Informačné systémy v podniku
Obsah
1. Úvod................................................................................................... 1
2. Obsah IS – informácie........................................................................ 2
2.1 Význam informácie pre prácu manažéra.......................... 2
2.2 Klasifikácia informácií a ich zdroje.................................. 4
3. Informačné systémy............................................................................ 8
3.1 Podstata a úloha informačných systémov......................... 8
3.2 Zložky informačného systému.......................................... 8
3.3 Poslanie informačných systémov.................................... 10
4. Manažérsky informačný systém....................................................... 12
4.1 Transakčné systémy........................................................ 13
4.1.1 Integrované IS riadenia výroby............................ 14
4.2 Informačné systémy na riadenie..................................... 16
4.3 Exekutívne informačné systémy..................................... 16
4.4 Systémy na podporu rozhodovania................................. 17
5. Budovanie informačných systémov – Intranet................................. 19
5.1 Intranet............................................................................ 19
5.2 Extranet........................................................................... 20
5.3 Výhody intranetu............................................................. 21
6. Trh informačných systémov v SR.................................................... 24
7. Záver................................................................................................. 25
Použitá literatúra............................................................................... 26
Zhrnutie............................................................................................. 27
1. Úvod
Podmienkou efektívneho fungovania podnikov je osvojenie si moderného manažmentu. Podniky s dobrým manažmentom, predovšetkým vrcholným a stredným, prosperujú. Kľúčovým faktorom efektívneho fungovania všetkých organizácií sú kvalifikovaní manažéri. Tí musia mať potrebné vedomosti, skúsenosti a schopnosti, aby vedeli efektívne vykonávať manažérske činnosti.
Schopnosť každej firmy prežiť závisí hlavne od schopnosti rýchlo reagovať na vonkajšie vplyvy, ale aj od umenia prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia.
To všetko kladie mimoriadne vysoké nároky na manažérov. Niet pochýb o tom, že k výkonnosti firiem vo významnej miere prispieva aj efektívne využívanie informácií. Kvalita rozhodovania závisí predovšetkým od kvalitných informácií a schopnosti spracovať ich. Niektoré vonkajšie okolnosti nútia podniky do nových technológií, aby boli inteligentnejšie, aby z dát a informácií, ktoré pri svojej každodennej činnosti zozbierajú a spracujú, vyťažili aj určité strategické informácie dôležité pre ich ďalšie rozhodovanie.
Z hľadiska vnútorného života podniku je jeho účelom zlepšenie šírenia a zdieľania vnútropodnikových informácií. Z hľadiska spojenia s okolím je zasa účelom, aby podnik prezentoval svoje výrobky, služby a prípadne aj plány do budúcnosti.
Za účelom efektívneho využívania informácií sa v podnikoch používajú systémy, ktorých úlohou je produkovať kvalitné a relevantné informácie potrebné pre riadiaci proces. Odborníci tvrdia, že na prijatie rozhodnutia je potrebné mať 95% informácií, zvyšných 5% neinformovanosti predstavuje riziko pri prijímaní rozhodnutia.
Manažéri majú síce často nedostatok potrebných a kvalitných informácií, ale rovnako často trpia prebytkom nepotrebných informácií, ktoré kradnú čas a určite neprispievajú k zvýšeniu kvality riadenia.
Nestačí, aby mal manažér dostatok kvalitných informácií. Na kvalitné riadenie je rovnako dôležité, aby mal k dispozícii kvalitné metódy a výkonné prostriedky na spracovanie informácií pre prípravu rozhodnutí.
Cieľom tejto práce je oboznámiť Vás s úlohou informačného systému a jeho obsahom, budovaní v sieti intranet a v neposlednom rade aj z teoretického hľadiska s jeho členením. 2. Obsah IS – Informácie
2.1 Význam informácie pre prácu manažéra
Manažment a manažérska práca predstavujú zvláštny druh činnosti človeka, ktorá je spätá s okolím prostredníctvom informácií. Už dávnejšie odborníci dokázali, že riadenie závisí od existencie informácií (zakladateľ kybernetiky N. Wiener). Riadenie charakterizovali ako proces premeny informácií na činnosť. Úspech riadenia potom závisí od toho, aké informácie sú dostupné a ako sa realizuje ich premena.
V riadiacom procese je konkrétna činnosť priamym dôsledkom opatrení vyplývajúcich z rozhodnutí.
Efektívne riadenie je založené na využití informácií vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu (fáza získania informácií, fáza vyhodnotenia získaných dát a fáza realizácie rozhodnutia).
Význam informácií pre manažéra vyplýva z ich potreby pri rozhodovaní a efektívnej realizácii každej funkcie manažmentu (plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola a pod.). Informácie sa stávajú jedným z dôležitým predpokladom toho, aby manažéri mohli prijímať v daných podmienkach optimálne rozhodnutia. Musia to byť objektívne informácie, na základe ktorých môže subjekt riadenia v potrebnom čase poznať stav riadeného objektu a usmerniť jeho vývoj k stanovenému cieľu. Môžeme povedať, že informácie plnia v riadiacom procese viaceré funkcie:
Zabezpečujú nevyhnutnú podmienku na poznanie existujúceho stavu riadeného systému
Sú prostriedkom na tvorbu plánov a príkazov
Sú surovinou na kontrolu a operatívne riadenie
Sú zdrojom zvyšovania poznatkov o spoločnosti a okolí
Sú zdrojom zvyšovania vedomostí
Sú nástrojom organizácie a koordinácie činnosti riadeného kolektívu
Sú predmetom komunikácie v systéme
Manažéri prosperujúcich podnikov spotrebujú na vyhľadávanie potrebných informácií v priemere až 30% svojho pracovného času. Pritom dnes majú k dispozícii o 60% viac informácií z danej oblasti ako pred desiatimi rokmi. Súčasne zvýšené nároky na rýchlosť prijatia rozhodnutí v riadení spôsobujú, že na prípravu rozhodnutia majú manažéri trikrát menej času ako pred desiatimi rokmi. Vo všeobecnosti sa dnes stále volá po nových a nových informáciách, môžeme dokonca hovoriť o informačnej kríze. Mnohí riadiaci pracovníci sa sťažujú, že nemajú dostatok informácií. To je ale klamlivých dojem, za ktorým sa skrýva buď vlastná neschopnosť efektívne pracovať s informáciami, alebo sa chybne zamieňa kvantita s kvalitou. Pre kvantitu informácií objektívne existuje „prah nasýtenia“, za ktorým už človek nie je schopný ďalšie informácie spracovať. Zvyšovanie kvantity informácií vedie zákonite k poklesu ich využiteľnosti. Na druhej strane nedostatok informácií môže viesť k subjektivizmu v rozhodovaní. Zaujímavé sú aj niektoré názory, ktoré hovoria o funkcii tzv. gatekeepingu, t.j. filtrovania informácií pre manažéra. Nadbytok informácií však nezriedka sprevádza nedostatok kľúčových informácií, čím vzniká paradoxná situácia súčasného prebytku (nepodstatných) i nedostatku (kľúčových) informácií, čo ohrozuje kvalitu riadenia.
