Fenomén MP3 už dnes poznajú aj deti. Mnohí ho milujú, iní nenávidia (hlavne hudobné spoločnosti). MP3 (MPEG3) je metóda komprimácie zvukových dát, spravidla v pomere 12:1. To znamená, že na jedno CD sa v tomto formáte zmestí až 12 klasických audio CD (cca 10 hodín hudby). Hudba upravená do formátu MP3 je kvalitatívne takmer zhodná s kvalitou zvuku na CD, rozdiel spozná len skutočne cvičené ucho odborníka (samozrejme, záleží na kvalite kódovania MP3). MP3 je tu a už nikto tuto technológiu nevymaže. Dostáva do stále viac produktov spotrebnej elektroniky a dokáže ho už prehrávať skoro každý domáci audio a DVD prístroj. Pesničky sa napaľujú na CD-R, alebo CD-RW (predajná cena jedného CD-R je cca 15 – 20 Sk,-). Podľa druhu použitého CD-R, alebo CD-RW sa na jedno CD zmestí až 700 MB pesničiek vo formáte *.mp3

Dnešná technológia kódovania do MP3 (a všeobecne aj do iných komprimačných stratových algoritmov) dospela tak ďaleko, že už sa nehovorí o tom že celá pesnička znie strašne, ale hovorí sa už iba o tom, že pár framov (mikrosekúnd) z celej pesničky sa nesprávne zakódovalo! Zbytok, teda 99,9 % pesničky je zakódovaný tak, že nemáte možnosť poznať, že sa jedná o MP3! Ak toto tvrdenie vztiahnem na pesničky, znamená to, že 99 piesni zo 100 je zakódovaných tak, že nepoznáte, že sa jedná o formát MP3, a v tom jednom prípade zo sto sa vyskytne prípad, že pár framov (teda pár mikrosekund) z celej pesničky je zle zakódovaných. Zle zakódované v zmysle toho, že ten jeden určitý sampel (frame) znie trochu inak (pre niekoho to môže znamenať i to, že lepšie). Pri normálnom prehrávaní to však nespoznáte! Rozdiel je počuteľný len oproti priamemu prehrávaniu z audio CD, alebo pokiaľ poznáte pôvodnú skladbu naprosto dokonale z originálu a hudbu počúvate z kvalitnej reproduktorovej súpravy. Všeobecne pokiaľ počúvate taneční hudbu, pop, trance a pod., nemáte šancu rozdiel spoznať. O niečo horšie je to v prípade metalovej hudby. Tá je všeobecne na kódovanie náročnejšia. Ako funguje kompresia MP3?
Dátový tok signálu Audio CD vyrátame z nastavenia – dva stereokanály, 16 bitové slovo na každú vzorku a vzorkovanie 44,1 kHz – tzn. 1,4 Mb-s, nezávisle na tom akú hudbu či ticho práve púšťame. To je pomerne veľký luxus. A pretože dátové prenosy v reálnom prostredí bežne neumožňujú tak veľký dátový tok, boli hľadané metódy, ktoré by boli schopné znížiť veľkosť vlastných dát pri zachovaní CD kvality.

Na základe skúšok a pozorovaní bol zostavený matematický model reálneho ľudského ucha, na ktorom sa realizovali transformácie - čo môžeme zo signálu vypustiť tak, aby to poslucháč nepoznal. Zistilo sa, že reálne ucho nezachytí celý rad „nepočuteľných“ zložiek zvuku, bez toho aby došlo k degradácii posluchového vnemu. Metódy, ktoré boli potom zaradené do formátu MPEG, využívajúce tak obmedzené frekvenčné schopnosti ucha a jeho nelinearitu, ako aj jeho necitlivosť na rôzne intenzívne signály s odlišnou frekvenciou. Takže zvuk sa naseká na malé vzorky (framy), u ktorých sa v dopredu určených frekvenčných pásmach zisťujú a vyhodnocujú dominantné zložky. Zároveň sa porovnávajú aj susedné framy. Doslova „vypitvaný“ zvuk sa potom komprimuje do súčasného formátu MPEG. Všeobecne sa takéto kompresie označujú ako stratové.
MP3 prehrávače – ktorý model je najideálnejší?

