Podľa Lévyho hybným ideálom informatiky už nie je umelá inteligencia, ale kolektívna inteligencia, "zhodnotenie, optimálne využitie a harmonizácia kompetencií, predstáv a intelektuálnych energií rôznej kvality a pôvodu". Hoci o poznaní, ktoré je kolektívne a jednotne rozšírené na celé ľudstvo, hovoril aj McLuhan, výraznejšie Lévyho inšpiroval Pierre Teilhard de Chardin. Ten už pred polstoročím predpovedal nástup noosféry, kolektívnej cerebralizácie, duševnej a duchovnej sféry myšlienok vo vnútri a nad biosférou. Teilhard pripisoval dôležitú úlohu pri jej vzniku aj komunikačným technológiám a počítačom. Lévyho kyberkultúra však zbavuje Teilhardovu noosféru jej pôvodne kresťanského obsahu. Lévy nie je len teoretikom. Svoju predstavu o systéme, ktorý na báze informačných technológií prispieva k rozvoju všetkých schopností človeka a zároveň aj celej komunity, predstavil v metóde/informačnom systéme strom znalostí (les arbes de connaissance). Dnes ho využívajú viaceré školy, firmy, regióny a spolky. Pricípom stromu znalostí je definovanie človeka prostredníctvom všetkých jeho vlastností, formálneho i neformálneho vzdelania a následné sieťové sprístupnenie tohto obrazu "do služieb" spoločenstva. Lévy vo svojej koncepcii viackrát zdôrazňuje dôležitosť profesionálnych sprostredkovateľov informácií. Hovorí, že "sa rodí nové vydavateľské a dokumentačné umenie, ktoré sa pokúša čo najlepšie využiť novú rýchlosť navigácie medzi hromadami informácií". Pripomína však, že pre uplatnenie týchto špecialistov v kyberpriestore je dôležité, aby sa prestali prid?žať svojej starej profesionálnej a inštitucionálnej identity. Pierre Lévy sa neustále pohybuje na hrane medzi analýzou dnešného stavu a futurologickou víziou. Práve preto treba u neho oceniť triezvosť a zmysel pre realitu. Jeho koncepcia informačnej spoločnosti ako kyberkultúry v kyberpriestore je nielen podnetným čítaním, ale takmer návodom na pochopene sociálnych mechanizmov, ktoré sa objavujú okolo nás.