IP adresy sú od symbolických mien oddelené medzerou. Localhost je lokálny počítač, na ktorom sa nachádzame, a lucy a mirec sú mená počítačov v internete s ktorými komunikujeme. Všimnime si ďalších symbolických mien uvedených na riadku a oddelených medzerami. Sú to tzv. aliasy, ktorých môže byť pre jeden počítač uvedených niekoľko. Všetky môžeme používať v procese nadväzovania spojenia.

Je jasné, že v súbore hosts musia byť uvedené symbolické mená a IP adresy všetkých PC, ku ktorým chceme mať prístup prostredníctvom mena. V malých sieťach to nie je problém zabezpečiť. Predstavme si však sieť ako je Internet obsahujúci niekoľko miliónov PC. Ak chceme mať prístup ku všetkým týmto PC, musíme mať na svojom počítači v súbore hosts niekoľko miliónov riadkov. Veľkosť tohoto súboru však nie je jediným problémom. Je zrejmé, že sieť takéhoto rozsahu sa dynamicky mení, neustále pribúdajú nové uzly (servery) a niektoré sú zrušené. Ako potom zaistiť zodpovedajúce doplňovanie súboru hosts na našom (a nielen na našom) PC? Z tohto dôvodu bol v sieťach na báze TCP/IP realizovaný systém tzv. doménových mien a systém umožňujúci získavať z týchto doménových mien IP adresy.
Všetky uzly Internetu sú potom rozčlenené to tzv. domén, tvoriacich hierarchickú štruktúru.
Na vrchole štruktúry je hlavný uzol root, potom nasledujú domény označujúce jednotlivé štáty, účastníkov Internetu. Napr. meno domény sk je vyhradené pre Slovenskú republiku, cz pre Českú republiku, at Rakúsko, de Nemecko, uk Veľkú Britániu atď. V USA, mieste zrodu Internetu, sa na rovnakej úrovni ako domény jednotlivých štátov sveta používajú domény odrážajúce typ uzlov do nich združených (edu pre vzdelávacie organizácie, com komerčné organizácie, gov štátna správa, mil armáda a org ostatné nekomerčné organizácie). Ďalej pokračuje štruktúra doménami druhej úrovne, na ktoré nadväzujú ďalšie úrovne, ktoré už väčšinou predstavujú lokálne siete daných organizácii.

Zmysel tohto hierarchického členenia je v tom, že za správnosť a aktuálnosť informácií o doménových menách a IP adresách nezodpovedá jeden centrálny uzol, ale tieto informácie sú rozložené do jednotlivých domén a informácie o IP adresách poskytujú uzly v doménach, vyhradené pre túto činnosť. Táto služba (mapovanie doménových mien na IP adresy) sa označuje ako DNS a uzly, ktoré ju zabezpečujú sa nazývajú nameservery. Pre každú doménu teda existuje nameserver (v skutočnosti by mali byť z dôvodu spoľahlivosti celého systému aspoň dva), ktorý pozná všetky mená a IP adresy počítačov vo svojej doméne, plus adresu nameserveru v nadriadenej doméne. Použijeme potom na našom PC doménové meno, tak je automaticky posielaný dotaz na jeho rozriešenie (mapovanie na zodpovedajúcu IP adresu) najbližšiemu nadriadenému nameserveru. Ak nemôže tento nameserver meno rozriešiť, to nastane vtedy ak sa nenachádza v jeho doméne, pošle dotaz nadriadenému nameserveru, ktorý sa pokúsi o rozriešenie. Ak sa to nepodarí ani jemu, tak je dotaz posielaný ďalej do ďalších nadriadených alebo podriadených domén. V praxi sa uchovávajú rozriešené mená po určitú dobu v cache pamätiach nameserverov, ktoré sú potom schopné ďalší dotaz na uložené meno zodpovedať ihneď, bez toho aby museli odkazovať na iné nameservery.

E-mail

Už každý sa asi stretol s týmto pojmom a vie si predstaviť aké výhody elektronická pošta, označovaná tiež ako e-mail, má. V prvom rade je to rýchlosť, s akou sú naše dopisy doručované. Ak sme zapojený do siete Internet, je doba doručenia dopisu, napr. do zámoria, oproti klasickej pošte zanedbateľná. Aj náklady na odoslanie jedného dopisu sú menšie. Proces samotného odoslania a prijatia dopisu je omnoho jednoduchší ako u klasickej pošty, o úspore papieru a miesta ani nehovorím. Niekedy je e-mail výhodnejší ako telefón. Nemusíme sa rozčuľovať v prípade, že nemôžeme volaného celý deň zastihnúť a jednoducho mu naše požiadavky alebo dotazy pošleme e-mailom. Ten si daná osoba prečíta ihneď po príchode na svoje pracovisko. Nie je tiež problém poslať jeden dopis viacerým adresátom na jeden krát. Nemusíme robiť kópie dopisu na kopírovacom stroji, ale zadáme len príkaz k odoslaniu dopisu viacerým osobám a o ostatné sa už postará systém sám.

E-mail však nie je obmedzený len na odosielanie a prijímanie dopisov. Široko sa používa v tzv. konferenciách (diskusných skupinách), prostredníctvom ktorých sa môže hocikto zúčastniť diskusie na tému práve v konferencií preberanú. Dopis zasielaný e-mailom nemusí obsahovať len text správy, ale tiež ľubovoľný súbor, takže môžeme zasielať i programy, obrázky, zvukové súbory atď.

E-mail má ďalej tú výhodu, že jeho dosah nie je obmedzený len na sieť, ku ktorej sme priamo pripojený, ale môžeme posielať dopisy i do iných sietí, ak sú tieto prepojené s našou sieťou prostredníctvom brán.
Ak chceme posielať poštu vzdialeným užívateľom (napr. do Internetu) musíme uviesť plnú e-mailovú adresu užívateľa. Takáto adresa sa skladá z mena užívateľa a doménového mena počítača na ktorom užívateľ pracuje. Meno je od doménového mena počítača oddelené znakom @. Napr.: [email protected]