Pre vymedzenie pojmu GIS môžeme hovoriť o počítačovom systéme schopnom ukladať, manipulovať, spravovať, analyzovať a interpretovať údaje popisujúce miesta a objekty na zemskom povrchu ako povrchové tak aj podpovrchové. Tieto geopriestory možno rozdeliť záberom do troch územných kategórií. Veľké územné či regionálne geopriestory (územie štátu, regiónu), lokálne geopriestory (kataster či areál podniku) a mikro geopriestory (štôlňa, archeolog. lokalita). Výsledkom potom je geopriestorová informácia vo forme mapy, vizualizácie alebo len grafová či diagramová interpretácia. Geografický informačný systém(GIS) môže nadobúdať najrôznejšie podoby. Od tejto podoby je závislá jeho časová a finančná náročnosť. Požiadavky na takýto systém sa líšia v každej organizácií a dva rovnaké systémy sa budú hľadať obtiažne. Dvôdom sú rôzne zvyklosti práce s dátami, súčasný stav a kvalita požívaných dát, iné technologické vybavenie, predstavy uživateľov o fungovaní a využití takéhoto systému.

Dáta s ktorými sa pracuje, tvoria podstatnú časť takéhoto GIS-u. V každej organizácii nejaké dáta ešte pred začiatkom budovania GIS existujú. Ich súčasný stav, ale zriedkavo vyhovuje potrebám kvalitného a efektívneho sytému akým by GIS mal byť. Pri návrhu a tvorbe systému si treba uvedomiť, že dáta tvoria podstatnú časť systému a často majú väčšiu trvácnosť ako služobný softver. Z tohoto dôvodu musí byť struktúra grafických i popisných dát starostlivo navrhnutá s dôrazom na ich vzájomné väzby. Náklady na získanie takýchto dát musia zodpovedať účelu ku ktorému majú takéto dáta slúžiť. Teda získané dáta by mali mať len takú presnosť akú budeme od celého systému vyžadovať. V opačnom prípade by sa prvotne náklady na vytvorenie takýchto dát v značnej miere predražili. Príklady využívania GIS

Systémy GIS nachádzajú uplatnenie v rade odborov a ich uplatnenie sa rozširuje do nových oblastí.

Verejná správa.

Štátne a samosprávne organizácie patria tradične k najväčším užívateľom GIS-ov. Dôvodom je, že spravidla spravujú veľké územné celky. Pri správe používajú veľke množstvo informácii z tohoto územia. Tieto údaje sú potom využívane pre vnútornu potrebu, ale aj na informovania občanov. Mestá a obce potrebujú údaje o obyvateľoch, pozemkoch, o vedení inžinierských sietí, vlastnom majetku, doprave, zeleni a podobne.

Geomarketing.

Pre túto oblasť je typické synergické využívanie polohopisných a sociogeografických informácii pre lokalizáciu miest s najvhodnejšim potenciálom pre vybranú službu.