Pre hodnotenie kvality informácií nemáme zatiaľ k dispozícií objektívnu mieru hodnotenia.
Aj keď zatiaľ nemáme k dispozícii nejakú exaktnú metódu hodnotenia kvality informácie, za vhodné kritériá je možné považovať.
pravdivosť (objektívnosť)
konzistentnosť
integrovanosť
pragmatičnosť
pohotovosť
K týmto kritériám by sme mohli pripojiť aj „inteligentnosť“, t.j. vlastnosť zachytiť poznatky a vedomosti v asociatívnom princípe, ktorý je blízky ľudskému mysleniu.
Určujúcim faktorom potreby informácií pokiaľ ide o množstvo, obsah, stupeň je hierarchická úroveň riadenia, na ktorej manažér pôsobí. Manažéri na najvyšších stupňoch riadenia potrebujú informácie charakterizujúce organizáciu ako celok a informácie o trhovom prostredí. Mali by zabezpečiť možnosť tvorby stratégie a kontrolu činnosti organizácie.
Manažéri na stredných stupňoch hierarchie potrebujú informácie zodpovedajúce danému stupňu riadenia (závod, prevádzka) alebo danej funkcii (výroba). Pracovníci tejto úrovne nevyhnutne potrebujú určité prekrytie informácií s vyšším a nižším stupňom riadenia. Obr. 2.1 Informačné potreby vedúcich pracovníkov v závislosti od ich postavenia v organizačnej štruktúre
Pracovníci na najnižšej úrovni hierarchie riadenia potrebujú informácie vyjadrujúce stav a výsledky riadených procesov v značnej podrobnosti a frekvencii ich získavania.
2.2 Klasifikácia informácií a ich zdroje
Jedným z dôležitých predpokladov toho, aby riadiaci pracovníci mohli vykonávať svoju funkciu, sú informácie. Musia to byť objektívne informácie, na základe ktorých si môže subjekt riadenia urobiť v potrebnom čase predstavu o stave riadeného objektu (v celku i v jeho častiach), o rozporoch vznikajúcich vo vnútri riadeného objektu alebo medzi riadeným objektom a jeho okolím. Informácie sú preto základnou podmienkou racionálneho riadenia. Kvalita informačného zabezpečenia riadenia podmieňuje do značnej časti efektívnosť riadenia. V riadení ekonomických systémov sa využíva veľa druhov informácií, ktoré možno členiť podľa rôznych kritérií. 1. Podľa obsahu zobrazovaných procesov
• ekonomické
• neekonomické (mimoekonomické)
2. Podľa pôvodu informácií
a) Informácie vonkajšie (externé)
• Informácie z centrálnych orgánov sa môžu týkať zámerov rozvoja hospodárstva, podmienok realizácie hospodárskej politiky vlády a pod.
• Informácie z ostatného okolia (makrookolia)
Informácie z prieskumu potrieb
Sú to informácie potrebné na tvorbu odbytovej a výrobkovej stratégie podniku. Úlohou týchto informácií je poznávať štruktúru potrieb, faktory, ktoré pôsobia na ich vývoj, stupeň ich uspokojovania z kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky.
Informácie z prieskumu spotrebiteľov
Tieto informácie poskytujú základné údaje o spotrebiteľoch, ich správania, ako aj príčiny tohto správania.
Informácie z prieskumu výrobkov
Získané informácie sú významné pre rozhodovanie o ich ďalšej výrobe, ich inovácii alebo o výrobe nových výrobkov. Poskytujú poznatky o výrobku, jeho vlastnostiach a faktoroch, ktoré ovplyvňujú odbyt a spotrebu.
Externé informácie môžu byť podnetom na navrhovanie a realizáciu bežných zásahov do štruktúry prvkov a procesov v podniku, ale aj podnetom na navrhovanie a realizáciu závažnejších zmien.
Tieto informácie majú podstatný význam pri tvorbe podnikovej stratégie.
b) Informácie vnútorné (interné)
Vnútorné informácie podniku zachytávajú situáciu a procesy vo vnútri podniku. Ich úlohou je zabezpečiť informovanosť pracovníkov rôznych stupňov riadenia o:
• cieľoch
• programoch činnosti
• stave podnikových zdrojov
• priebehu príslušných procesov
Interné informácie sú spravidla bezprostredne využiteľné v činnosti organizácie. Bývajú podnetom na navrhovanie a realizáciu bežných riadiacich zásahov do jednotlivých prvkov a pracovných procesov v podniku v záujme úspešného plnenia plánovaných činností.
Vzájomný vzťah medzi informáciami vnútornými a vonkajšími je určený mierou (stupňom) internacionalizácie svojich činností. Podniky s vyšším stupňom internacionalizácie svojich činností musia odzrkadľovať potrebu budovania informačných väzieb na makrookolie. Tieto väzby sa realizujú pomocou tzv. marketingového informačného systému.
3. Podľa úrovní riadenia podniku
podľa postavenia informácií v systéme riadenia môžeme rozlišovať informácie:
• strategické – sú charakteristické tým , že dosah ich použitia je dlhodobý, sú to informácie často globálneho charakteru, využívané predovšetkým pre formuláciu strategických cieľov organizácie. Vyznačujú sa nízkym stupňom konkrétnosti a opakovateľnosti. Z hľadiska riadiacej hierarchie prichádza s nimi do styku najmä vrcholný riadiaci stupeň.
• taktické – sú konkrétnejšie a uplatňujú sa najmä v etape hľadania ciest a prostriedkov na dosiahnutie cieľov. Ich stupeň konkrétnosti a opakovateľnosti v porovnaní so strategickými informáciami je vyšší
• operatívne – sú veľmi detailné, s veľkou mierou opakovateľnosti a využíva ich najmä manažment pôsobiaci na operatívnej úrovni riadenia, pri riešení každodenných problémov.
