V západných spoločenských vedách sa na označenie spoločnosti informačného typu používalo aj viacero príbuzných pojmov (postmoderná spoločnosť, poznatková spoločnosť - knowledge society). Už na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia použil Marshall McLuhan metaforické pomenovanie globálna dedina (global village). (Globalizácia je nepochybne jednou z najdôležitejších charakteristík informačnej spoločnosti.) Je to stupeň rozvoja ľudstva, keď je celý svet spojený vďaka médiám. McLuhan svoju koncepciu vytvoril pred štyridsiatimi rokmi, takže je pochopiteľné, že televízia hrá u neho dôležitejšiu úlohu ako počítače. Médiá priniesli extenziu, predĺženie ľudských zmyslov, informácie sú dostupné rýchlejšie, sú kvalitnejšie a úplnejšie. McLuhan však pripomína, že "sa rýchlo blížime k poslednej fáze extenzie človeka - technologickej stimulácii vedomia, keď bude tvorivý proces poznania kolektívne a jednotne rozšírený na celú ľudskú spoločnosť". Táto vízia informačnej spoločnosti je pre internet dneška oveľa zaujímavejšia, ako z McLuhanovho pôvodného kontextu vytrhávané heslá o zániku knihy. Termín informačná spoločnosť používal aj Daniel Bell, hoci vďaka nemu sa rozšíril predovšetkým termín postindustriálna spoločnosť , ktorého však nie je autorom, ako sa mylne zvykne tvrdiť. Termín postindustriálna spoločnosť zaviedol o pätnásť rokov skôr David Riesman. Bell tvrdí, že v postindustriálnej spoločnosti informačné technológie nahrádzajú prácu, poznanie nahrádza kapitál a vlastníctvo informácií znamená moc. Dominantnou hospodárskou sférou sú služby (predtým to boli poľnohospodárska a továrenská výroba). Z tohto tvrdenia niektorí neoprávnene vyvodzujú, že v informačnej spoločnosti dôjde k utlmovaniu materiálnej výroby (a spotreby). Nie je to (žiaľ?) pravda, rozdiel je len v tom, že materiálna výroba sa informatizuje. A naopak, mnoho ľudí v službách (napr. predavači hotdogov či smetiari, aby sme boli dosť explicitní) stojí mimo informačnej sféry. Bell býva niekedy neprávom považovaný za technokrata. Vo svojej koncepcii sa však zaoberal aj kultúrou postindustriálnej spoločnosti. Predstavoval si ju ako nový druh modernity, ktorá nahrádza kontinuitu varietou a tradíciu synkretizmom. Technológie umožnia, že celosvetová literárna a umelecká tradícia sa prepojí do univerzálnej kultúry, ktorá bude dostupná všetkým. Bellovo pomenovanie tohto stavu je veľká ekuména (great Oikoumene). Francúz Jean Baudrillard (jeho esejistický štýl je viac emotívny ako argumentačný) popisuje informačnú spoločnosť ako nepretržitú extázu komunikácie , v dôsledku ktorej ľudia žijú v hyperrealite, virtuálnom svete simulácií, informácií a znakov.