MS-DOS

Hoci znie „operačný systém“ pomerne vznešene, v skutočnosti ide pre užívateľa o akúsi skupinu príkazov, pomocou ktorých obsluhuje počítač. Dá sa teda povedať, že po pochopení základných pojmov a princípov činnosti sa Vám stačí naučiť niekoľko príkazov ( pre 90-percentnú činnosť dokonca vystačíte zhruba so siedmimi príkazmi).
Názov MS-DOS vznikol z následovných veľkých písmen MicroSoft – Diskový Operačný Systém. Operačný systém MS-DOS vytvoril v roku 1975 BILL GATES, vtedy 19-ročný. Bol základom pre programovú spoločnosť Microsoft, pre rozšírenie výroby osobných počítačov firmy IBM. Základom pre jeho vývoj bol najúspešnejší operačný systém pre 8-bitové počítače, systém CP/M, ktorému sa podobá najmä svojou stavbou. Postupne sa systém MS-DOS stal vo svete najrozšírenejším operačným systémom pre 16-bitové osobné počítače. Jeho rôzne vývojové verzie sa používali vo väčšine vyrábaných osobných počítačoch od najrôznejších výrobcov. Pod pojmom operačný systém sa skrýva súhrnné označenie pre technické aj programové prostriedky počítača (spôsob, ako aj celý systém vytvorený), v užšom zmysle skupina programov, ktorá zabezpečuje nasledovné funkcie.
Úlohou operačného systému je riadiť priebeh aplikačných programov, dozerať na vzájomnú súčinnosť jednotlivých častí technického vybavenia a poskytovať používateľovi počítača rôzne pomocné služby, ktoré uľahčujú obsluhu počítača. Základom pre naštartovanie operačného systému v počítači je použitie systémovej diskety, ktorá obsahuje základné moduly operačného systému MSDOS.SYS, IO.SYS a COMMAND.COM, prípadne aj externé príkazy vo forme súborov COM alebo EXE a ďalšie obslužné programy. Ak má počítač pevný disk, možno po nagenerovaní systému na pevný disk uskutočniť štart systému aj z tohto média.

Operačný systém sa skladá z:
- riadiaceho programu
- obslužných programov
- prekladačov

1.Riadiaci program
Úlohou riadiaceho programu je koordinovať priebeh programov v počítači a starať sa o spoluprácu všetkých častí počítača.
Napr.: Po ukončení spracovania jednej časti programu sa riadiaci program postará o to, aby bola do základnej jednotky uložená nasledujúca časť programu.
Najdôležitejšie časti riadiaceho programu sú:
a)riadenie spracovania – je časťou operačného systému, ktorý riadi a kontroluje štartovanie, činnosť a ukončenie vykonávania programu.

Riadenie spracovania má na starosti vstup a výstup údajov, rozozná vyskytujúce sa chyby a vie ich automaticky ošetriť.
b)systém správy údajov – jeho úlohou je spravovanie a kontrola uloženia údajov do vonkajších pamätí. To znamená, že užívateľ zadá jednoduchý príkaz (napr. „zápis“, „čítanie“) a príslušné programy systému správy údajov vykonajú komplikovanú prácu vyhľadávania voľného miesta na disku alebo znovu vyhľadania údajov.
Okrem riadenia chodu procesov a systému správy údajov obsahuje riadiaci program aj ďalšie programové celky, ktoré sú zodpovedné napr. za diaľkový prenos údajov alebo za ošetrenie chýb technického a programového vybavenia alebo obsluhy.

2.Obslužný program
Obslužné programy sú súčasťou pomocného systémového programového vybavenia a sú cennou pomôckou pre prevádzku výpočtového strediska. Tieto programy sú pripravené v programových knižniciach a možno ich na požiadanie spustiť. Sú to väčšinou programy s príponou COM, EXE, BAT.
Najdôležitejšie obslužné programy sú:
-Spojovacie programy
na spojenie rôznych častí programu do jednej zbiehateľnej jednotky
-Zavádzacie programy,
ktoré zavedú program, ktorý sa má spracovať, do operačnej pamäti
-Programy na prípravu súborov,
ktoré uľahčujú užívateľovi vytvorenie, modifikáciu a rušenie súborov
-Vstupno-výstupné programy
na výmenu údajov medzi vonkajšími pamäťami a vstupno-výstupnými jednotkami
-Triediace programy
na triedenie a miešanie údajov
-Pomocné testovacie programy,
ktoré napr. vytvárajú testovacie údaje a umožňujú sledovať program krok po kroku
-Programy pre administráciu knižníc,
ktoré vykonajú zaradenie alebo zrušenie programu v programovej knižnici
-Pomocné programy,
napr. na vytváranie štatistík o použití počítačov
-Univerzálne obslužné programy
napr. PC-TOOLS, NORTON COMMANDER, VOLKOV COMMANDER a pod.