4. Podľa vzťahu informácií k cieľu podniku
a) Informácie potrebné na určenie cieľa
Sú to informácie potrebné na správne definovanie cieľa podniku, sú prvým a súčasne aj základným predpokladom jeho fungovania.
Podľa toho, odkiaľ ich možno získať, sa rozlišujú:
• informácie zvonku (okolia) podniku
• informácie zvnútra podniku, ktoré sú uložené v rôznych pamätiach
• informácie uložené v intelektuálnych pomôckach – tabuľkách, archívoch, grafoch a pod.
b) Informácie zabezpečujúce realizáciu určeného cieľa
V riadení je potrebný dostatok informácií zabezpečujúcich realizáciu určeného cieľa v priestore a čase tak, aby sa cieľ dôsledne plnil. V tomto štádiu majú informácie charakter príkazov a úloh.
c) Kontrolné informácie
Informácie slúžiace na kontrolu plnenia cieľa zhodnocujú množstvo a štruktúru vynakladanej živej a zhmotnenej práce pri realizácii cieľa. Tieto informácie majú veľký význam z hľadiska nového určenia cieľa a regulácie. Množstvo a miera agregácie výsledných (kontrolných) informácií musí zodpovedať vysielaným riadiacim signálom.
3. Informačné systémy
3.1 Podstata a úloha informačných systémov
V odbornej literatúre sa stretávame s pojmom informačný systém v dvojakom význame. V užšom – programovo-technickom chápaní, na označenie systému programov pre prácu s údajmi. V širšom chápaní rozumieme informačným systémov systém na zabezpečovanie informácií potrebných na riadenie.
V prvom prípade je hlavnou úlohou systému spracovanie údajov, ktoré v podniku vznikli. Nerieši otázky pre koho a na aké rozhodnutia budú tieto údaje slúžiť. Z tohto vymedzeného definovania informačného systému vyplýva, že systém spracovania údajov je len jeden z podsystémov informačného systému.
V druhom prípade ide nielen o spracovanie údajov, ale aj o zhromažďovanie, prenos, uchovávanie, výber a distribúciu údajov pre potreby riadiaceho subjektu.
Informačný systém nemožno teda stotožňovať len so systémom spracovania údajov.
Je to systém pozostávajúci z ľudí, technických a programových prostriedkov na zabezpečenie zhromažďovania, prenosu, ukladania, výberu, spracovania, distribúcie a prezentácie informácií pre potrebu rozhodovania tak, aby riadiaci pracovníci mohli vykonávať svoje riadiace funkcie vo všetkých zložkách riadiaceho systému. Jeho základnou úlohou je zabezpečiť dostatok relevantných, správnych a presných informácií v potrebných termínoch a v požadovanej forme na prípravu rozhodnutí. 3.2 Zložky informačného systému
Informačný systém tvoria tieto základné zložky:
- podsystém zhromažďovania údajov
- podsystém prenosu údajov
- podsystém pamätania a uchovávania údajov
- podsystém výberu údajov
- podsystém spracovania údajov
- podsystém spracovania údajov
- podsystém prezentácie a distribúcie informácií
Podsystém zhromažďovania údajov zahŕňa:
• zhromažďovanie údajov pomocou rozličných zariadení a prostriedkov a záznam na príslušné pamäťové médium
• kontrolu správnosti údajov
Podľa miesta vzniku a miesta zhromažďovania údajov rozlišujeme centralizované a decentralizované zhromažďovanie.
Pri centralizovanom zhromažďovaní údajov ide o to, že údaje sa na prvotných dokladoch odovzdávali mimo podniku, kde sa uskutočnil ich záznam na príslušné médium pre vstup do počítača a v súčasnosti sa uplatňuje veľmi málo. Decentralizované zhromažďovanie údajov spočíva v tom, že údaje sa z prvotných dokladov zaznamenajú prostredníctvom technických prostriedkov na príslušné pamäťové médium priamo v podniku (alebo mieste) ich vzniku.
Podsystém prenosu údajov predstavujú fyzický alebo elektronický presun zaznamenaných údajov na miesto ich uchovania, prípadne spracovania.
Podsystém pamätania a uchovávania údajov zabezpečuje zapamätanie a uchovávanie údajov, ktoré vstúpili do systému a budú sa spracovávať. Zapamätanie a uchovávanie údajov sa musí riešiť tak, aby bol umožnený ich výber na ďalšie spracovávanie.
Podsystém spracovanie údajov zabezpečuje funkčné spracovanie údajov vytýčené cieľom spracovania. Spracovanie údajov zahŕňa aktualizáciu údajov, ich agregáciu a výpočty, ktoré treba urobiť, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Výsledkom spracovania údajov sú výstupné informácie. Podsystém prezentácie a distribúcie zabezpečuje prezentáciu informácií vo vhodnej forme a ich distribúciu na príslušné riadiace miesta v určených termináloch.
Aby informačný systém mohol racionálne plniť svoje poslanie, musí byť zabezpečený zo stránky:
o personálnej (kvalifikovaní pracovníci)
o technickej (výpočtová a ostatná technika)
o programovej (software)
o organizačnej (opatrenia na praktické využitie informačného systému)
Informačné systémy musia spĺňať niektoré základné požiadavky odrážajúce ich kvalitu. Medzi ne patrí hlavne potreba aby informácie zodpovedali podstate a potrebám jednotlivých stupňov riadenia. Ďalej frekvencia a rýchlosť získavania informácií musia umožňovať ich efektívne využívanie pri rozhodovaní, kanály odovzdávania informácií sa musia prispôsobiť organizačnej štruktúre zohľadnením požiadavky najkratšej cesty medzi odosielateľom a príjemcom. Pri odovzdávaní informácií sa treba podľa možnosti čo najviac vyhýbať sprostredkujúcim článkom, ktoré informácie deformujú a narúšajú. Formy prezentácie informácií musia byť komunikatívne a prispôsobené možnostiam ich pochopenia zainteresovanými príjemcami. V neposlednom rade musí informačný systém plniť integračnú funkciu a navzájom prepájať všetky vnútropodnikové útvary a zabezpečovať spätnú väzbu, musí byť schopný dostatočne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam vo vnútornom i vonkajšom prostredí firmy.
Je však dôležitá aj efektivita z hľadiska nákladovosti a dosahovania efektov z jeho uplatnenia.
