Ak hovoríme o nebezpečenstve „degenerácii“ makrovírusov bez zásahu používateľa je vhodne spomenúť ešte aspoň jeden príklad. Za posledných päť rokov sa o nemalé množstvo „nových“ makrovírusov zaslúžil aj systém automatickej konverzie makier. Jedná sa o malý modul integrovaný v aplikáciách MS Office 9x/2000, ktorý je schopný makrá vytvorené predchádzajúcimi verziami (napr. MS Word 6.0/95) automaticky previesť do nového jazyka VBA tak, aby si v maximálnej možnej miere zachovali svoje pôvodné funkcie. Problém je v tom, že programátori do tohto modulu zapustili len informácie o konverzii klasických makier a nie makrovírusov, ktoré obsahujú zložité a rozsiahle zdrojové kódy. Najbežnejším pravidlom v tomto prípade je skutočnosť, že čím jednoduchší je makrovírus, tým má väčšiu šancu na bezproblémovú konverziu. Pri zložite štruktúrovaných makrovírusoch sa najčastejšie proces konverzie končí vznikom celkom odlišných vírusov, než akými boli ich predchodcovia.
Microsoft po spŕškach neustálej kritiky zapustil do modulu konverzie primitívny mechanizmus na odhalenie a zneškodnenie najbežnejšie sa vyskytujúcich makrovírusov, ale v dnešnej dobe tento krok možno hodnotiť ako bezcennú kvapku v bezodnom oceáne.
Aké sú deštrukčné rutiny makrovírusov?
Makrovírusy môžu podobne ako klasické vírusy, okrem svojho šírenia sa vykonávať aj deštrukčnú činnosť. Všetko záleží na úmysloch a morálnom profile autora makrovírusu. Zatiaľ, čo prvé výtvory typu WM/Concept, WM/Atom obsahovali len jednoduché – nie príliš nebezpečné deštrukčné rutiny upozorňujúce používateľa na ich prítomnosť v počítači, tak ďalšie makrovírusy už také zhovievavé a ohľaduplné neboli a ani nie sú. Ako univerzálny príklad môže poslúžiť modifikovaná verzia makrovírusu Melissa nazvaná W97M/Resume.A. Jej deštrukčné rutiny sú naprogramované tak, aby nič netušiacemu používateľovi vymazali súbory uložené na všetkých dostupných diskoch (v rozsahu A: až Z:) a nevynímajúc systémové súbory. Pri polemike na túto tému je vhodné podotknúť, že dobre naprogramované makrovírusy sú schopné vykonávať častokrát deštrukčnejšiu činnosť než na akú sme boli zvyknutí pri klasických súborových vírusoch. Realita je taká, že prostredníctvom makrovírusov je možné používateľov pripraviť nielen o stovky megabajtov diskového priestoru, generovaním súborov s nezmyselným obsahom, ale aj o všetky uložené dokumenty, multimediálne súbory, súbory obsahujúce databázy vírusových reťazcov (čím dochádza k ochromeniu antivírusových systémov), či systémové súbory.