Valaskakis hovorí, že nemáme dočinenia s prekonaním industriálnej spoločnosti (deindustrializáciou), ale s informatizáciou priemyselnej infraštruktúry (reindustrializáciou). Túto námietku treba brať vážne a zbaviť sa naivných predstáv, že samotná informatizácia vyrieši problémy našej ekonomiky či ešte pálčivejšie problémy rozvojových krajín. Aj D. Lyon upozorňuje, že deindustrializácia neznamená, že vyspelé krajiny vyrábajú a konzumujú menej priemyselných tovarov, ale že ich výroba je automatizovaná. A Tretí svet nemôže túto fázu preskočiť. Anthony Giddens zasa tvrdí, že moderné národné štáty boli informačnými spoločnosťami už od svojho vzniku v minulých storočiach. Moderný štát pre svoj chod potrebuje administratívu, plánovanie, kontrolu a vládnutie - všetky tieto systémy sú založené na získavaní, vyhodnocovaní a rozširovaní informácií. Ak by sme tieto námietky prijali, nepochybne zároveň platí, že teraz proces informatizácie akceleruje. Spochybňovači konceptu informačnej spoločnosti však správne tvrdia, že súčasná spoločnosť je dôsledkom historickej kontinuity, a nie jednorázovej informačnej revolúcie. Najznámejšou (na Západe takmer jedinou citovanou) postavou japonského teoretického uvažovania o problematike je Yoneji Masuda. Svoj koncept informačnej spoločnosti nazýva Computopia (t. j. utópia na báze počítačov). Informačnú spoločnosť si Masuda predstavuje ako éru úplne odlišnú od industriálnej spoločnosti. Globalizácia sa v nej spája s duchom neorenesancie. Zatiaľ čo renesancia priniesla explóziu v dobývaní sveta, neorenesancia by mala byť presným opakom - implóziou vo využívaní prírodných zdrojov, takže nová ľudská spoločnosť by mala byť výrazne ekologická. Civilizácia 21. storočia nebude symbolizovaná veľkými stavbami, ale bude to "neviditeľná civilizácia" , ktorej život bude prebiehať predovšetkým vo svete informácií. Masuda nedôveruje spontánnemu vývoju spoločnosti (trhovému mechanizmu) a navrhuje, aby globálna informačná spoločnosť bola centralizovane riadená. Prichádza s projektom celého radu celosvetových inštitúcií, ktoré by zabezpečovali jej chod. Sú to napríklad Svetová informačná organizácia (World Information Organization - riadi používanie komunikačných satelitov, štandardizáciu, stanovuje globálnu informačnú politiku a pod.), Globálna informačná služba (Global Information Utility - dodáva občanom všetky potrebné informácie za nízku cenu bez ohľadu na čas a lokalitu), Globálny vzdelávací systém (Global Education System - zabezpečuje nielen vzdelávanie, ale aj zavedenie svetového jazyka) a ďalšie.