Informačné systémy

Dnes sa používajú informačné systémy založené na rôznych technológiách, pričom v malých a stredných firmách sú nešťastne rozšírené práve tie najmenej dokonalé. Sú to informačné systémy využívajúce aplikácie a operačné systémy MS Windows, niekde často ešte aplikácie a operačné systémy MS DOS. Tieto informačné systémy bežia ako aplikácie paralelne na všetkých počítačoch v sieti, pričom na jednom z nich je zároveň diskový databázový priestor informačného systému. Je to jeden z mnohých rovnakých počítačov - nazývajme ho centrálny počítač. Aplikácia bežiaca na centrálnom počítači pristupuje k dátam na tom istom počítači. K svojej funkčnosti teda ani nevyžaduje sieť. Na ostatných počítačoch v sieti, hardvérovo i systémovo rovnakých, beží tá istá aplikácia s jediným rozdielom - aplikácia z týchto počítačov pristupuje sieťovo k dátam umiesteným na centrálnom počítači. Predchádzala tomu éra diskiet. Je nepochopiteľné, že vo veľkej miere sa tieto problematické a zastaralé systémy používajú doteraz a nie sú nahradené modernými a dokonalými informačnými systémy. Dnes sú najkvalitnejšie tie informačné systémy, ktoré sú budované na princípe silného servera. Sú to najmä systémy na báze webového rozhrania. Veľkou výhodou týchto systémov je skutočnosť, že na strane klientského počítača, odkiaľ sú vyžiadané všetky úlohy v systéme, nemusí byť inštalovaná žiadna aplikácia. Postačuje webový prehliadač, ktorý je súčasťou každého známejšieho operačného systému.

Informačné systémy zasiahli už aj do tých najkrajnejších oblastí spoločenského života. Známe sú informačné systémy počítačové, mobilné, marketingové, manažérske, podnikové, komplexné, či geografické.
Geografické informačné systémy (GIS)
Dnes sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcími informačnými technológiami vôbec. Zvlášť v posledných rokoch sa stali súčasťou tvorby informačných systémov v takých oblastiach akými sú životné prostredie, geografia, geológia, geofyzika, geodézia ale aj bankovníctvo, marketing, humanitné alebo demografické výskumy, medicína či biológia. Vzrástol počet fungujúcich GIS v súkromnom aj vo verejnom sektore.V minulosti boli prekážkami nasadzovania takýchto riešení hlavne vysoké ceny hardvéru, softvéru a grafických dát. Vďaka rýchlemu rozvoju technológii sú ceny dnešných počítačov vyhovujúcich požiadavkám GIS stávajú priateľnými. Veľmi zjednodušene možno povedať, že užívateľ má v rámci GIS možnosť pripájať svoje informačné údaje k najrôznejším grafickým objektom v digitálnej mape.

Pre vymedzenie pojmu GIS môžeme hovoriť o počítačovom systéme schopnom ukladať, manipulovať, spravovať, analyzovať a interpretovať údaje popisujúce miesta a objekty na zemskom povrchu ako povrchové tak aj podpovrchové. Tieto geopriestory možno rozdeliť záberom do troch územných kategórií. Veľké územné či regionálne geopriestory (územie štátu, regiónu), lokálne geopriestory (kataster či areál podniku) a mikro geopriestory (štôlňa, archeolog. lokalita). Výsledkom potom je geopriestorová informácia vo forme mapy, vizualizácie alebo len grafová či diagramová interpretácia. Geografický informačný systém(GIS) môže nadobúdať najrôznejšie podoby. Od tejto podoby je závislá jeho časová a finančná náročnosť. Požiadavky na takýto systém sa líšia v každej organizácií a dva rovnaké systémy sa budú hľadať obtiažne. Dvôdom sú rôzne zvyklosti práce s dátami, súčasný stav a kvalita požívaných dát, iné technologické vybavenie, predstavy uživateľov o fungovaní a využití takéhoto systému.