3.Prekladače
Prekladače – kompilátory – sú programy na preklad programov, napísaných v programovacom jazyku, do strojového kódu príslušného počítača. Pri problémovo orientovaných jazykoch nazývame prekladacie programy kompilátormi, pri strojovo orientovaných jazykoch asemblérmi. Okrem vytvárania prekladu prekladač kontroluje program po formálnej stránke v pravidlách príslušného jazyka a vytvára protokol prekladu.

Operačný systém má (z hľadiska úrovne programov) niekoľko vrstiev. Najnižšiu vrstvu (tzv. fyzickú) tvorí technické vybavenie počítača, nad ňou operujú programy „firmware“, čiže BIOSu (Basic Input-Output System), na podprogramoch BIOSu sú potom vystavané vyššie „logické vrstvy“ operačného systému. Pomocou služieb a podprogramov operačného systému sú vytvorené aplikované prostredia, v ktorých bežia užívateľské programy.

Na úrovni fyzickej vrstvy je vyriešená výmena logických signálov medzi procesorom a prídavnými zariadeniami. Technické vybavenie toho istého druhu počítačov sa môže nepatrne líšiť ( rôzne grafické karty, rôzne operačné pamäte), práve preto sa operačný systém pri zapnutí počítača odvoláva na služby BIOSu. BIOS je skupina krátkych obslužných podprogramov zabezpečujúcich vstup znaku z klávesnice, výpis znaku na obrazovku, čítanie alebo zápis sektoru na disk a podobne. PC BIOS je uložený v pamäti ROM. Po štarte systému (zapnutí alebo resetovaní počítača) procesor začne vykonávať program vždy od adresy, kde začína štartovacia rutina BIOSu. Táto vykoná niekoľko kontrol (test operačnej pamäte, klávesnice, disketovej jednotky...), zavedie do pamäti prvý fyzický sektor z diskety (ak je založená) alebo z pevného disku a spustí zavedený kód ako strojový program. Systémová disketa alebo pevný disk obsahuje v prvom fyzickom sektore (tzv. BOOT-SEKTOR) zavádzač operačného systému, teda program, ktorý „rozumie“ zvyšnému obsahu systémového média a zavedie postupne do pamäti časti daného operačného systému. Spôsob ďalšieho nahrávania je naopak „plne v moci“ zavádzača, ktorý je súčasťou konkrétneho operačného systému. V prípade MS-DOSu základ operačného systému tvoria súbory IO.SYS., MSDOS.SYS, COMMAND.COM. IO.SYS Súbor, ktorý obsahuje príkazy a základné postupy všetkých vstupno-výstupných operácií.
MSDOS.SYS Súbor obsahuje vlastné interné príkazy a základné postupy operačného systému MS-DOS.
COMMAND.COM Tzv. interpreter operačného systému. Program, ktorý umožňuje komunikáciu užívateľa so systémom – pri akomkoľvek zadaní z klávesnice súbor COMMAND.COM toto zadanie interpretuje, preloží, dá ho k riešeniu príslušnému ďalšiemu programu, ošetruje niektoré chybové stavy a pod.

Súbory IO.SYS a MSDOS.SYS majú na disku pevné miesto (ukladajú sa ako prvé dva súbory v hlavnom adresári, ináč nazývanom aj koreňový, pri výpise sú neviditeľné). Tieto dva súbory sú proti náhodnému zmazaniu či presunutiu chránené svojimi atribútmi (vlastnosťami) „iba pre čítanie“, „skrytý“ a „systém“. Vďaka týmto atribútom nie je možné tieto základné príkazy MS-DOSu pre prácu so súbormi náhodne vymazať, presunúť ani skopírovať (jedine s použitím špeciálneho externého príkazu ATTRIB).
Program COMMAND.COM je uložený taktiež v hlavnom adresári. Môže byť však presunutý na iné miesto, ale je nutné v inicializačnom súbore CONFIG.SYS uviesť, kde je tento súbor uložený.

