Druhy počítačovej kriminality. Najstaršie činy spadajúce pod pojem počítačová kriminalita (computer crime) majú najmenej 25 rokov. Termínom počítačová kriminalita sa zvyknú označovať trestné činy zamerané proti počítačom ako aj trestné činy páchané pomocou počítača. Táto trestná činnosť predstavuje veľké finančné straty, často presahuje hranice jedného štátu a stáva sa medzinárodným trestným činom. Štáty Európskej únie a Európskeho parlamentu sa dohodli na definícii počítačovej kriminality: nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu. Počítače v podstate neumožňujú páchať novú neetickú a trestnú činnosť, poskytujú len novú technológiu a nové spôsoby na páchanie už známych trestných činov ako je sabotáž, krádež, zneužitie, neoprávnené užívanie cudzej veci, vydieranie alebo špionáž. Motivácie počítačovej kriminality. Vyšetrovania ukázali, že medzi najčastejšie motívy páchania počítačovej kriminality patria: nedostatočný služobný postup (zamestnanci sa cítia byť podhodnotení a to ich vedie niekedy až k prejavom vandalizmu), hnev na nadriadených, žarty a experimenty, príležitostné činy (zamestnanci využívajú bezpečnostné slabiny počítačových systémov svojich zamestnávateľov), ideologické dôvody. Motívacie počítačových kriminálnych činov sa odlišujú od motivácií aktivít počítačového undergroundu.

Počítačový underground. Týmto termínom sa označujú aktivity a príslušníci neoficiálnych a neformálnych skupín, ktorí sa zo záujmu venujú počítačovým problematikám ležiacim aj na hranici alebo za hranicou zákona, prípadne v oblastiach, ktoré sú zatiaľ zákonom nepostihované. Približne do roku 1986 boli v undergrounde dominantní prienikári (hackers), v súčastnosti hrajú významnú rolu aj autori a šíritelia vírusov. Relatívnym novým prvkom je produkcia a šírenie počítačovej pornografie, pri čom počítače slúžia ako produkčné prostriedky aj ako médium na jej šírenie. Čo sa týka prienikárov, vedú sa spory o tom, čo z ich činnosti je nelegálne, čo len neetické a čo prípadne akceptovateľné. Nie je úplne jasné ani to, kto sú vlastne hackeri. V minulosti bol tento termín vyjadrením vysokého stupňa odbornosti a šikovnosti počítačového experta. Dnes má verejnosť tendenciu za hackerov označovať všetkých tých, ktorí neoprávnene prenikajú do cudzích počítačových systémov a sietí.

Samotní hackeri tento fakt priznávajú, zdôrazňujú však, že do systémov prenikajú len zo zvedavosti a nie s cieľom škodiť a tí, ktorí škodiť chcú, si vraj nezaslúžia meno hacker, ale cracker.

Počítačová kriminalita
Motivácie undergroundových aktivít. Základný dôvod, prečo ľudia vytvárajú napr. počítačové vírusy, je jednoduchý: pretože sa to dá. Motivácií na zhotovenie infiltračného prostriedku je veľa, oveľa viac než by človek očakával, a nie všetky majú pôvod v abnormálnej psychike (ako sa niektorí domnievajú): zvedavosť, výzva (napr. pre programátora s nižším sebavedomím), nesplnené ambície, recesia, provokácia (napr. ponechať bývalému zamestnancovi v počítači trpaslíka), politické motivácie, pomsta, deštrukcia (kedy je cieľom urobiť čo najväčšiu škodu), vydieranie, umelý trh (vypustenie vírusu a vzápätí na to “lieku”), ochrana záujmov (počítačová bomba, ktorá sa spustí pri pokuse o neautorizované používanie), konkurenčný boj, strata kontroly, sebainfiltrácia a predstieranie sebainfiltrácie (dôvod žiadosti o odloženie termínu odovzdania softvérového produktu), získavanie údajov. Najvýraznejšími prejavmi počítačovej kriminality nielen u nás, ale aj vo svete, sú:

1. útok na počítač, program, údaje, komunikačné zariadenie: fyzické útoky na zariadenie výpočtovej techniky, magnetické médiá, vedenie počítačovej siete alebo elektrického rozvodu a pod., vymazanie alebo pozmenenie dát, formátovanie pamäťových médií nesúcich dáta, pôsobenie počítačových infiltrácií, nelegálna tvorba a rozširovanie kópií programov, získanie kópie hospodárskych dát, databáz zákazníkov, v štátnych orgánoch únik informícií o občanoch a pod. Významnou vlastnosťou tohto druhu počítačovej kriminality je veľmi obťažné dokazovanie, pretože často nie je možné zaistiť stopy, z ktorých by bolo možné identifikovať páchateľa alebo zistiť iné skutočnosti pre dokazovanie. Z hľadiska rozsahu najväčších škôd pravdepodobne najväčší podiel patrí nelegálnej tvorbe a predaju autorsky chráneného programového vybavenia. 2. neoprávnené úžívanie počítača alebo komunikačného zariadenia: využívanie počítačovej techniky, faxov, prostriedkov počítačových sietí, databáz a programov zamestnancami firiem a organizácií na vlastnú zárobkovú činnosť. Veľmi ťažko sa dá zistiť napr. neoprávnené užívanie osobného počítača, najmä takého, ktorý nie je zapojený do počítačovej siete a je používaný len jedným užívateľom. 3. neoprávnený prístup k údajom, získanie utajovaných informácií (počítačová špionáž) alebo iných informácií o osobách, činnosti a pod.: prenikanie do bankových systémov, systémov národnej obrany, do počítačových sietí dôležitých inštitúcií a pod. Niekedy táto činnosť spôsobuje priame škody veľkého rozsahu, napr. nelegálne bankové operácie, ako aj nepriame škody spôsobené únikom informácií. V súvislosti s týmto trestným činom môže byť aj súbežný trestný čin ako napr. vydieranie, nekalá súťaž, ohrozenie hospodárskeho tajomstva,