Dáta s ktorými sa pracuje, tvoria podstatnú časť takéhoto GIS-u. V každej organizácii nejaké dáta ešte pred začiatkom budovania GIS existujú. Ich súčasný stav, ale zriedkavo vyhovuje potrebám kvalitného a efektívneho sytému akým by GIS mal byť. Pri návrhu a tvorbe systému si treba uvedomiť, že dáta tvoria podstatnú časť systému a často majú väčšiu trvácnosť ako služobný softver. Z tohoto dôvodu musí byť struktúra grafických i popisných dát starostlivo navrhnutá s dôrazom na ich vzájomné väzby. Náklady na získanie takýchto dát musia zodpovedať účelu ku ktorému majú takéto dáta slúžiť. Teda získané dáta by mali mať len takú presnosť akú budeme od celého systému vyžadovať. V opačnom prípade by sa prvotne náklady na vytvorenie takýchto dát v značnej miere predražili. Príklady využívania GIS

Systémy GIS nachádzajú uplatnenie v rade odborov a ich uplatnenie sa rozširuje do nových oblastí.

Verejná správa.

Štátne a samosprávne organizácie patria tradične k najväčším užívateľom GIS-ov. Dôvodom je, že spravidla spravujú veľké územné celky. Pri správe používajú veľke množstvo informácii z tohoto územia. Tieto údaje sú potom využívane pre vnútornu potrebu, ale aj na informovania občanov. Mestá a obce potrebujú údaje o obyvateľoch, pozemkoch, o vedení inžinierských sietí, vlastnom majetku, doprave, zeleni a podobne.

Geomarketing.

Pre túto oblasť je typické synergické využívanie polohopisných a sociogeografických informácii pre lokalizáciu miest s najvhodnejšim potenciálom pre vybranú službu.

Systém potom na základe dostupnosti údajov ako kúpna sila potenciálnych zákaznikov, údaje o konkurencii a podobne umožňuje rozhodovať o vhodnosti výstavby supermarketov, pobočiek bank alebo lokalizácii novych služieb. Marketing je snahou o systematický prístup plne orientovaným na poskytovanie takých služieb a produktov, ktoré by vyhovovali potrebám a želaniam zákazníka, s hlavným cieľom ich čo najlepšie uspokojiť. Marketing je ťažnou silou každého úspešného obchodovania. Vyžaduje si detailnú špecifikáciu a analýzu socioekonomických a demografických charakteristík okolitého geografického priestoru, regionálnej populácie a následný odhad a určenie rozsahu trhu. Lokačná analýza používa kombináciu demografických premenných pre danú oblasť spolu s ostatnými geografickými premennými (napr. možnosť parkovania, dostupnosť verejnej dopravy, prítomnosť doplnkových atraktívnych miest, umiestnenie konkurencie) na objasnenie predaja alebo úspešnosti poskytovania služieb v danej lokalite. V minulosti bol tento typ marketingových analýz obtiažny a vyžadoval si množstvo hodín strávených nad papierovými mapami. Dnes je to oveľa jednoduchšie, a tak isto cenovo prístupnejšie, dokonca aj pre malých podnikateľov - vďaka použitiu nových technológií. Využívanie GIS v predaji a obchode sa stalo jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich sa segmentov trhu s GISmi. Správa inžinierskych služieb.

Pre spoločnosti spravujúce inžinierske siete sú GIS-i nevyhnutnosťou. Umožňujú zistiť informácie ako je kapacitu určitej časti, uzáver vetvy, vek vedenia a následne naplánovať rekonštrukciu. Informácie o jednotlivých vedeniach v spojení s technickou dokumentáciou umožňujú efektívne výjazdy pracovníkov údržby ako aj napomáhajú v procese rozhodovania.

Správa majetku.

Pre spoločnosť vlastniacu(spravujúcu) nehnuteľnosti je nevyhnutnosťou mať svoj GIS. Takýto GIS potom obsahuje mapu areálu, plány budov, technických vedení, dátových sieti, protipožiarné objekty, evakuačne trasy a podobne. Systém môže poskytovať informácie o personálnom obsadení miestnosti, využití miestnosti, prenájme miestností alebo nákladoch na kúrenie. Potom prístup k týmto informáciám zefektívňuje správu a údržbu majetku, urýchľuje rozhodovacie procesy a umožňuje riešiť kritické situácie.

Doprava.

Takýto GIS obsahuje úplnú grafickú aj negrafickú evidenciu týchto objektov vrátane knižníc so všetkými existujúcimi dopravnými značkami a zariadeniami. Výsledkom je efektívne riešenie tak konkrétnych dopravných situácií, ako aj údržba všetkých komunikácií. Medzi úlohy patrí aj vyhľadanie najvýhodnejšej cesty, navigácia alebo riešenie logistických problémov.