Termín informačná spoločnosť sa údajne najskôr objavil v japončine. V správe na objednávku vlády z roku 1966 ním skupina spoločenských vedcov označila éru, do ktorej vstupovala vtedajšia japonská spoločnosť. Znakom informačnej spoločnosti podľa tejto správy je "kvantitatívny a kvalitatívny nadbytok informácií". Japonsko v tom čase skutočne udávalo tón vo viacerých sférach informatizácie. V tejto krajine sa však rozvíjali predovšetkým tie segmenty informačného trhu, ktoré buď neboli určené pre masový trh a individuálnych spotrebiteľov (priemyselné roboty), alebo zdokonaľovali už jestvujúce technológie (skvalitňovanie a miniaturizácia čiernej techniky), či saturovali len veľmi jednoduchú zábavu (videohry, playstation, gameboy, karaoke, tamagoči). Americká (konkrétne kalifornská) koncepcia orientovaná na osobné počítače s používateľsky orientovaným softvérom a prepojením do sietí sa ukázala nielen ako trhovo úspešnejšia (aj keď zisky japonských producentov nechcem podceňovať), ale aj sociálne prínosnejšia. Podporuje na jednej strane tvorivosť ľudí ako jednotlivcov a na druhej strane zefektívňuje ich vzájomnú komunikáciu. (Takáto dichotómia možno odporuje zaužívaným stereotypom o konzumnej ziskuchtivej Amerike a pokornom harmonickom Japonsku). Termín informačná/informatizovaná spoločnosť sa hojne používa a analyzuje už tri desaťročia. Nejde však len o používanie termínu teoretikmi, ale o skutočnosť, že informatizácia naozaj úspešne napreduje už dlhší čas. Keď John Naisbitt a Patricia Aburdenová (na konci osemdesiatych rokov) stanovovali svoje megatrendy pre deväťdesiate roky, nedefinovali rozvoj informačných technológií a infraštruktúry ako samostatný trend, ale ako samozrejmú základňu pre akékoľvek zmeny. Hneď v úvode píšu, že ich štruktúrne megatrendy sú v priamom vzťahu s urýchlením informácií v deväťdesiatych rokoch"
Hoci na teoretickej úrovni nepanuje jednota pri určovaní znakov informačnej spoločnosti, všeobecne sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie sa stali nevyhnutnými pre fungovanie ľudskej spoločnosti v jej aktuálnej podobe (spoločnosť samozrejme môže existovať aj bez nich, ale bola by to odlišná spoločnosť od tej, v ktorej žijeme).