V konečnej fáze to pre používateľov znamená minimálnu starostlivosť o aktualizáciu databáz vírusových reťazcov (pri predchádzajúcich dvoch metódach je pravidelná aktualizácia nutnou podmienkou). Antivírusové systémy, ktoré v sebe integrujú všetky tri metódy majú v nemalej miere zásluhu pri identifikácii desiatok nových (ešte nezdokumentovaných) a neznámych (dôkladne modifikovaných) makrovírusov a vyznačujú sa minimálnym množstvom falošných poplachov.
Aká je účinná ochrana proti makrovírusom?
Systém ochrany proti makrovírusom, resp. vírusom všeobecne je veľmi zložitým procesom, na ktorom sa musia podieľať nielen odborníci z jednotlivých antivírusových spoločností ale aj bežní používatelia. Nemožno poprieť, že by Microsoft úplne podcenil problematiku antivírusovej ochrany v takých systémoch, akými sú MS Windows 9x/NT/2000 alebo MS Office 9x/2000. Práve naopak, snažil sa do nich integrovať jednoduché mechanizmy zabezpečujúce ochranu na najnižšej úrovni, ktorá žiaľ v poslednom čase vôbec nepostačuje. Určite si väčšina používateľov aplikácií MS Office 9x/2000 spomenie na ponuku systému povoliť alebo ignorovať makrá v dokumentoch, s ktorým sa práve chystajú pracovať. Úrovne zabezpečenie a kvalita identifikácie makrovírusov sú síce v prípade „starých – ošúchaných“ exemplárov postačujúce, ale dôležitejšia je v tomto prípade prítomnosť a určite aj budúcnosť, na ktorú nemožno zabúdať. To čo včera bolo prevratnou novinkou, dnes je už štandardom a o týždeň už nebude postačovať bežnej realite. Počet makrovírusov rastie zo dňa na deň a používateľ si musí uvedomiť, že len kvalitný a komplexne riešený antivírusový systém mu môže zabezpečiť požadovanú bezpečnosť a ochranu údajov.
Pri pohľade na udalosti posledných mesiacov sa azda ako najúčinnejšie systémy v boji proti vírusovým infiltráciám prejavili aplikácie AVG 6.0, AVP Platinum, AVP pre MS Office 2000, NOD32, Norton AntiVirus, Norman Virus Control a mnohé ďalšie. Všetky uvedené antivírusové programy boli schopné účinné odolávať vírusom a poskytli tak používateľom na celom svete pocit istoty a bezpečia, nehovoriac o špičkovej pomoci pri rekonštrukcii infikovaných súborov. Nemožno zabúdať ani na to, že žiaden systém nie je 100 %. Oprava infikovaný súbor sa nemusí vždy podariť na prvý raz alebo tak, ako si to väčšina používateľov predstavuje a preto treba byť pripravený aj na určité „straty“. Predísť takýmto nepríjemným situáciám sa dá len vtedy, keď sú jednotlivci aj väčšie skupiny ľudí v dostatočnom predstihu informovaní o hroziacich nebezpečenstvách.