Zvukový formát MP3 už dávno opustil počítačové prostredie. Pri výbere osobného hudobného prehrávača stále viacej užívateľov zvažuje vlastnosti a prednosti jednotlivých typov MP3 prehrávačov – pamäťové, CD/MP3 a hradiskové MP3 prehrávače nachádzajú viac a viac spokojných užívateľov. Je to necelých päť rokov, čo uzrel svetlo sveta prvý MP3-kový prehrávač Rio RM3500 v Spojených štátoch Amerických a obhajoval v súdnych sporoch právo na svoju existenciu, a následne bojoval i o existenciu celého rodiaceho sa segmentu. Na základe aktuálne prebiehajúcich súdnych sporov, ktoré RIAA (Recording Industry Association of America), zastupujúca veľké vydavateľstvá, vedie proti bežným užívateľom, ktorí si sťahovali MP3 z internetu, by sa mohlo zdať, že sa za tých päť rokov veľa nezmenilo. I keď veľké vydavateľstvá ešte stále poriadne nedocenili význam MP3 a distribúcie hudby po internete, situácia okolo prenosných prehrávačov sa zmenila viac, než podstatne. Jednotlivé prístroje prehrávajúce MP3 dnes neponúkajú iba špecializovaní výrobcovia, ale už dlhšiu dobu nechýbajú v ponuke ani veľkých renomovaných spoločností, ktoré sa prevažne špecializujú na spotrebnú elektrotechniku. Prehrávače s polovodičovou pamäťou
Prednosťou formátu MP3, je veľmi dobrá zvuková kvalita reprodukcie hudobných súborov pri ich relatívne malom dátovom objeme (pri dátovom toku 128 kbps stačí na polhodinovú hudobnú produkciu 30 MB pamäte). Veľmi rýchlo si našiel uplatnenie i za hranicami počítačového priemyslu. Prehrávače s pevnou internou pamäťou, alebo výmennou pamäťovou kartou boli historicky prvými mp3-kovými prehrávačmi. Všetko to odštartoval už zmienený Rio PMP3000 a ešte o pár mesiacov starší juhokórejský priekopník MPMan F10.

Pamäťové prehrávače kompresných zvukových formátov majú oproti všetkým ostatným typom jednu obrovskú výhodu. Nedochádza v nich k pohybu dátového média a objavujú sa úplne bez pohyblivých častí. Reprodukcia je tým pádom absolútne nezávislá na pohybe poslucháča, zariadenie je odolné voči otrasom či vibráciám, eliminuje sa možnosť poškodenia a opotrebenia pohyblivých mechanizmov. Polovodičové pamäte sú integrované buď priamo do prehrávača, alebo v podobe externých pamäťových kariet a ich minimálne rozmery naviac nelimitujú veľkosť prehrávača. Tá sa odvodzuje skôr od čitateľnosti displeja a zmysluplnej veľkosti ovládacích prvkov. Absencia pohyblivých častí so sebou nesie i omnoho nižšie energetické náklady. Malé pamäťové MP3 je možné integrovať i do iných zariadení, hodiniek, digitálnych fotoaparátov, mobilných telefónov a podobne. Najväčším obmedzením pamäťových prehrávačov je stále relatívne malá pamäťová kapacita. I keď nárast pamäťovej kapacity ide ruka v ruke so znižovaním ceny, je tento typ prehrávača určený skôr na krátkodobé použitie. Je to úplne ideálny spoločník na ranný jogging, či pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou. Rýchly transport hudobných súborov z počítača do pamäte prehrávača a možnosť pohodlnej zmeny hudobného obsahu patrí k ďalším prednostiam týchto malých zázrakov. Prehrávač a počítač
Pamäťové MP3 prehrávače sú zo všetkých MP3 prehrávačov najviac zviazané s počítačom, v podstate sa bez neho neobídu. Vzhľadom k obmedzenej kapacite pamäte prehrávača sa z počítača prenášajú súbory na počúvanie. Rýchlosť prenosu dát medzi počítačom a prehrávačom nie je vzhľadom k obmedzeným objemom tak kritickým faktorom, ako u hardiskových MP3 prehrávačov. Štandardne sa spojenie uskutočňuje pomocou rozhrania USB. Väčšina prehrávačov spĺňa SDMI zabezpečenie, bez problémov je možné prenášať hudobné súbory do pamäte prehrávača, alebo na pamäťovú kartu, spätný prenos z MP3 prehrávača do počítača býva obmedzený. Preto je väčšinou nutné použiť špeciálne dodávaný softvér, alebo nainštalovať plugin k niektorému z používaných komplexných programov pre správu a reprodukciu hudobných súborov (MusicMatch Jukebox, RealOne Player, Windows Media Player atď.)
Prehrávač ako disk
Dôležitou vlastnosťou prehrávača je podpora štandardu Mass Storage Device, to znamená, že sa pamäťové prehrávače automaticky hlásia ako ďalší disk a tak je možné prehrávač využívať i ako prenosný USB Flash Disk. Z tohto pohľadu sú veľmi zaujímavé malé prehrávače, ktoré disponujú integrovanou pamäťou, ale na druhej strane fungujú i ako USB Flash disky.

