Podstata a úloha IS

V odbornej literatúre sa stretávame s pojmom IS v dvojakom význame. V užšom – programovo-technickom chápaní, na označenie systému programov pre prácu s údajmi. V širšom chápaní rozumieme pod informačným systémom systém na zabezpečovanie informácií potrebných na riadenie.
V prvom prípade je hlavnou úlohou systému spracovanie údajov, ktoré v podniku vznikli. Nerieši otázky pre koho a na aké rozhodnutia budú tieto údaje slúžiť. V druhom prípade ide nielen o spracovanie údajov, ale aj o zhromažďovanie, prenos, uchovávanie, výber a distribúciu údajov pre potreby riadiaceho subjektu.
Informačný systém nemožno teda stotožňovať, resp. redukovať len na systém spracovania údajov. Pod pojmom informačný systém budeme chápať systém pozostávajúci z ľudí, technických a programových prostriedkov na zabezpečenie zhromažďovania, prenosu, ukladania, výberu, spracovania, distribúcie a prezentácie informácií pre potrebu rozhodovania tak, aby riadiaci pracovníci mohli vykonávať svoje riadiace funkcie vo všetkých zložkách riadiaceho systému. Jeho základnou úlohou je zabezpečiť dostatok relevantných, správnych a presných informácií v potrebných termínoch a v požadovanej forme na prípravu rozhodnutí. Je podsystémom systému riadenia, tou jeho časťou, ktorá zabezpečuje integráciu základných funkcií riadenia podniku. Je to taký systém, v ktorom sú väzby definované ako informácie a prvky ako miesta transformácie informácií. Informačný systém tvoria tieto základné zložky:
- podsystém zhromažďovania údajov,
- podsystém prenosu údajov,
- podsystém pamätania a uchovávania údajov,
- podsystém výberu údajov,
- podsystém spracovania údajov,
- podsystém prezentácie a distribúcie informácií.

Podsystém zhromažďovania údajov zahŕňa zhromažďovanie údajov pomocou rozličných zariadení a prostriedkov a záznam na príslušné pamäťové médium a kontrolu správnosti údajov. Z hľadiska miesta vzniku a miesta zhromažďovania údajov rozlišujeme centralizované a decentralizované zhromažďovanie. CENTRALIZOVANÉ ZHROMAŽĎOVANIE údajov spočívalo v tom, že údaje sa na prvotných dokladoch odovzdávali mimo podniku, kde sa uskutočnil ich záznam (konverzia) na príslušné médium (nosič informácií) pre vstup do počítača (v súčasnosti sa uplatňuje veľmi málo).
DECENTEALIZOVANÉ ZHROMAŽĎOVANIE údajov spočíva v tom, že údaje s z prvotných dokladov zaznamenajú prostredníctvom technických prostriedkov na príslušné pamäťové médium priamo v podniku, resp.

v mieste ich vzniku.
Podsystém prenosu údajov predstavuje fyzický alebo elektronický presun zaznamenaných údajov na miesto ich uchovania, prípadne spracovania.
Podsystém pamätania a uchovávania údajov zabezpečuje zapamätanie a uchovávanie údajov, ktoré vstúpili do systému a budú sa spracúvať. Zapamätanie a uchovávanie údajov sa musí riešiť tak, aby bol umožnený ich výber na ďalšie spracúvanie.
Podsystém výberu údajov rieši výber údajov z príslušného pamäťového média na ďalšie spracovanie.
Podsystém spracovania údajov zabezpečuje funkčné spracovanie údajov vytýčené cieľom spracovania. Spracovanie údajov zahŕňa aktualizáciu údajov, ich agregáciu a výpočty, ktoré treba urobiť, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Výsledkom spracovania údajov sú výstupné informácie.
Podsystém prezentácie a distribúcie zabezpečuje prezentáciu informácií vo vhodnej forme (zostava, terminál) a ich distribúciu na príslušné riadiace miesta v určených termínoch.

Z hľadiska cieľov informačného systému a vývojových etáp:
- etapa: Spracovanie dát (Data Processing – DP) – od 60. rokov. Cieľov týchto IS bolo
zvýšiť účinnosť podnikových operácií na základe automatizácie informačných procesov;
- etapa: IS pre riadenie (Management Information Systems – MIS) – od 70. rokov. Tieto IS boli orientované na zvýšenie účelnosti riadenia informačným uspokojovaním požiadaviek manažmentu;
- etapa: Strategické IS (Strategic Information Systems – SIS) – od 80. rokov. Strategické IS majú prispievať k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti podniku vyvolaním zmien v spôsobe podnikania.

Z hľadiska podpory manažérskej práce:
- transakčné systémy (Transaction Processing Systems – TPS) – predstavujú najjednoduchšiu prácu s dátami (spracovanie, agregáciu, výpočet percent a pod.). Môžu automatizovať rutinné práce, ako sú napr. mzdy, skladová evidencia, účtovníctvo a pod.;
- manažérske informačné systémy (Management Information Systems – MIS) – sú obyčajne založené na rozsiahlej a vhodne organizovanej databáze, ktorá sústreďuje dáta popisujúce základné objekty a procesy vo vnútri organizácie. MIS slúžia pre riešenie rutinných problémov v podniku z oblasti výroby, financovania, personalistiky, atď.;
- systémy na podporu rozhodovania (Decision Support Systems – DSS) – sú určené na pružnú podporu rozhodovania pri riešení menej štruktúrovaných rozhodovacích problémov, s využitím vhodnej databázy a vybraných rozhodovacích modelov;
- expertné systémy (Expert Systems – ES) – sú často charakterizované ako zvláštna kategória IS využívajúca poznatky z oblasti umelej inteligencie. Stimulujú postupy, ktorými na základe svojich vedomostí a skúseností riešia tzv. zle štruktúrované rozhodovacie problémy experti.