Pretože súbor nie je nijako chránený, všeobecne sa doporučuje uložiť v hlavnom adresári štartovacieho disku počítača a ešte raz uložiť jeho kópiu v adresári, kde je umiestnený operačný systém. Aby systém fungoval, musíte mať v koreňovom adresári minimálne tento jeden „viditeľný“ súbor.
Čiže zavádzač po odštartovaní nahráva a spúšťa program IO.SYS. IO.SYS zavedie do pamäti a spustí jadro operačného systému (súbor MSDOS.SYS) a MSDOS.SYS spúšťa interpreter príkazov COMMAND.COM, ktorý už umožňuje užívateľovi zadávanie systémových príkazov a spúšťanie ľubovoľných programov ich menom.
MS-DOS je úsporný jednoužívateľský diskovo orientovaný operačný systém. Umožňuje spúšťať programy uložené v diskových súboroch a organizovať dáta vo vonkajších pamäťových médiách. Pracuje na akomkoľvek počítači PC. Interpreter príkazov MS-DOSu pracuje v textovom režime (t.j. sám MS-DOS neponúka nijaké grafické „okná“, ale môže samozrejme spúšťať programy, ktoré si grafické prostredie vytvárajú). Osobný počítač je veľmi prispôsobivý stroj, ktorý môže byť zostavený z rady rôznych prvkov – spája ich práve operačný systém. Pri štarte operačného systému je však nutné, aby si MS-DOS „uvedomil“ existenciu ďalších zariadení a konfiguračných parametrov, ujednotil ich s činnosťou počítača a pripravil ich k bezchybnému použitiu. Popis týchto zariadení a konfiguračných prvkov je uložený v dvoch povelových súboroch, ktoré v systéme MS-DOS majú výsadné postavenie: konfiguračný súbor CONFIG.SYS a inicializačný súbor AUTOEXEC.BAT. Tieto súbory si všíma operačný systém pri štarte počítača, skôr ako sprístupní užívateľovi interpreter príkazov.
Súbor CONFIG.SYS, ktorý sa z oboch načíta ako prvý, obsahuje definíciu inštalácie všetkých ovládačov (driverov). Ide o malé programy, ktoré sú rezidentne - pevne umiestnené v pamäti a obsluhujú dané zariadenie či prvok počítača (obyčajne mená a parametre vstupno-výstupných ovládačov – periférie, ktoré sa majú pripojiť k jadru systému, napr. myš. CD-ROM atď.). Drivery obyčajne ovládajú aj konfiguračné parametre (počet otvorených súborov, vyrovnávaciu pamäť) a zvlášť ovládajú správu pamäte. CONFIG.SYS v pravom zmysle slova nie je povelový súbor, ale popis nastavenia systému.
Súbor AUTOEXEC.BAT je základným dávkovým súborom, ktorý môže obsahovať ľubovoľné príkazy, ktoré sa pri štarte automaticky prevedú a nie je nutné ich zadávať po jednom ručne. Najčastejšie nastavuje cestu k súborom a textový reťazec, ktorým sa systém po každom príkaze hlási (tzv. „prompt“). AUTOEXEC môže končiť tiež spustením nejakého programu (napr. Norton Commanderu, T602), alebo prechodom do iného systémového prostredia (Windows).

Súbor AUTOEXEC.BAT vlastne šetrí užívateľovi prácu, pretože nie je problém nainštalovať systém tak, aby automaticky po zapnutí počítača spúšťal akúkoľvek konkrétnu aplikáciu. Napr. môže pri štarte urobiť antivírovú kontrolu, nastaviť cesty k programom a prípadne priamo spustiť obľúbený program.

Operačný systém MS-DOS sa však neskladá iba z týchto troch príkazov (IO.SYS, MSDOS.SYS, COMMAND.COM – tie tvoria iba jeho jadro a veľkosťou iba malú časť) a zo súborov AUTOEXEC.BAT a CONFIG.SYS. Všetky externé príkazy, systémové súbory, drivery a ďalšie časti operačného systému sú uložené v adresári, ktorý sa obvykle nazýva DOS a je umiestnený hneď pod hlavným (koreňovým) adresárom disku.
Operačné systémy sa obvykle dodávajú výrobcami počítačov v stále novšej a novšej verzii v závislosti od vývoja. Nachádzajú sa sčasti v operačnej pamäti a sčasti vo vonkajších pamätiach počítača a sú stále k dispozícii. V súčasnosti sa prechádza na produktívnejšie a modernejšie operačné systémy, napr. WINDOWS, UNIX., LINUX, OS/2, ktoré sú dodávané už na externých médiach vyššej úrovne CD-ROM.