Tieto hrajúce prívesky na kľúče sa pripájajú priamo k USB portu počítača, preto nie je nutné inštalovať žiaden obslužný softvér ani ovládače. Niektoré USB Flash Disk/MP3 prehrávače nemajú ani displej, iné naopak ponúkajú obslužný komfort s ID3 tagy i FM tuner a funkcie digitálneho diktafónu. Tieto prehrávače sa pomocou USB portu sa taktiež dobíjajú. ID3 tagy a playlisty
Až na výnimky sa u pamäťových prehrávačov poslucháčom dostáva plná informovanosť o aktuálne prehrávanej skladbe na základe informácií z ID3 tagu, pričom údaje väčšinou v dôsledku obmedzeného priestoru po displeji rolujú. Prehrávače prevažne podporujú adresátovú štruktúru, jednotlivé skladby je možné na pamäťovej karte organizovať do adresárov - albumov. V spojení s programom na prenos súborov je možné na počítači zoraďovať obľúbené skladby do adresára a preniesť užívateľské playlisty na prehrávač. Niektoré typy umožňujú vytváranie playlistu priamo na prehrávači. Diktafón, FM tuner a ďalšie schopnosti
V súboji o priazeň užívateľov môže pri obdobnej kapacite pamäte spolu s dizajnom rozhodovať ponuka prídavných funkcií. Veľmi príjemným a častým vylepšením je FM rádio, niektoré prehrávače naviac dokážu signál tunera zaznamenať a uložiť vo formáte MP3. Ďalším užívateľským lákadlom je funkcia digitálneho hlasového záznamníka. Hlasový záznam z integrovaného mikrofónu sa ukladá v MP3, či inom formáte s nízkym dátovým tokom a je možné vytvorený záznam nakopírovať na disk PC. Niektoré typy MP3 – prehrávačov disponujú i linkovým výstupom a sú schopné vytvárať komprimovaný záznam vo formáte MP3 z vonkajších zdrojov. Takto vybavené prehrávače sa do istej miery zaobídu i bez počítača, dokážu hudbu z magnetofónu, CD či MD prehrávať či priamo nahrávať. Objavujú sa i ďalšie prídavné funkcie, napr. možnosť uloženia a manažmentu adries a kontaktov, kalendár s plánovačom, poprípade jednoduché hry. Pamäťové karty
Určujúcim parametrom kvality pamäťových prehrávačov je v prvom rade kapacita pamäti. Rôzni výrobcovia volia odlišný prístup, niektoré prehrávače si vystačia iba s internou flash pamäťou, iné sa spoliehajú čisto na externé zdroje. Najčastejším a najpraktickejším riešením je kombinácia interných a externých zdrojov. Kapacita pamäťových kariet stále narastá a zároveň klesá ich cena. Naviac je dosť praktické, ak niekoľko typov zariadení využíva rovnaký typ externej pamäťovej karty. Ak by sme sa pokúsili vlastnosti pamäťových MP3 prehrávačov zhrnúť do určitého štandardu, mal by takýto prehrávač disponovať minimálne 128 MB pamäťou, slotom pre externú kartu, USB rozhraním a podsvieteným displejom.

