Evidentné vlastnosti informačnej spoločnosti sú práve tie, ktoré sa priamo odvolávajú na vonkajšie, kvantifikovateľné stránky a procesy:
 Komodifikácia informácií - informácie sa stávajú tovarom (boli ním aj v minulosti, nikdy predtým však trh s informáciami nebol taký rôznorodý a nevykazoval najvyšší obrat a rast v rámci národného hospodárstva, navyše informácie sú nevyhnutné pre výrobu iných tovarov, z čoho vyplývajú aj nežiadúce sprievodné znaky informačnej spoločnosti, ako sú informačná chudoba aj v najvyspelejších krajinách či informačná priepasť medzi štátmi).  Informačný sektor zamestnáva viac pracovníkov ako ktorákoľvek iná ekonomická sféra (jednotliví autori sa doslova predbiehajú, kto uvedie vyššie percentov zamestnancov v informačnom sektore, všetko závisí od kritérií pre definovanie informačného sektora, - napr. patria doň montéri telekomunikačných zariadení alebo opravári televízorov?).  Informatizácia procesov výroby, distribúcie a predaja tovarov a služieb - technológie umožňujú kvalitatívne odlišné vzťahy medzi firmami, medzi firmami a zákazníkmi, resp. medzi firmami a zamestancami (na trhu sa presadzujú aj menšie spoločnosti, ktoré efektívnym využívaním informácií operatívne reagujú na požiadavky trhu, šetria čas, skladovacie priestory a pod., práca na diaľku pripo,mína domácu prácu stredovekých remeselníkov, vedie k prelýnaniu voľného a pracovného času, spôsobuje neviditeľné" formy nezamestnanosti, vyžaduje nepretržité samovzdelávanie, atď.).  Jednotlivé informačné a telekomunikačné technológie vytvárajú konfigurácie, resp. spájajú sa do multifunkčných prístrojov (najjednoduchším príkladom sú reťazce typu telefón - modem - počítač - tlačiareň, resp. kopírujúca tlačiareň, faxmodem, karty do počítačov a pod.).  Tie isté informácie sú prístupné najrôznejšími kanálmi a médiami (rovnaká hudba z pásky, CD alebo internetu; rovnaké informácie prichádzajú po osiach počítač - internet, aj televízor - káblová sieť, aj do mobilného telefónu WAP či GPRS; ten istý film je dostupný zo satelitnej televízie, vidoprehrávača alebo na počítači s DVD a pod.). Takéto vymedzenie hlavných znakov informačnej spoločnosti nadradzuje technológie, akoby primárne ony rozhodovali o sociálnych vzťahoch. Je to do značnej miery naozaj tak, veď napríklad aj neomarxista Frank Weber pripúšťa, že informácia je definujúci znak súčasnej spoločnosti, dnes sú výrobné sily (informačné technológie) dôležitejšie ako sociálne vzťahy (vlastníctvo). Naďalej však platí, že informačná spoločnosť je demokratická trhová (t. j. kapitalistická) spoločnosť. Prvú skupinu názorov na informačnú spoločnosť tvoria tie, v ktorých je problematizovaný už samotný pojem. Kimon Valaskakis upozorňuje, že ak budeme sledovať len údaje o počte ľudí, ktorí pracujú s informáciami, a porovnávať ich s počtom priemyselných robotníkov, vytrhávame jeden fakt zo širšieho spoločenského kontextu. Podľa tohto kritéria by totiž boli informačnými spoločnosťami aj antické Atény, stredoveká Florencia a alžbetínske Anglicko.