3.3 Poslanie informačných systémov
Tak ako sa mení podnikové prostredie, mení sa ja informačná technológia, mení sa aj poslanie a ciele, ktoré kladieme na informačný systém Zatiaľ čo v minulosti slúžil počítač ako dielňa na papierové dokumenty a jeho výkon bol meraný počtom spracovaných dokumentov za deň, dnes sme sa zamerali na to, aby sme z počítačov dostávali správne informácie pre správnych ľudí v správnom čase. Cieľom informačného systému je potom zlepšiť výkonnosť ľudí v podnikoch prostredníctvom využívania informačnej technológie. Podľa použitej technológie IS poznáme štyri vývojové etapy:
1. Prvá etapa
Spracovanie dát (Data Processing – DP) – od 60. rokov. Cieľom týchto IS bolo zvýšenie účinnosti podnikových operácií na základe automatizácie informačných procesov.
2. Druhá etapa
IS pre riadenie (Management Information Systems – MIS) – od 70. rokov. Tieto IS boli orientované na zvýšenie účelnosti riadenia informačným uspokojovaním požiadaviek manažmentu.
3. Tretia etapa
Strategické IS (Strategic Information Systems – SIS) – do 80. rokov. Strategické IS majú prispievať k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti podniku vyvolaním zmien v spôsobe podnikania.
4. Štvrtá etapa
Novodobý IS – začiatok 90-tych rokov, cieľom bolo prispieť informáciami ku globalizácii a bezprostrednej komunikácii podnikov na celom svete.
Informačné systémy vo svojom vývoji podliehajú rozmanitým obsahovým zmenám ktoré vytvárajú kritériá pre ich členenie a teda z hľadiska obsahu automatizácie poznáme:
Informačné systémy evidenčného typu – boli prvou vývojovou etapou informačných systémov s najjednoduchšími formami uplatnenia výpočtovej techniky. Takéto informačné systémy umožňujú napr. automatizovanú evidenciu zásob, hmotného investičného majetku, miezd, objednávok, faktúr, aktualizáciu evidenčných záznamov, tlačenie evidenčných a štatistických zostáv a pod. Často poskytujú nadbytočné, a aj nepoužiteľné informácie na riadenie.
Systémy na podporu rozhodovania – sú počítačovo realizované informačné systémy poskytujúce manažérom potrebné informácie vo vhodnej forme väčšinou dialógovou formou práce s počítačom. Systémy na podporu rozhodovania využívajú okrem evidenčnej zložky aj rozličné modelové prostriedky a techniky umožňujúce automatizovať nielen informačné, ale aj niektoré rozhodovanie procesy.
4. Manažérsky informačný systém
Manažérsky informačný systém (Management Information System – MIS) je centralizovaný a obyčajne komputerizovaný informačný systém, ktorý používajú manažéri podniku v rozhodovaní. Je to komplexný súbor integrovaných informačných podsystémov, ktorý je zameraný na sledovanie činnosti podniku a strategické prognózovanie.
Z obrázku vyplýva, že s rastúcou hierarchiou riadenia narastá neurčitosť v požiadavkách na jednotlivé IS (podsystémy IS) a súčasne ubúda objem interných informácií (v dôsledku výberu potrebných informácií).
Súčasne pribúda potreba externých informácií z okolitých informačných systémov. Manažérsky informačný systém pozostáva z nasledujúcich podsystémov:
- Transakčné systémy
- Informačné systémy na riadenie
- Systémy na podporu rozhodovania
- Exekutívne informačné systémy
4.1 Transakčné systémy
Transakčné systémy (Transaction Processing Systems – TPS) zahrňujú rutinné, každodenné účtovné operácie. Tieto operácie spájajú odberateľa, podnik, sklad a výrobu, pohľadávky, záväzky, kontrolu zásob a podobne. Slovo transakcia v názve TPS označuje rutinnú výmenu, ktorá ovplyvňuje finančný stav podniku. Transakčný systém spravidla zasahuje do všetkých oblastí činností podniku a prepája celý podnikový finančný systém, výrobu, spotrebiteľov a dodávateľov. Systémy na transakčné spracovanie sa začali rozvíjať v podnikoch ako prvé. Boli medzi prvými automatizovanými systémami (v USA už v päťdesiatych rokoch) a dodnes využívajú väčšinu času počítačov. Vedľajším produktom týchto systémov bola v minulosti kategória nižších pracovníkov (operátor), ktorá bola špecializovaná len na vstup dát. S nástupom on-line systémov sa táto situácia zmenila. Rastúca integrácia transakcií podporila vznik tzv. predmetových databáz (subject databases). Tieto databázy sústreďujú všetky údaje a sú využiteľné všetkými oddeleniami podniku. Tým sa vytvára integrujúci informačný systém podniku.
Medzi základné funkcie transakčného spracovania patrí:
- účtovníctvo
- tvorba dokladov
- kontrolné výkazníctvo
V rámci účtovníctva sa udržiava presná evidencia (záznamy) o podnikových transakciách. V rámci tvorby dokladov počítač generuje platobné šeky, faktúry, platobné zostavy a pod.
V rámci kontrolného výkazníctva sa tlačia chybové zostavy, správy o výnimkách a iné druhy informácií slúžiace na účely kontroly.
Transakčné systémy tvoria základ celého manažérskeho systému podniku.
4.1.1 Integrované informačné systémy riadenia výroby
Zvláštnym prípadom transakčných systémov, ktoré pracujú v on-line-real-time režime sú informačné systémy na priame riadenie technologických procesov. Integrovaním priameho riadenia procesov s organizáciou výroby, zásobovania, expedície vznikajú integrované informačné systémy (Computer Integrated Manufacturing – CIM). Vyznačujú sa tým, že majú minimálny podiel vstupov a výstupov realizovaných prostredníctvom človeka.
Základom sú numerické riadené NC-stroje spojené on-line s počítačom, ktoré určujú, čo sa na týchto strojoch bude v určitom čase vyrábať.
Okrem prideľovania práce jednotlivým strojom plánuje a kontroluje počítač i ostatné hmotné toky od toku polotovarov a nástrojov, riadenia skladov, vrátane riadenia rôznych manipulačných zariadení a pod., až po expedíciu hotových výrobkov. Integrovaním priameho riadenia procesov sa dostávame k tomu, čo sa v súčasnosti presadzuje pri výstavbe informačného systému ako počítačom integrovaná výroba.
Počítačom podporovaná výroba (Computer Integrated Manufacturing – CIM) zahrňuje automatizáciu všetkých postupov od projekcie a technologickej prípravy cez operatívne riadenie a kontrolu výroby až po expedíciu výrobku.
