H Porovnanie MS DOS a Windows
Win sú ovládané graficky – objektovo a to znamená, že každý program a väčšina jeho ovládacích prvkov sú zobrazené na obrazovke ako malé predmety, či objekty, často ako zrozumiteľné obrázky. Tie sú použité ako jednoduchý spôsob pre spustenie programu, jednoduchým ukázaním na požadovaný objekt grafickým kurzorom myší a stlačením tlačidla.

Grafické rozhranie má niekoľko výhod. Spočívajú jednak v rýchlom osvojení si práce s prostredím a jeho princípu ovládania, jednak v univerzálnosti prostredia, ktoré sa stalo štandardom pre aplikácie tvorené pre tento systém.

Programy pracujúce pod OS MSDOS totiž nepôsobia jednotným dojmom čo sa odráža na zložitosti ich ovládania, niektoré sa ovládajú klávesnicou, iné myšou, alebo klávesnicou aj myšou, niektoré používajú roletové menu a iné klávesové skratky a niektoré príkazový riadok.
Programy pracujúce pod Win majú naproti tomu v podstate jednotný vzhľad. Základné ovládacie prvky sa nachádzajú vždy na rovnakom mieste a rovnaké sú aj niektoré podstatné klávesové skratky či funkcie myši.

Programy bežiace pod MSDOSom si väčšinou zabezpečujú ovládanie periférii sami, čo v niektorých prípadoch vedie k problémom, zvlášť pri práci s tlačiarňou. Inak je to pri práci s Win, kde akonáhle je nainštalované periférne zariadenie so zodpovedajúcim ovládačom, prechádza pod správu Win a tie riadia jeho činnosť nech je volaná z ktoréhokoľvek programu pracujúceho pod ich systémom.

V OS MS DOS nie je možné spustiť viac ako jednu aplikáciu, čo naopak je jedna zo základných vlastností Win. Vo Wim sa môže spustiť niekoľko aplikácií naraz, ich počet je limitovaný len dostupnou pamäťou, uložiť ich na pracovnú plochu, aby boli súčasne viditeľné a prepínať s a medzi nimi a s určitými obmedzeniami medzi nimi premiestňovať dáta.

Win sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách – poskytnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa nevyzná v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie činnosti.

1 MS DOS
Minimálne hardwarové požiadavky: výkonný mikroprocesor 486DX 2 – 66, operačná pamäť 8 MB. Základom pre jeho vývoj bol najúspešnejší OS pre 8 – bitové počítače – systém CP/M, ktorému sa podobá najmä svojou stavbou. Postupne sa systém MS DOS stal vo svete najrozšírenejším OS pre 16-bitové osobné počítače.
MS DOS je úsporný, je diskovo orientovaný, monoprogramový, jednoužívateľský OS, vie priamo využiť, ale nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640 KB operačnej pamäte, nad tento rámec je možné prejsť pomocou špeciálnych ovládačov, je rozdelený na niekoľko častí, ktoré tvoria hierarchickú štruktúru, medzi jednotlivými časťami je definované rozhranie, prostredníctvom ktorého jednotlivé časti medzi sebou komunikujú.

Umožňuje spúšťať programy uložené v diskových súboroch a organizovať dáta vo vonkajších pamäťových médiách. Dokáže pracovať so súbormi a adresármi, riadi tok informácii do a z rôznych častí počítača – tieto častí pripraví pre príjem alebo výdaj informácií, umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať.
Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv. príkazovým riadkom), ktoré je možné rozdeliť na nasledujúce: práca so súbormi a adresármi, práca s diskami, konfigurácia hardwaru, optimalizácia použitia pamäte, zrýchlenie použitia programov, úprava činnosti podľa zákazníka.

Jeho výhodou je dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a predovšetkým obrovské rozšírenie. Pracuje na akomkoľvek počítači PC. Interpreter príkazov MS DOSu pracuje v textovom režime (t. j. sám MS DOS neponúka nijaké grafické „okná“, ale môže spúšťať programy, ktoré si grafické prostredie vytvárajú). Jeho nevýhodou je textová orientácia, čo je pri dnešných nárokoch na grafické užívateľské rozhrania už zastaralým riešením, nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne – neobsahuje multitasking.

Množina logicky súvisiacich údajov, ktorá má svoje meno, sa nazýva súbor (file). Jednotlivé súbory sú určené svojím menom a príponou. Adresár (directory) predstavuje tabuľku, ktorá obsahuje zoznam súborov nachádzajúcich sa na disku pod určeným menom. Adresár obsahuje mená svojich súborov, ich veľkosť, dátum poslednej modifikácie a ďalšie údaje. Stromová štruktúra adresárov predstavuje možnosť vytvoriť na pevnom alebo pružnom disku skupiny súborov, ktoré majú podobné vlastnosti, pod jednotlivými adresármi. Riadiace príkazy OS umožňujú komunikáciu medzi používateľom a počítačom. Spravidla ich vkladáme z klávesnice počítača, pričom sú zobrazované na obrazovke počítača.

Základom pre naštartovanie OS v počítači je použitie systémovej diskety, ktorá obsahuje základné moduly - jadro OS- tvoria ho súbory msdos.sys a io.sys a command.com. Zavádzač teda po odštartovaní nahráva a spúšťa program io.sys, ten spustí program msdos.sys, ktorý spúšťa interpreter príkazov command.com, ktorý umožňuje užívateľovi zadávanie systémových príkazov a spúšťanie ľubovoľných programov ich menom.