc vulgárny. Komunita ho väčšinou napomenie, opraví chyby atď. A keďže človek je tvor stádový dotyčný sa snaží svoje chyby minimalizovať, tým pádom sa aj trocha vyvíja k lepšiemu. Tak ako aj reálnom živote aj tu, by sme sa mali správať aspoň trocha eticky. Novodobý výraz je Netetika, spojenie z anglického slova Net a etika. Pri komunikácii s ostatnými, by sme sa mali vyjadrovať gramaticky správne. Aj v prípade, že nepoužívame diakritiku, mali by sme si uvedomovať kam dať aspoň čiarky a ostatné interpunkčné znamienka, aby sme zvýraznili to čo chceme povedať, aby sme niekoho neurazili, ale hlavne aby bolo zrozumiteľné ostatným čo chceme povedať. Musíme si uvedomiť, že na pokeci komunikujeme s veľkým počtom ľudí, ktorí sú rôzni, majú iné zmýšľanie ako my. Mali by sme byť tolerantní, ak zrovna nemáme chuť, trocha si z niekoho vystreliť. Aj v tomto prípade, by sme si mali zvoliť rovnocenného partnera. Mali by sme opatrne narábať aj s humorom a sarkazmom, keďže na rozdiel od reality náš príjemca nemôže vidieť náš úškrnok a nemôže počuť ironický podtón v našom hlase. Preto, ak je to možné, využívajme takzvané emotikóny, ktorým sa hovorí aj smileys. Sú to zoskupenia interpunkčných znamienok a znakov, ktoré symbolizujú tváre, čiže pocity pisateľa. Charakteristické pre ne je, že sa čítajú tak, že hlavu si musíme zložiť na ľavé plece (prevrátiť o 90 stupňov)…
Tieto sa využívajú na zobrazenie nášho postoja:
:-) základný smile –smiech alebo tiež v skrátenej forme :)
;-) smiech cez slzy
:-D hlasný smiech
:-( smútok
:-| ľahostajnosť
:-/ rozladenosť, nerozhodnosť, skepsa
:-> sarkastická poznámka
;-> sarkastická poznámka hraničiaca s oplzlosťou
:-< veľký smútok
Či už majú fóra na ľudí a hlavne mládež dobrý alebo zlý vplyv uvidíme časom. Je však jasné, že mnohí si aspoň zlepšia štylistiku a písomný prejav a mnohým to pomôže nadviazať kontakty, ktoré v realite nadobudnúť nevedia.

Ale v každom prípade, by sme nemali zabudnúť na to že sme súčasťou prírody (i keď asi jej najhoršou zložkou) a nie strojov, nemali by sme zabúdať, že ulice a bary sú plné tých istých ľudí, ktorí možno práve túžia po našom dotyku a milom slove. Myslím, že je čas túto úvahu ukončiť a ísť sa pozrieť, čo je nového na chate....
Pre boha však som tam nebol dobré tri hodiny!!!.