Počítačom podporované inžinierstvo (Computer Aided Engineering – CAE) je označenie pre počítačom riadené predvýrobné fázy ako projektovanie a tvorba technologických postupov. CIM = CAE + CAM
Počítačom riadená výroba (Computer Aided Manufacturing – CAM) predstavuje výpočtový systém ovládajúci nielen konkrétny výrobný proces prostredníctvom NC strojov, ale aj medzivýrobnú dopravu, manipuláciu s polotovarmi a pod.
Veľmi často sa možno stretnúť s CAD/CAM. Tu ide o počítačom riadenú projekciu i nadväzujúce dielenské či priemyselné spracovanie výrobku.
Projektovanie podporované pomocou počítača (Computer Aided Design – CAD) sú programové systémy umožňujúce interaktívnym spôsobom projektovať, konštruovať a analyzovať súčiastky a výrobné celky. CAD systémy (inteligentné rysovacie dosky) samozrejme nie sú schopné vytvárať projekty samy od seba, vedia však výhodne skombinovať operačné možnosti počítača s intuíciou a skúsenosťami projektanta.
Technologická príprava výroby (Computer Aided Process Planning – CAP) zahrňuje počítačom podporované vytváranie technologických, skúšobných a montážnych postupov.
Počítačom riadená kontrola akosti (Computer Aided Quality Assurance – CAQ) je systém, ktorý informuje počítač o prípadných odchýlkach od predpísanej kvality. Spätnou väzbou pôsobí aj na predvýrobné fázy a umožňuje tak pružné prispôsobenie technológie výroby pôvodného projektu. Počítačové testovanie (Computer Aided Testing – CAT) predstavuje systém automatizovaných kontrol. Jeho účelom je odkryť „slabiny“ výrobku v čase jeho návrhu i výroby. 4.2 Informačné systémy na riadenie
Informačné systémy na riadenie (Management Information Systems – MIS) vznikli z účtovných a ekonomických systémov podnikov a organizácií. V oblasti týchto informačných systémov sa objavujú aktuálne informácie prezentované tlačenými výstupmi na papieri alebo vo forme elektronickej pošty. Informačné systémy na riadenie však vo väčšine prípadov nepoužívajú predmetové databázy z transakčných systémov.
Tie sú určené pre operatívne riadenie, prípadne sa vyberajú len tie objekty, ktoré spĺňajú určité kritériá, napr. zákazník, ktorý si objednal určitý výrobok a pod.
Transakčné systémy vo všeobecnosti nie sú vhodné pre informačné systémy na riadenie hlavne z dvoch príčin:
- informácie v transakčných systémoch sa menia. Sú aktualizované priebežne podľa toho, ako prebiehajú procesy v podniku
- transakčné systémy zobrazujú okamžitý stav, zatiaľ čo na rozhodovanie spravidla sú potrebné určité „historické“ pohľady s časovým intervalom týždeň, mesiac, rok.
Preto sa z transakčných systémov využívajú často periodické výstupy, ktoré slúžia pre potrebu informačného systému na riadenie. Tieto sumarizačné výstupy sú však problematické. Menia sa kritéria, a tak sa môže stať, že štatistické údaje sú nepoužiteľné pre súčasný rozhodovací proces.
4.3 Exekutívne informačné systémy
V literatúre sa často stretávame s termínom informačný systém na vrcholové riadenie. Týmto názvom sa označujú informačné systémy, ktoré informačne zabezpečuje vrchol riadiacej pyramídy. Slúžia predovšetkým vrcholovému vedeniu podniku a preto sa označujú ako exekutívne informačné systémy.
Exekutívne informačné systémy sa od informačných systémov na riadenie líšia predovšetkým tým, že vrcholové riadenie sa zaujíma viac o informácie z okolia podniku (externé) napr. technické inovácie, trh, banka, politická situácia, konkurencia a pod. Preto by exekutívne informačné systémy mali umožňovať prístup k externým informáciám. Určitým riešením pre získavanie externých informácií je v súčasnosti predávanie či kúpa informácií
špecializovanými firmami orientovanými na získavanie a spracovanie informácií z určitých oblastí.
V poslednom čase sa začína v niektorých podnikoch presadzovať vnímanie informačných systémov (informačných technológií) v podobe tzv. strategických informačných systémov. Tieto systémy treba odlišovať od exekutívnych informačných systémov, určených pre strategické rozhodovanie. Strategické informačné systémy možno chápať ako aplikácie informačnej technológie, resp. informačné systémy, ktorých cieľom je zvyšovanie konkurenčnej schopnosti podniku. K tomuto cieľu samozrejme prispievajú všetky ostatné systémy v podniku. Všetky informačné systémy podniku pôsobia na:
- znižovanie nákladov
- zvyšovanie produktivity
- rozhodovanie riadiacich pracovníkov
Toto sa vzťahuje na informačné systémy ktoré sú orientované prevažne do vnútra podniku, sú spojené s jeho systémom riadenia a ich pôsobenie je skôr rozvoj podniku.
Strategický informačný systém naproti tomu pôsobí prevažne v oblasti trhu, t.j. v oblasti okolia podniku. Účinok strategického informačného systému by mal byť revolučný. Strategický informačný systém by mal významne zmeniť efektívnosť podniku.
Strategické informačné systémy nie sú teda „podporou“ systému riadenia, ale sú priamo spojené buď s výrobkom, alebo službou podniku.
Budovanie strategického informačného systému podniku podobne ako budovanie akéhokoľvek informačného systému podniku nie je iba vecou informačnej technológie, počítačovej siete, či prestavby účtovných systémov. Je to vec motivácie ľudí a organizačných útvarov v podniku, komunikácie medzi nimi, ich tvorivosti a schopnosti adaptovať sa na zmeny v prostredí.
4.4 Systémy na podporu rozhodovania
Systémy na podporu rozhodovania (Decision Support Systems – DSS) majú schopnosť vykonávať rôzne analýzy rovnakých dát bez potreby zložitejšieho programovania. Jedná sa o počítačovú podporu metód rozhodovacej analýzy a operačnej systémovej analýzy. Systémy na podporu rozhodovania sú flexibilnejšie ako transakčné systémy alebo systémy na riadenie. Nie sú založené na nemenných rozhodovacích pravidlách. Predpokladajú, že používatelia nedokonale poznajú svoje vlastné informačné potreby, čo je charakteristické pre riadiace systémy fungujúce v dynamickom, rýchlo sa meniacom ekonomickom prostredí.