Mal by fungovať i ako externý disk a samozrejmosťou je podpora ID3 tagov. Mohol by mať FM tuner a hlasové záznamy, na škodu veci nie je ani väčšia podpora kompresných formátov a možnosť upgradu firmwaru. MP3/CD prehrávače
Ak si užívateľ zálohuje hudobnú kolekciu na CD-R disky a neholduje počúvaniu pri extrémnych pohybových aktivitách, načrtá sa nám tu ako vhodné riešenie MP3/CD prehrávač. Jeho hlavnou výhodou sú nízke náklady na jeden uložený MB komprimovanej hudby – na jedno CD sa vojde až 10x, či až 15x viacej skomprimovaných albumov, než na bežné audio CD. Nevýhodu sú väčšie rozmery – limitujúcim faktorom je rozmer CD, ako úložného média, vyššia hmotnosť a energetická náročnosť a menšia odolnosť voči nárazom. MP3/CD prehrávače sa obídu bez spojenia s počítačom, počítač je nutný iba na vypálenie disku s komprimovanou hudbou. ID3 tagy a SmartTrax
Až na výnimky väčšina MP3/CD prehrávačov podporuje ID3 tagy. Rozmery prehrávačov umožňujú inštalovať väčšie LCD displeje na zobrazenie komplexných informácií o prehrávanej skladbe, ale nie všetci výrobcovia túto možnosť využívajú. Takmer nevyhnutnosťou a základom užívateľského komfortu MP3/CD playerov je podpora adresárovej štruktúry disku s jednotlivými albumami. Tvorba užívateľských playlistov je v tomto prípade obmedzená na výber zoskupenia skladieb priamo na prístroji. Zaujímavým riešením je systém SmartTrax firmy Thomson, ktorý umožňuje organizovať hudobný súbor na základe údajov v ID3 tagu. Podobne ako v hudobnej knihovni na pevnom disku je možné hľadať jednotlivé albumy, všetky skladby od určitého interpreta, či preferovať počúvanie zvoleného žánru i v rámci CD-R s empetrojkami. Prehrávače podporujú bežné formáty dátových diskov (ISO 9660 Joliet, multisession disky), v mnohých prípadoch i formát sekvenčného zápisu UDF, čo je výhodné pri používaní CD-RW diskov. Rovnako tak sa stretávame i s podporu ďalších kompresných formátov – najčastejšie MP3 a WMA. Vyrovnávacia pamäť
Jedným z dôležitých kritérií hodnotenia kvality MP3/CD prehrávača je kapacita a systém vyrovnávacej pamäte. Hlavne u lacnejších modelov sa stretnete s nie príliš funkčnou ochranou proti nárazom, niektoré prehrávače sú tak nepoužiteľné na prehrávanie i pri bežnej chôdzi. Väčšia kapacita vyrovnávacej pamäte – u lepších modelov je to 8 MB – má priaznivý vplyv i na dobu prevádzky, disk totiž nemusí rotovať permanentne, ale postačuje ak sa dáta postupne načítajú a aktualizujú vo vyrovnávacej pamäti.

