Na základe skúšok a pozorovaní bol zostavený matematický model reálneho ľudského ucha, na ktorom sa realizovali transformácie - čo môžeme zo signálu vypustiť tak, aby to poslucháč nepoznal. Zistilo sa, že reálne ucho nezachytí celý rad „nepočuteľných“ zložiek zvuku, bez toho aby došlo k degradácii posluchového vnemu. Metódy, ktoré boli potom zaradené do formátu MPEG, využívajúce tak obmedzené frekvenčné schopnosti ucha a jeho nelinearitu, ako aj jeho necitlivosť na rôzne intenzívne signály s odlišnou frekvenciou. Takže zvuk sa naseká na malé vzorky (framy), u ktorých sa v dopredu určených frekvenčných pásmach zisťujú a vyhodnocujú dominantné zložky. Zároveň sa porovnávajú aj susedné framy. Doslova „vypitvaný“ zvuk sa potom komprimuje do súčasného formátu MPEG. Všeobecne sa takéto kompresie označujú ako stratové.
MP3 prehrávače – ktorý model je najideálnejší?

Zvukový formát MP3 už dávno opustil počítačové prostredie. Pri výbere osobného hudobného prehrávača stále viacej užívateľov zvažuje vlastnosti a prednosti jednotlivých typov MP3 prehrávačov – pamäťové, CD/MP3 a hradiskové MP3 prehrávače nachádzajú viac a viac spokojných užívateľov. Je to necelých päť rokov, čo uzrel svetlo sveta prvý MP3-kový prehrávač Rio RM3500 v Spojených štátoch Amerických a obhajoval v súdnych sporoch právo na svoju existenciu, a následne bojoval i o existenciu celého rodiaceho sa segmentu. Na základe aktuálne prebiehajúcich súdnych sporov, ktoré RIAA (Recording Industry Association of America), zastupujúca veľké vydavateľstvá, vedie proti bežným užívateľom, ktorí si sťahovali MP3 z internetu, by sa mohlo zdať, že sa za tých päť rokov veľa nezmenilo. I keď veľké vydavateľstvá ešte stále poriadne nedocenili význam MP3 a distribúcie hudby po internete, situácia okolo prenosných prehrávačov sa zmenila viac, než podstatne. Jednotlivé prístroje prehrávajúce MP3 dnes neponúkajú iba špecializovaní výrobcovia, ale už dlhšiu dobu nechýbajú v ponuke ani veľkých renomovaných spoločností, ktoré sa prevažne špecializujú na spotrebnú elektrotechniku. Prehrávače s polovodičovou pamäťou
Prednosťou formátu MP3, je veľmi dobrá zvuková kvalita reprodukcie hudobných súborov pri ich relatívne malom dátovom objeme (pri dátovom toku 128 kbps stačí na polhodinovú hudobnú produkciu 30 MB pamäte). Veľmi rýchlo si našiel uplatnenie i za hranicami počítačového priemyslu. Prehrávače s pevnou internou pamäťou, alebo výmennou pamäťovou kartou boli historicky prvými mp3-kovými prehrávačmi. Všetko to odštartoval už zmienený Rio PMP3000 a ešte o pár mesiacov starší juhokórejský priekopník MPMan F10.