Systémy na podporu rozhodovania sa začali vo svete rozvíjať v 70. rokoch. Ich význam spočíva v tom, že manažérovi či používateľovi prijímajúcemu rozhodnutie poskytujú nástroje na skvalitnenie rozhodnutia. Ďalej majú tieto systémy veľmi účinnú grafiku. Grafika má pre riadiacich pracovníkov oveľa väčšiu vypovedaciu schopnosť. Systémy na podporu rozhodovania disponujú aj napr. prostriedkami pre analýzu dôsledkov rôzne sa meniacich podmienok („What if“ analýza).
Analýza typu „čo sa stane, ak?“ umožňuje realizovať mnoho alternatívnych prepočtov v rámci rôznych predpokladov modelovania. Umožňuje napr. odpovedať na otázku, čo sa stane, ak sa zmení úroková sadzba v rámci investičných úverov, čo sa stane, ak odberatelia nebudú včas uhrádzať svoje finančné záväzky a pod. Analýza typu „čo sa stane, ak?“ predstavuje nepravdepodobnostnú simulačnú techniku, pomocou ktorej ľahšie zdôvodniť vhodnosť určitých rozhodnutí.
Tam, kde sú systémy na podporu rozhodovania použité nad systémami pre riadenie, slúži pre taktické riadenie. Môže však podporovať aj strategické riadenie.
Potom sú ale použité nad inými údajmi, ktoré sú popísané pri systéme pre vrcholové riadenie.
5. Budovanie IS - intranet
Budovanie podnikových informačných systémov nieje rozhodne jednoduchá a lacná záležitosť. Vytvorenie kvalitného systému niektorým z klasických nástrojov trvá niekoľko rokov. Preto sa väčšina podnikov rozhoduje pre systémy na základe Web technológie. Tomuto spôsobu vytvárania interných podnikových systémov hovoríme aj intranet.*
Celkovým mottom takto vytvoreného systému by malo byť :“Ak sa nejaká činnosť vykonáva vo viacerých prevádzkach spoločnosti, musí sa vykonávať všade rovnako, aby sa dala z úrovne riadenia sledovať a vyhodnocovať". Lebo iba transparentný tok informácií umožní operatívne a prehľadné riadenie celej spoločnosti.
5.1 Intranet
O internete sa v dnešnej dobe hovorí vo všetkých pádoch, tvaroch, súvislostiach. V poslednej dobe sa však stále viac medzi počítačovými odborníkmi, programátormi a aj manažérmi hovorí o intranete.
Čo to vlastne je intranet ?
Intranet je termín ako každý iný. Definícií intranetu je viac, tu sú dve z nich:
• Sieťové spojenie vybraných príbuzných / podobných klientov (počítačov) používajúcich štandardný internet protokol, t.j. TCP/IP a HTTP.
• Sieť zložená z klientov a využívajúca IP adressing, za ktorou stojí jeden alebo viac firewall-ov zabezpečujúcich bezpečnosť tejto siete z vonku. Takouto sieťou môže byť interná podniková LAN alebo WAN sieť, čo znamená, že interná je táto sieť iba logicky, v skutočnosti môže fyzicky pokrývať celú zemeguľu. Prístup do tejto siete je však obmedzený skupinami klientov, ktorý sú do nej zahrnutý.
Intranet teda predstavuje „interný internet“ s rovnakým transakčným protokolom HTTP (HyperText Transfer Protocol – slúži na distribúciu hypertextových dokumentov), založený na Client/Server architektúre.
Vo všeobecnosti teda označuje použitie internetovských technológií, predovšetkým Web, pre vnútropodnikové siete a informačné systémy. Technická stránka intranetu sa v podstate ničím nelíši od toho, čo sa používa na Internete. Preto sa tejto stránke intranetu budem venovať len v najnutnejšej miere. Omnoho dôležitejšia je koncepčná stránka intranetu, teda akým spôsobom môže ovplyvniť život v podniku a v čom je jeho prínos.
Intranet je buď celkom izolovaný od Internetu, alebo prístup z/do Internetu je prísne kontrolovaný tzv. firewall-om.
Firewall predstavuje kombináciu programových a technických zariadení, ktoré umožňujú prácu v rámci organizácie a využívanie zdrojov Internetu.
Neumožní však prístup užívateľom Internetu prístup do intranetu.
Ten je niekedy umožnený iba špeciálnym skupinám užívateľov na základe hesla.
Organizácie využívajú intranet na rôzne účely: elektronická pošta, ktorá je už viac menej nevyhnutnosťou v každom podniku; spoločná práca na projektoch; brainstorming; prístup k databázam organizácie a dokumentom; video konferencie a mnohé iné aplikácie, ktorým sa budem podrobnejšie venovať v ďalších kapitolách.
5.2 Extranet
Extranet je pojem, ktorý si tiež hľadá svoje miesto a chce vystihnúť rozširovanie sa intranetu do okolitého sveta. Extranety bezpečným spôsobom spájajú intranety rozličných firiem alebo geograficky vzdialené pobočky jednej firmy.
Výhody takéhoto prepojenia sú nesporné. Prepojenie intranetov môže viesť k novej fáze medzi podnikovej spolupráce. Na najjednoduchšej úrovni si podniky môžu zasielať relevantné dokumenty, kontakty a časové rozvrhy, aby si udržali vzájomnú synchronizáciu aktivít. Toto môže byť zdrojom neuveriteľného zvýšenia produktivity, a o to tu predsa ide !
Extranet je vlastne privátna sieť niekoľkých kooperujúcich organizácií, umiestnená za podnikovým firewallom.
Extranetové služby využívajú existujúcu internetovú infraštruktúru, čiže po finančnej stránke je to veľmi vhodná forma rozširovania spolupráce podnikov.
5.3 Výhody intranetu
Väčšina firiem a organizácií je založených na vzájomnej spolupráci zamestnancov. Preto nevyhnutnou požiadavkou pre korektný beh organizácie je komunikácia medzi zamestnancami.
Najznámejšie formy komunikácie:
• Telefón
• Fax
• Osobný kontakt
• Písomný styk
• E-mail
Zamestnanci si často musia vzájomne odpovedať na rutinné otázky, čo zrovna nešetrí ich čas. Taktiež hľadanie a naháňanie rôznych papierových dokumentov, správ, výkazov je činnosť, ktorá zdržuje pracovníkov od ich práce.
Tieto a mnohé iné veci v súčasnej dobe majú jedno optimálne riešenie a tým je intranet.
