Autori drvivej väčšiny vírusov neboli známi a vývoj vírusov podporila ja studená vojna, po ktorej sa stále Američania a rusi vymieňali svoje programátorské skvosty (napríklad One Half za Seekra).
Na jar roku 1994 sa objavil zatiaľ najslávnejší vírus One Half, ktorý sa behom niekoľkých mesiacov dokázal rozšíriť po celom svete a stal sa tak najrozšírenejším a najobávanejším vírusom všetkých čias.
Prvý makrovírus WM.Concept vzniká v roku 1995, keď firma Microsoft ignorovala upozornenia antivírových odborníkov a tak vznikla nová oblasť, kde sa môžu vírusy voľne šíriť. Prvé makrovírusy existovali iba vo VisualBasicu, ktorý je priamou súčasťou programu Word. Za chvíľu sa objavili aj makrovírusy pre Excel a neskôr aj pre Access. Po internete sa začínala šíriť kategória vírusov Trójske kone. Pôvodne boli trójske kone prvé "vírusy" na PC, ale keďže krátko nato sa naprogramovali vírusy, ktoré sa šírili sami, trójske kone boli pre každého bezcenné. Až dnes, keď najmodernejšie technológie antivírových systémov odhalia každý vírus sa zaprášené zdrojové kódy trójskych koňov obnovili a vznikli nové verzie, ktoré napádali presné ciele a získavali dôležité heslá, informácie, alebo sprostredkovali moc inému počítaču na druhej strane zemegule. Aj na tieto vírusy sa zakrátko našla ochrana, ale moderné technológie nevedia rozoznať presne čo je škodiaci program a čo nie a tak sa musíme spoliehať zatiaľ na pravidelnú obnovu zoznamu vírusov.

Rozdelenie vírusov
Počítačové vírusy tvoria dve veľké skupiny :
- boot vírusy
- súborové vírusy

Existujú aj vírusy kombinované, alebo iného typu (napríklad : adresárové)
Boot vírusy
Telo vírusu je umiestnené v boot sektore diskety (1. sektor diskety, alebo disku, kde je uložený zavádzač OS), alebo v MBR pevného disku. Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku. Pokiaľ je vírus aktívny, môže napadnúť každú disketu, nechránenú proti zápisu, s ktorou pracujeme. Z diskety na pevný disk sa vírus prenesie len po zavedení systému z napadnutej diskety. Napadnutá disketa nemusí byť iba systémová.
Súborové vírusy
Súborový vírus sa pripojuje, alebo prepisuje spustiteľné súbory (.COM, .EXE), alebo súbory, ktoré obsahujú spustiteľný kód (.BIN, .OVL a iné). Tento vírus sa aktivuje, po spustení napadnutého súboru.
Zvláštnu skupinu súborových vírusov tvoria vírusy, ktoré okrem súborov napádajú aj MBR pevného disku, nie však boot sektor diskiet. Takýto vírus sa aktivuje okrem spustenia napadnutého súboru aj po zavedení systému z napadnutého pevného disku.
Vírusy môžeme ďalej deliť na :
- pamäťovo rezidentný (po aktivácii je trvalo umiestnený v pamäti)
- pamäťovo nerezidentný
Nerezidentný vírus spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Bežne nakazí niekoľko súborov obvykle v aktuálnom adresári.
Rezidentný vírus sa po spustení napadnutého súboru umiestni v operačnej pamäti. Najčastejšie to býva v konvenčnej pamäti, pomocou prerušenia INT 12 zaistí, aby nebol prepísaný iným programom.