Jeho kľúčovými slovami sú kyberpriestor ("nové komunikačné prostredie, ktoré vyvstáva z celosvetového prepojenia počítačov") a kyberkultúra ("súbor materiálnych a intelektuálnych technik, praktických návykov, postojov, spôsobov uvažovania a hodnôt, ktoré sa rozvíjajú vo vzájomnej väzbe s rastom kyberpriestoru"). Spojenie týchto dvoch pojmov vlastne predstavuje Lévyho koncepciu informačnej spoločnosti, veď kyberpriestor považuje za univerzálny systém bez centrálneho významu, za "všeobecnosť bez totality", a kyberkultúru považuje za kolektívnu inteligenciu ľudstva. Lévy je kritický k americkej koncepcii informačnej infraštruktúry. Označuje ju za technokratickú. V jeho modeli kyberpriestoru je podstatný obsah a využívanie technológií jednotlivcami a spoločenstvami. Kyberpriestor kvalitatívne prekonáva predchádzajúce spôsoby založené na komunikačnom kanáli a komunikačnej sieti. Kyberpriestor (dnes predovšetkým na báze internetu) sa stáva virtuálnym svetom, ktorého konečným zmyslom je univerzalita v zmysle infraštruktúry pre iné systémy (financie, obchod, doprava, veda, umenie, atď.) , ale aj v zmysle prepojenia všetkého poznania, zaradenia každej informácie do jediného hypertextu (blízko k tomu má aj Kumonov pojem kontextuálnej kultúry). Univerzalita kyberpriestoru zároveň znamená aj všeobecnú kompatibilitu a vzájomnú interaktivitu. Kyberpriestor rozširuje a modifikuje viaceré kognitívne funkcie človeka: pamäť (databázy, hyperdokumenty), predstavivosť (simulácie), vnímanie (digitálny snímač, teleprezentácia, virtuálna realita), myslenie (umelá inteligencia, modelovanie komplexných javov). Lévyho vízia prichádzajúcej spoločnosti má veľmi ďaleko k chladnému svetu technokratov osamotených pred obrazovkami. Je to skôr kultúra založená na nepretržitej interakcii ľudí. Z tejto interakcie vyplýva aj jej dynamický charakter. Kyberkultúra sa nachádza v stave nepretržitej zmeny, existuje len "tu a teraz", pretože v najbližšej chvíli budú niektoré jej časti na sieti nahradené, doplnené, zmenené tvorcami/používateľmi (kategórie autora a príjemcu sa pritom prelýnajú). Tradícia sa v kyberkultúre stáva simultánnou tradíciou, poznanie existuje paralelne a prepojenie v čase je iba čosi navyše. Táto časť Lévyho koncepcie pripomína aj Bellovu predstavu kultúry, v ktorej je tradícia nahradená synkretizmom. Vzhľadom na dynamický a kontextuálny charakter kyberkultúry je to logické, ale zároveň problematické. Lévy nedoceňuje riziko straty informácií (pri nedostatočnej archivácii). Informácia nemusí byť vždy nahradená "lepšou" (čo je vôbec kritériom jej kvality?). Poznanie, ktoré sa v istej situácii pre istého používateľa stáva hodnotnou informáciou, môže byť v inej situácii pre iného používateľa úplne bez zmyslu.