Medián a modus používame zvyčajne vtedy, keď priemery nie sú typickými predstaviteľmi príslušných štatistických radov.

Medián definujeme ako prostrednú hodnotu znaku vtedy, keď sú hodnoty znaku usporiadané v štatistickom rade podľa veľkosti, čiže je to tá hodnota znaku, vedľa ktorej v príslušnom štatistickom rade nájdeme taký istý počet štatistických jednotiek, s väčším a menšími hodnotami, ako je medián.
Keď vypočítavame hodnotu mediánu a počet hodnôt súboru je nepárny, určíme medián ako hodnotu s poradím:
n + 1
------------
2
kde n je počet hodnôt.

Pri párnom počte členov súboru vypočítame medián ako aritmetický priemer z hodnôt dvoch prostredných členov príslušného súboru.
štatistickú jednotku, ktorá je nositeľom mediánu, vypočítame teda vždy podľa vzorca:

n + 1
------------
2
2.1.5 Modus

Modus je tá hodnota štatistického znaku, ktorá sa v príslušnom štatistickom súbore najčastejšie vyskytuje. Je to najtypickejšia hodnota.

Pri skupinovom rozdelení početností s rovnakými intervalmi počítame modus podľa vzorca:
d1
Mo = A + h. ------------
d1 + d2
kde Mo je modus ,
A začiatok modálneho intervalu
h rozpätie modálneho intervalu
d1 rozdiel medzi početnosťou modálneho a predchádzajúceho intervalu
d2 rozdiel medzi početnosťou modálneho a nasledujúceho intervalu

2.2 Miery variácie

Stredné hodnoty nemôžu samy o sebe dostatočne charakterizovať štatistický súbor. Za zovšeobecňujúcou charakteristikou súboru je skrytá jeho štruktúra, rozdelenie početností podľa veľkostí skúmaného kvantitatívneho znaku, ako aj menlivosť (variácia) hodnôt štatistického znaku v príslušnom súbore.

Variácia hodnôt znakov určitých javov vzniká tým, že na ne pôsobia rozličné vplyvy, ktoré vytvárajú medzi nimi najrozmanitejšie spojenia. Samotná stredná hodnota pôsobenie tohto súhrnu vplyvov na meniace sa hodnoty zakrýva.

Variabilitu hodnôt znaku, ako aj typickosť(príznačnosť) strednej hodnoty pre príslušný súbor, zisťujeme mierami variácie. Miery variácie používame na charakterizovanie rovnomernosti a rytmičnosti javov.

Najdôležitejšími mierami variácie sú:
a) variačné rozpätie
b) priemerná odchýlka
c) rozptyl a smerodajná odchýlka
d) variačný koeficient

2.2.1 Variačné rozpätie

Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou hodnotou znaku v štatistickom rade nazývame variačným rozpätím. Je to najjednoduchšia miera variácie, ktorej prednosti spočívajú v ľahkosti a rýchlosti výpočtu ako aj v jednoduchosti jej interpelácie. Jej nevýhodou je zase to, že značne kolíše v závislosti od krajných hodnôt znaku. Výskyt jednej extrémnej hodnoty znaku v súbore vyvoláva veľkú zmenu variačného rozpätia. Variačné rozpätie počítame podľa vzorca:
Vr = xmax - xmin
kde Vr je variačné rozpätie,
xmax najväčšia hodnota znaku v štatistickom rade
xmin najmenšia hodnota znaku v štatistickom rade

2.2.2 Priemerná odchýlka

Dokonalejšou mierou variácie, ktorej hodnota závisí od všetkých členov štatistického súboru, je priemerná odchýlka. Je to aritmetický priemer z absolútnych odchýlok hodnôt znaku od niektorej strednej hodnoty.