Užívateľsky príjemná sieť
Intranet je užívateľsky príjemná sieť, ktorú môže každý užívateľ používať bez špeciálnych sieťových techník. Jednotlivé užívateľské prostredie, zabezpečené Web prehliadačom, ponúka intuitívny grafický prostriedok na využívanie väčšiny služieb intranetu a jednotlivý prístup ku všetkým informačným zdrojom. Stačí vedieť ovládať počítačovú myš a klikaním na odkazy, obrázky a tlačidlá sa užívateľ dostane rýchlo k požadovanej informácii.
Čiže - výhodou je jednotné ovládanie intranetovského klienta (explorera), pomocou ktorého je možné získať interné, ale aj externé informácie (internet). Používateľ sa nemusí učiť rôznym rozhraniam a aplikáciám. Podľa jedného zdroja až 56% manažérov uviedlo, že ľahká použiteľnosť bola najkritickejším faktorom pri podnikových informačných systémoch.
Kombinácie textu, grafiky, zvuku a videa
Obrázky a všeobecné grafické údaje sú najvýraznejším a myslím si, že aj najideálnejším spôsobom vyjadrovania informácií a myšlienok.
Ak je nutné použiť takúto formu v podnikovom systéme, nastáva problém technického typu.
Je totiž nutné zabezpečiť aby boli správne zobrazené vo všetkých informačných systémoch v podniku ! V prípade, že sa použije Web, tento problém odpadá. Správne zobrazenie zaistí príslušný prehliadač, ktorý dokáže pracovať aj zo zvukom, videom ako aj ďalšími multimediálnymi aplikáciami.
Jednoduché a účinné vyhľadávanie informácií
V štruktúre klasických LAN/WAN sieti je ťažké nájsť tu správnu informáciu pokiaľ neviete jej presnú lokalizáciu a ako sa volá konkrétny súbor. Intranet tento problém rieši veľmi jednoducho. Prostredníctvom intranet server-u umožňuje intranet nájsť potrebné informácie jednoducho a prehľadne štruktúrované.
Hierarchická organizácia jednotlivých odkazov totiž umožňuje na centrálnej - úvodnej stránke prehľadne vyobraziť všetky druhy a kategórie informácií. V intranete môže nájsť každý pracovník potrebné informácie bez toho, aby musel vedieť kde sú uložené.
Na zvýšenie efektívnosti vyhľadávania je možné použiť veľmi účinné vyhľadávacie služby, ktoré prístup k informáciám ešte zjednodušia. Stačí zadať kľúčové slovo.
Aktuálne informácie (on-line)
Všeobecným faktom je, že väčšina informácií v tlačenej forme je po časovej stránke neaktuálna – „stará“, hoci ich tlač a distribúcia nebola vôbec lacná.
V čom je teda výhoda intranetu?
Je to jednoduché. On-line dokumenty nie je potrebné tlačiť a distribuovať. Zamestnanci si ich môžu jednoducho pozrieť na svojich počítačoch.
Výhodou je aj to, že dokumenty sú umiestnene v centrále a tým sa aj ľahko aktualizujú, a čo je dôležité, aktualizácia je jednotná pre všetkých, ktorí s nimi pracujú.
Zníženie nárokov kladených na užívateľov
Z uvedených 4 bodov jednoznačne vyplýva, že koncepcia intranetu umožňuje znížiť nároky kladené na užívateľov a súčasne zjednodušiť a zrýchliť ich prácu, čo jednoznačne zvyšuje aj ich efektivitu. Navyše, ak je intranet pripojený aj k internetu, potom môžu zamestnanci čerpať informácie aj z externých zdrojov a navyše s použitím jedného nástroja.
Jednoduchšia správa dát a siete
Široká dostupnosť a jednoduchosť Webu znižuje čas a náklady spojené z inštaláciou aplikácií. V tomto prostredí je nasadenie okamžité, pretože aplikácia je umiestnená na serveri a nie na klientovi.
Je to obrovská výhoda pre administrátorov, pretože im odpadá problém neustáleho upgradovania softwaru na každom počítači zvlášť.
Klientské aplikácie môžu byť navrhnuté tak, aby bežali hlavne zo servera a automaticky sa inštalovali všetky potrebné klient komponenty bez väčšej účasti samotného používateľa.
Tým sa samozrejme zmenšujú problémy s distribúciou, konfiguráciou a upgradovaním aplikácií v samotnej organizácií.
Výhody pre geograficky vzdialené pracoviská
Už nejedná firma pocítila skutočnosť, že podnikový život sa odohráva aj mimo materského podniku, mesta čí štátu. Niektorý pracovníci často cestujú a pritom neraz potrebujú dôležité informácie priamo z podniku. Čiastočným riešením je telefón, ale čo z rôznymi dokumentmi?
Pri použití internetu a intarnetu je to veľmi jednoduché. Stačí aby bol intranet pripojený na internet a tým je informácia (dokument) prístupný z každého miesta na svete s prístupom k internetu.
Mnoho firiem využíva intranet na komunikáciu medzi jednotlivými expertmi, resp. pracovnými tímami, pracujúcimi na spoločných projektoch.
Intranetovské aplikácie sú mimoriadne užitočné pre organizácie, ktoré sú geograficky rozptýlené a podniky, ktoré majú rovnaké ciele, informačné potreby a podporujú spoluprácu. Intranety môžu byť pospájané do extranetu, ktorý poskytuje vzdialený prístup pre pobočky, obchodných partnerov a vlastných cestujúcich užívateľov.
Intranet teda svojou povahou eliminuje geografické bariéry a umožňuje efektívnu a hlavne rýchlu spoluprácu vzdialeným užívateľom. 6. Trh informačných systémov v SR
Svetový aj domáci trh je plný firiem zaoberajúcich sa tvorbou IS a prípravou potrebnej IT. V SR pôsobia dve skupiny firiem poskytujúce IS. Prvú skupinu tvoria firmy s vlastným softwarom. Tieto firmy majú vlastné vývojové oddelenie, ktoré zabezpečuje vývoj software podľa požiadaviek zákazníka. Zároveň tieto firmy vykonávajú činnosť integrátora. Výhodou ich produktov je, že sú stavané na potreby slovenských organizácií a podnikateľských subjektov, relatívne rýchlo sú do nich zapracované legislatívne zmeny a vyznačujú sa nižšími nákladmi na implementáciu. Medzi najznámejšie firmy tejto skupiny patria Softip a Datalock.