Sú schopné manažérom navrhovať, odporúčať a zdôvodňovať riešenie problémov;
- exekutívne informačné systémy (Executive Information Systems – EIS) – sú určené predovšetkým pre vrcholný manažment podnikov. Zabezpečujú prístup najmä k externým informáciám, ale aj prístup k podnikovým zdrojov informácií a prezentujú výstupné informácie v rozmanitých formách (tabuľky, grafy, zvuk, videozáznam).

Z hľadiska formalizácie informačného systému rozoznávame:
- formálny IS – je základom každého informačného systému podniku a je vyjadrený v organizačných normách podniku. Pri jeho navrhovaní vychádzame najmä z hierarchického a funkčného organizačného usporiadania podniku;
- neformálny IS – je výsledkom vzájomných neformálnych vzťahov jednotlivých pracovníkov, resp. útvarov v podniku.

Manažérske informačné systémy (MIS)

Manažérske informačné systémy patria v súčasnosti k veľmi dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam na trhu informačných technológií. Ich hlavným cieľom je podpora rozhodovania ako stredných článkov organizácie, tak predovšetkým jej vrcholového manažmentu. Na správnosti a rýchlosti tohto rozhodovania je v maximálnej miere závislý aj úspech organizácie na trhu. S blížiacou sa integráciou Slovenskej republiky do európskych štruktúr sa tvorba efektívneho MIS stáva ekonomickou nutnosťou. Väčšina organizácií na Slovensku má už vytvorený základ svojho informačného systému. Spoločnosti často zhromažďujú veľké množstvo dát, ale možnosti ich obchodného využitia sú častokrát obmedzené. MIS spolu s dátovými skladmi tieto limity prekračujú a ponúkajú užívateľom rýchlejší a efektívnejší prístup k dátam zo všetkých článkov organizácie a následné účelné využitie týchto dát pri každodennej pracovnej činnosti. Dátový sklad (Data Warehouse) je systém, vytvorený špeciálne pre štruktúrované dlhodobé ukladanie vybraných dát získaných z prevozných systémov. Slúži ako mechanizmus pre preklenutie dátových, hardwarových a užívateľských rozdielov medzi MIS a týmito prevoznými systémami. Napriek rozmachu informačných technológií v oblasti manipulácie s dátami pretrváva jeden problém. V prevozných systémoch, potrebných k zaisteniu každodenného základného chodu organizácie, zostávajú niektoré informácie navzájom izolované a je ťažké sa k nim dostať, analyzovať ich a využiť ich v prospech organizácie.

Dátový sklad je vhodným riešením z niekoľkých dôvodov: v DS sú všetky dáta z rôznych prevozných systémov integrované na jednom mieste; v záujme zaistenia kvality dát v DS sú dáta pred načítaním čistené, transformované a kontrolované; dáta v DS sú k dispozícii len pre čítanie a tak je zaručená ich stálosť; dáta sú predmetovo organizované (predmetové oblasti reprezentujú súhrn všetkých dát v organizácii, ktoré sa týkajú danej témy a sú považované za podstatné pre rozhodovanie); dáta sú časovo orientované (dáta sú časovo jednoznačne určené a zbierané vo vopred definovaných intervaloch); podľa potrieb každej organizácie sa pri dátach uplatňuje určitá úroveň sumarizácie znižujúcej náklady spojené s dlhodobým ukladaním detailných dát v prevozných systémoch.
Dátový sklad je ideálnym základom fungujúceho MISu, pretože vytvára štruktúru konzistentnú s vychádzajúcimi dátami a súčasne opravuje prípadné nezrovnalosti, ako napr. chyby v pôvodnej štruktúre dát alebo rozdiely spôsobené zberom dát z rôznych produkčných systémov. Z technického hľadiska je v závislosti na možnostiach vybranej technológie ukladania dát možno realizovať v optimálnej forme (napr. „star schéma“ alebo multidimenzionálna databáza). MIS a využitie dát pre podporu rozhodovania MIS sú určené k tomu, aby vybraným užívateľom poskytovali efektívnejšie a predovšetkým cielenejšie informácie, a to priebežne a včas. Stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou procesu neustáleho zlepšovania rozhodovacích procesov vo vnútri organizácie. K ich prednostiam patrí: podpora prehliadania dát na báze OLAP technológie o možnosť sledovať určitý problém z viac uhlov pohľadu (tzv. multidimenzionalita), o schopnosť „rozbaliť“ agregované dáta a informácie na zvolenú úroveň (tzv. rozpad – drill-down); podpora robenia rôznych analýz a vyhodnocovania konkrétnych dát; podpora technológie „data mining“ (neurónové siete, rozhodovacie stromy).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk