Príkaz CASE: Príkaz case umožňuje viacnásobnépodmienené vetvenie programu do niekoľkých alternatív v závislosti na hodnotepremennej alebo výrazu. CASE premenna OF Napr.: WRITELN(’Zadaj znak’); hodnota1 : prikaz1; READLN(a); hodnota2 : prikaz2; CASE a OF ...
’a’..’z’ : WRITELN(’Male pismeno’); hodnotan : prikazn ’A’..’Z’ : WRITELN(’Velke pismeno’); ELSE prikazn+1; ’0’..’9’: WRITELN(’Cislica’); END;
’<’ : WRITELN(’Znak mensi’)
ELSE WRITELN(’Iny znak’); END; Príkazi (i je z intervalu<1,n>) sa vykoná len vtedy, ak hodnota premennej je hodnotai. Premennaa hodnotai musia byť rovnakéhoordinárneho typu. V prípade, že hodnota premennejje rôzna od hodonota1 až hodnotan vykoná sa príkazn+1.Vetva ELSE nie je povinná (ak by smevetvu ELSE vynechali a hodnota premennej bybola rôzna od hodonota1 až hodnotan nevykonalby sa ani jeden z daných príkazov). Premennámusí byť ordinálneho typu (napr. integer, char).

Príkazy cykluPomocoupríkazu cyklu sa predpisuje opakované vykonávanie príkazov alebo postupnostipríkazov (niekedy potrebujeme viackrát opakovať tie isté alebo podobné príkazy,máme v podstate dve možnosti: buď daný príkaz 100 krát opíšeme, alebo vytvorímecyklus a povieme mu, aby príkaz 100 krát zopakoval). Okrem príkazov, ktoré samajú opakovane vykonávať, je súčasťou každého príkazu cyklu aj špecifikácia riadiacatoto opakovanie. Pri príkazoch repeat,resp. whileje táto špecifikácia daná podmienkou (výrazom typu boolean), ktorej splneniealebo nesplnenie znamená opakované vykonávanie cyklu. V príkaze for sa udáva intervalhodnôt ordinárneho typu, pre ktoré sa príkaz postupne vykonáva. Často bývazákladným problémom rozhodnúť sa, ktorý z cyklov použiť. Pomôcť mi môže toto:ak presne viem koľkokrát chcem príkaz opakovať, použijem FOR, ak opakovaniepríkazu závisí od platnosti nejakej podmienky, ale aspoň raz sa zopakovať musí,použijem REPEAT, ak opakovanie príkazu závisí od platnosti nejakej podmienky,ale príkaz se nemusí zopakovať ani raz, použijem WHILE.

Príkazcyklu FOR TO:FOR i := zac_hod TO konc_hod DO príkaz; Vprípade,
že zac_hod <= konc_hod sa príkaz vykoná konc_hod - zac_hod + 1 krát.
V opačnom prípade sa prikaz nevykoná. Premenná i sa nazývariadiacou premennou cyklu a je ordinárneho typu (napr. integer, char). Tátopremenná nadobúda počas práce cyklu hodnoty od zac_hod po konc_hod (prikaždom prechode cyklom sa zväčší o 1). Namiesto príkazu môžeme použiť ajzložený príkaz. Napr.: WRITELN(’Zadaj cele cislo’); READLN(cislo); z:=1; k:=10; WRITELN(’Nasobky cisla:’,cislo); FOR i:=z TO k DOWRITELN(i,’*’,cislo,’=’,i*cislo);

Príkazcyklu FOR DOWNTO:FOR i := zac_hod DOWNTO konc_hod DO príkaz; Vprípade,
že zac_hod >= konc_hod sa príkaz vykoná zac_hod - konc_hod + 1 krát.
V opačnom prípade sa prikaz nevykoná. Premenná i sa nazývariadiacou premennou cyklu a je ordinárneho typu (napr. integer, char). Tátopremenná nadobúda počas práce cyklu hodnoty od zac_hod po konc_hod (prikaždom prechode cyklom sa zmenší o 1). Napr.: writeln(’Mala anglicka abeceda odzadu:’); z:=’z’; for i:=z downto’a’ do writeln(i,’ ’); Poznámka: Všimnite sirozdiel medzi za ’z’.Zápis: zoznačuje premennú z a zápis: ’z’označuje znak malého písmena z. Hodnotou premennej z je znak ’z’ (premenná z teda musí byť typu char). Ako koncovú hodnotusme nepoužili premennú, ale znak malé písmenko a. PríkazFORbude opakovať len jeden príkaz. Vždy je to prvý príkaz uvedený za rezervovanýmslovom DO.V prípade, ak chceme v cykle opakovať viac ako jeden príkaz, uzatvoríme tietopríkazy medzi rezervované slová begina end.,inými slovammi použijeme zložený príkaz. Príkaz FOR sa nazýva aj príkaz cyklu s pevnýmpočtom opakovaní. Vždy vieme presne povedať, koľko krát sa daný cyklus budeopakovať (pozri vyššie).