Druhú skupinu tvoria integrátori informačných systémov. Ich vývojové oddelenie zabezpečuje preklad, úpravu software na legislatívne podmienky SR a úpravu aplikácií podľa požiadaviek zákazníka. Ich výhodou je ponuka kvalitného, svetovo známeho systému, hoci nevýhodou je pomalšie odstraňovanie chýb, vyššie náklady. Medzi takéto firmy patria SAP Slovensko, Varias, GEMMA Slovensko, Inseco, ORACLE Slovensko.
Zároveň treba podotknúť, že nielen informačná spoločnosť v SR ale na celom svete sa stále stretáva s problémami IS, ktoré sa stávajú hlavným objektom záujmu tvorcov IS.
Hoci v teoretickej rovine sa nedostatky nepripúšťajú, empirické štatistiky však hovoria o niektorých alarmujúcich problémoch ako napr.:
v menej než 2% projektov sú bez problémov prevzaté do používania.
v 3% sú používané po prevedení výrazných zmien.
v 47% IS bolo vypracovaných na úrovni projektov, ale IS nikdy nebol prakticky použitý.
Tieto a ďalšie problémy by mali byť varujúcim mementom v snahe stále rýchlejšieho pokroku a tak upozorniť na fakt, že nie kvantita nových produktov v oblasti IS a IT je žiadúca, ale práve naopak informačná verejnosť žiada kvalitu používaných produktov. 7. Záver
Udržať si postavenie svojich výrobkov a služieb na trhu závisí u výrobcov od schopnosti uplatňovať nové informačné technológie, ktoré sa využívajú v rámci manažérskych informačných systémov, ale aj vo výrobných procesoch. Lepšie informačné systémy poskytujú kvalitnejšie a včasnejšie informácie potrebné pre rozhodovanie. Ak podnik pociťuje dostatočný tlak zvonku, bude na základe lepších informácií prijímať objektívnejšie rozhodnutia. Ak tento tlak nepociťuje, je pravdepodobné, že ani dobrý informačný systém mu neumožní zlepšiť jeho rozhodovanie v oblasti skvalitnenia a zefektívnenia výrobkov a služieb. Podniky, ktoré nevenujú trvalú pozornosť zavádzaniu moderných informačných technológií, sa dostávajú do strategickej nevýhody v porovnaní so špičkovými podnikmi. Pritom však nestačí zakúpiť si novú informačnú techniku a programové vybavenie, ale treba vedieť, kde vzniknú najväčšie prínosy.
Budovanie strategického informačného systému podniku podobne ako budovanie akéhokoľvek informačného systému podniku nie je iba vecou informačnej technológie, počítačovej siete, či prestavby účtovných systémov. Je to vec motivácie ľudí a organizačných útvarov v podniku, komunikácie medzi nimi, ich tvorivosti a schopnosti adaptovať sa na zmeny v prostredí.
Použitá literatúra
[1] Sedlák, M.: Základy manažmentu. Bratislava, Edícia ekonómia 2001
[2] Dudinská, E.: Manažérska informatika, ES EU BA, 1995
[3] Coleman P.; Intranet - plánovanie, výstavba, prevádzka, - kompletný sprievodca, Grada, Praha, 1997
[4] http://fstroj.utc.sk/journal
[5] http://www.kosek.cz/clanky/iweb/index.html
[6] http://www.atpjournal.sk/- Informatika, informačné systémy a možnosti využívania informačných technológií
Zhrnutie
1. Úvod
Schopnosť každej firmy prežiť závisí hlavne od schopnosti rýchlo reagovať na vonkajšie vplyvy, ale aj od umenia prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia.
Niet pochýb o tom, že k výkonnosti firiem vo významnej miere prispieva aj efektívne využívanie informácií.
Niektoré vonkajšie okolnosti nútia podniky do nových technológií, aby boli inteligentnejšie, aby z dát a informácií, ktoré pri svojej každodennej činnosti zozbierajú a spracujú, vyťažili aj určité strategické informácie dôležité pre ich ďalšie rozhodovanie.
2.
Význam informácií pre manažéra
Význam informácií pre manažéra vyplýva z ich potreby pri rozhodovaní a efektívnej realizácii každej funkcie manažmentu (plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola a pod.). Informácie sa stávajú jedným z dôležitým predpokladom toho, aby manažéri mohli prijímať v daných podmienkach optimálne rozhodnutia.
Klasifikácie informácií a ich zdroje
Podľa obsahu zobrazovaných procesov
- ekonomické
- neekonomické
Podľa úrovní riadenia
- strategické
- taktické
- operatívne
3. Informačný systém tvoria tieto základné zložky:
- podsystém zhromažďovania údajov
- podsystém prenosu údajov
- podsystém pamätania a uchovávania údajov
- podsystém výberu údajov
- podsystém spracovania údajov
- podsystém spracovania údajov
- podsystém prezentácie a distribúcie informácií
Poslanie informačných systémov
Prvá etapa
Spracovanie dát (Data Processing – DP)
Druhá etapa
IS pre riadenie (Management Information Systems – MIS)
Tretia etapa
Strategické IS (Strategic Information Systems – SIS)
Štvrtá etapa
Novodobý IS
4. Manažérsky informačný systém
Je to komplexný súbor integrovaných informačných podsystémov, ktorý je zameraný na sledovanie činnosti podniku a strategické prognózovanie.
Transakčný informačný systém
Transakčné systémy (Transaction Processing Systems – TPS) zahrňujú rutinné, každodenné účtovné operácie.
Systémy na transakčné spracovanie sa začali rozvíjať v podnikoch ako prvé
Medzi základné funkcie transakčného spracovania patrí:
- účtovníctvo
- tvorba dokladov
- kontrolné výkazníctvo
Integrované informačné systémy riadenia výroby
Informačné systémy na riadenie
Exekutívne informačné systémy
Systémy na podporu rozhodovania
5. Budovanie podnikových informačných systémov - intranet
Budovanie podnikových informačných systémov nieje rozhodne jednoduchá a lacná záležitosť. Vytvorenie kvalitného systému niektorým z klasických nástrojov trvá niekoľko rokov. Preto sa väčšina podnikov rozhoduje pre systémy na základe Web technológie. Tomuto spôsobu vytvárania interných podnikových systémov hovoríme aj intranet.
6. Trh informačných systémov v SR
Svetový aj domáci trh je plný firiem zaoberajúcich sa tvorbou IS a prípravou potrebnej IT. V SR pôsobia dve skupiny firiem poskytujúce IS
Prvú skupinu tvoria firmy s vlastným softwarom.
Druhú skupinu tvoria integrátori informačných systémov.
|