Ako zdroj sa u MP3/CD prehrávačov využívajú klasické batérie či vymeniteľné nabíjacie články v kombinácii so sieťovým adaptérom. Doplnkové funkcie
Štandardnou prídavnou funkciou je podobne ako u CD walkmanov FM tuner, u niektorých modelov je rozhlasový prijímač integrovaný do diaľkového ovládania na sluchátkach. MP3/CD môžu mať i dosť špecifické funkcie – niektoré modely môžu mať koncepciu externej vypaľovačky, ktorá sa k počítaču pripája rozhraním USB 2.0 alebo FireWire. Zaujímavým riešením problému veľkosti úložného média sú MP3/CD prehrávače určené pre CD-R/RW disky s priemerom 8 cm. Ich užívatelia si väčšinou nebudujú empétrojkový archív na malých diskoch, ale môžu s úspechom používať 8 cm CD-RW disky k dočasnému záznamu. Schopnosťou reprodukovať empétrojky sa pýšia takmer všetky prenosné DVD prehrávače. Takže skúsme si i túto kategóriu zhrnúť. MP3/CD prehrávače by mali mať veľký displej s podporou ID3 tagov a adresárovej štruktúry, s fungujúcou ochranou proti otrasom – minimálne 2 MB vyrovnávacou pamäťou s tenkým odolným telom, FM rádiom a dobíjacími článkami a dlhou výdržou. MP3 prehrávače s pevným diskom
Najmladšou, ale v súčasnej dobe najrýchlejšie sa rozvíjajúcou skupinou MP3 prehrávačov sú zariadenia využívajúce pevný disk. Za boomom vreckových HDD prehrávačov stojí nárast kapacity, zvýšená odolnosť a pokles ceny hardiskov určených pôvodne do notebookov. Najväčšou výhodou týchto prehrávačov je obrovská kapacita až 20 GB, pri dátovom toku 128 kbps je to takmer 350 hodín hudby. Je teda možné mať pri sebe celú svoju hudobnú zbierku v prehrávači, ktorý nie je väčší ako walkman a to bez nutnosti disponovať ďalšími úložnými médiami. Nezanedbateľnou výhodou je možnosť zariadenie využívať i ako prenosný disk. Nevýhodu sú väčšie rozmery a hmotnosť, vzhľadom ku kartovým prehrávačom a všeobecne vyššia cena. Hardiskové prehrávače, prezývané aj mp3 jukeboxy, je možné bez obáv používať pri chôdzi i bežnom pohybe, nehodia sa pre extrémne športové vyžitie. Vyššia kapacita vyrovnávacej pamäte je u hardiskových prehrávačov nielen ochranou proti nárazom ale i výraznou úsporou energie, pevný disk sa pohybuje iba pri načítaní dát do pamäti. Synchronizácia
Mohlo by sa zdať, že hardiskové prehrávače sa obídu bez počítača, spôsob pripojenia k počítaču je ale u tejto kategórie jednou zo základných vlastností. Vzhľadom k prenosu veľkých dátových objemov je vhodné rýchle rozhranie FireWire, či USB 2.0 (uvažujeme i o využití hardiskového prehrávača na prenos multimédií či softvéru). Prostredníctvom počítačového rozhrania dochádza v mnohých prípadoch i k dobíjaniu akumulátora prehrávača.

Podobne nevyhnutný je kvalitný softvér, ktorý sa stará o organizáciu hudobných súborov na počítači i v prehrávači. Obslužné programy obvykle umožňujú komprimáciu obsahu audio CD priamo na disku prehrávača, transport súborov medzi zariadeniami, je možné editovať ID3 tagy a menežovať jednotlivé hudobné knihovne. Obslužné programy (MusicMatch Jukebox, iTunes atď.) sa starajú i o vzájomnú synchronizáciou hudobného obsahu na počítači a hardiskovom prehrávači. Zobrazenie a ovládanie
MP3 jukeboxy disponujú veľkými viacriadkovými displejmi a ovládacími prvkami, ktoré umožňujú rýchlo sa vo vašej hudobnej kolekcii pohybovať, listovať skladbami i behom počúvania a voliť rôzne spôsoby organizácie hudobných nahrávok. Obdobne ako na počítači sú skladby organizované na základne údajov z ID3 tagov, knihovňu je možné organizovať podľa albumov, interpretov, hudobných žánrov, prípadne ďalších kritérií, užívateľské playlisty je možné zostavovať a ukladať jednak na počítači, ako i priamo na prehrávači. Veci naviac
Jukebox môže mať integrovaný FM tuner, v mnohých prípadoch je i súčasťou diaľkového ovládania. Disky jukeboxov obsahujú predinštalované digitálne hry. Prehrávač je v niektorých prípadoch možné využívať k ukladaniu textu, či na prehliadanie obrázkov. Aktuálne sa začína definovať nová skupina prenosných zariadení PVP prehrávače, ale o tých som pripravil rozsiahly článok, ktorý nájdete na tomto mieste. Okrem hlasového záznamu dokážu totiž reprodukovať i obraz. Empétrojkové jukeboxy taktiež väčšinou podporujú viac kompresných formátov a počítajú i s jednoduchým upgradom firmwaru. Ako štandard môžeme u hardiskových prehrávačov považovať kapacitu okolo 20 GB, displej musí byť viacriadkový a rozmery určite menšie než u MP3/CD prehrávačov. A čo na to veľké hudobné spoločnosti?
Skôr či neskôr, gramofirmy budú musieť prekonať obavy z hudobného pirátstva a vrhnúť sa do internetu plnou silou. Kopírovať v slušnej kvalite sa predsa dalo aj na kazetové magnetofóny, ktoré mal doma doslova každý a prežili to.

Internet predstavuje ideálne médium na distribúciu digitálnych nahrávok. Prijímať na webstránke objednávky a potom posielať CD poštou može onedlho vyzerať ako neefektívny nezmysel. Čo sa týka umelcov, sú vo vzťahu k elektronickej distribúcii rozdelení na dva hlavné tábory.

Jedni si to bez veľkých gramofiriem a nákladných promokampaní nevedia predstaviť, druhí vidia v internete šancu ziskať nezávislosť od hudobných koncernov.

Internet už síce pomohol niekoľkým začínajúcim kapelám, ktoré vďaka nahrávkam šíreným vo formáte MP3 začali dostávať pozvánky na vystúpenia v univerzitných kluboch, ale ako tvrdí analytik spoločnosti Forrester Research Mark Hardie, „hviezdu ako Madonna nevytvoríte len tým, že vydávate nahrávky cez internet“.
Najnovšie sa EMI, jeden z „veľkej päťky“ globálnych hudobných gigantov, rozhodol oživiť trh hudobných singlov, a to práve protredníctvom elektronickej distribúcie. Na konferencii Webnoize 1999, ktorá sa konala v novembri 1999 v Los Angeles, viceprezident EMI Jay Samit zverejnil plány, podľa ktorých spoločnosť začne predávať single prostredníctvom internetu a multimediálnych kioskov v „kamenných“ obchodoch. Podľa spravodajcu internetových novín Cnet, by jedna skladba nahraná z kiosku do prenosnej pamäťovej karty mala stáť dva doláre, hovorí sa však aj o celých albumoch predávaných v elektronickej forme za rovnakú cenu ako CD (približne 15 USD). Kiosky v obchodoch buduje aj ďalší hudobný gigant Sony Music, kým Warner Music rozvíja spoluprácu so spoločnosťou Trans World Entertaiment prevádzkujúcou WWW stránku s možnosťou stiahnuť si hudbu po jednom dolári za skladbu.

V internete sa už etablovali spločnosti ako Mp3.com alebo GoodNoise, ktoré dosahujú stotísicovú dennú návštevnosť. Hudobníkom, ktorí sa rozhodnú pre distribúciu ich prostredníctvom, na rozdiel od tradičných vydavateľstiev ponechávajú autorské práva. Z každej predanej kópie inkasujú zhruba 50 percent tržieb, čo je oveľa menej, ako si zvyčajne pýtajú veľké gramofirmy. Internetoví distribútori však nezabezpečia hranosť skladby v MTV a hudobných rádiách.

Každý by si mal na MP3 a ich používanie vytvoriť svoj vlastný názor. Ale zo zákona vyplýva, že pri využívaní MP3 pre vlastnú potrebu, niet sa čoho báť:

Autorský zákon číslo 383/1997 Z. z., § 21:
Fyzická osoba môže vyhotoviť bez súhlasu autora kópiu jeho zverejneného diela pre svoju osobnú potrebu. Za vyhotovenie tejto kópie diela nie je povinná poskytnúť autorovi odmenu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk