referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gašpar
Streda, 29. januára 2020
PGP: funkcie a využitie
Dátum pridania: 14.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takeda
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 224
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 
Čo je a na čo slúži PGP
PGP slúži na ochranu pošty a súborov. Poštu môže čítať iba adresát pošty, čo je zabezpečené systémom digitálnych podpisov. Digitálny podpis poskytuje jednoznačnú informáciu o pisateľovi pošty a zaručuje, že pošta nebola po jeho podpise zmenená.
Najdôležitejším a najslabším miestom všetkých klasických kryptografických systémov je kľúč - doplnková informácia, pomocou ktorej odosielateľ šifruje a príjemca dešifruje správu.

Slabosť vyplýva z toho, že kľúč musia obe strany zdieľať. Pokiaľ sa pošle rovnakým nebezpečným kanálom ako správa, stráca celé šifrovanie takmer zmysel - znalosť kľúča i pri neznalosti algoritmu šifry obvykle stačí i veľmi priemerným "dešifrátorom".
Vojaci a tajní agenti majú spravidla viac či menej účinné spôsoby, ako si kľúče posielať; takéto konšpiračné techniky však nie sú použiteľné pre masovú e-mailovú komunikáciu medzi radovými a nevinnými a zákon neporušujúcimi občanmi.

Zásadnú zmenu priniesol objav kryptografie s verejným kľúčom. Ktokoľvek, kto chce poslať utajenú správu, ju môže v tomto systéme zašifrovať pomocou vášho verejného kľúča: ten nie je treba utajovať, naopak, je žiadúce, aby bol voľne dostupný všetkým, ktorí chcú s vami korešpondovať. Akonáhle je však správa vaším verejným kľúčom zašifrovaná, rozlúštite ju už len vy - pretože iba vy máte k dispozícii tajný kľúč, prísluchajúci k vášmu kľúču verejnému. Ten s nikým nezdieľate, nikomu ho neposielate a pre prípadného narušiteľa je preto veľmi ťažké ho získať a zneužiť. Ak dostanete podpísanú poštu, môžete sa presvedčiť, že pochádza od autora podpisu a nebola modifikovaná niekym iným.

Princíp kryptografie s verejným kľúčom vymysleli v roku 1976 na Standfordskej univerzite profesor Martin E. Hellman a jeho študenti Whitfield Diffie a Ralph Merkle.
O rok neskôr na druhom konci Ameriky, na MIT v Bostone, iná trojica vedcov - Ronald L. Rivest, Adi Shamir a Leonard M. Adleman - vytvorili algoritmus, ktorý je praktickou implementáciou tohto princípu, teda princípu vytvoreného na základe matematických funkcií.

Pojmy z kryptológie
Kryptológia - veda o informačnej celistvosti (the science of information integrity). Informačná celistvosť => ide nielen o integritu DÁT, ale o celistvosť (nenarušeného) INFORMÁCIÍ, informačného systému, toku dát informačných služieb - t.j., že posielaná informácia je dôverná, dostupná, nenarušená. Moderná kryptoanalýza nielen lúšti, ale aj skúma kvalitu šifrovaných algoritmov. Teda ide aj o hľadanie slabín kryptografických protokolov výmeny dát, negatívnych vlastností kryptografických funkcií, skúmanie slabosti kľúčov, pravdepodobnosti anomálii a pod.
Šifrovanie(angl.ciphering) - transformácia dát zo zrozumiteľnej formy (otvorený text) do zašifrovanej formy (šifrový text) za pomoci dodatočnej informácie (kľúč). Opakom je dešifrovanie (angl.deciphering).

RSA - šifrovací algoritmus pomenovaný podľa mien jeho tvorcov (Ronald L.Rivest, Adi Shamir a Leonard M.Adleman). Je to zatiaľ jediná známa prakticky použiteľná realizácia kryptografie s verejným kľúčom. Výhradnú licenciu na jeho komerčné využitie autori predali firme RSA Data Security (RSADS), ktorú práve za týmto účelom založil Američan gréckeho pôvodu Jim Bidzos.
Cieľom jeho podnikania bolo zabudovanie RSA do najrôznejších softwarových produktov, predovšetkým do bankových a vojenských systémov.
Capstone - šifrovací čip založený na algoritme Skipjack, určený hlavne pre šifrovanie dátových prenosov. Obsahuje i algoritmus digitálneho podpisu.
Clipper - šifrovací čip založený na algoritme Skipjack, určený hlavne pre šifrovanie hlasových prenosov.
Skipjack - šifrovací algoritmus vyvinutý NSA (National Security Agency) s tajným kľúčom veľkým 80 bitov. Je použitý v čipoch Clipper a Capstone. Zatiaľ je k dispozícií iba pre užívateľov v USA, to za veľmi prísnych podmienok. Užívateľ Skipjacku musí šifrovací kľúč príslušného čipu (Clipper, Capstone) uložiť, rozdelený na dve nezávislé a samostatne nepoužiteľné časti, u dvoch vládou poverených organizáciách (tzv. zmluvné uloženie kľúčov - Key Escrow). Tie na základe súdneho príkazu môžu byť vydané, takže napr. utajená komunikácia organizovaného zločinu môže byť rozlúštená. I keď dôvody americkej vlády k takémuto postupu sú do značnej miery pochopiteľné, panuje v USA veľká obava z možného zneužitia politiky vo veci Skipjacku proti jednotlivcovi a z ohrozenia individuálnych slobôd občana.

NSA (National Security Agency) - Národný úrad pre bezpečnosť USA, špeciálna tajná služba zameraná predovšetkým na odpočúvanie, monitorovanie akýchkoľvek svetových komunikácií (satelitné spojenia, rádiové smery, telefóny, poštová prevádzka) a v poslednej dobe hlavne na kryptografiu a kryptoanalýzu. Dnes ide bezpochyby o najvyspelejšie pracovisko tohto druhu na svete, pokiaľ ide o ľudské zdroje, aj pokiaľ ide o vybavenie.

IDEA (International Data Encryption Algorithm) - kvalitný klasický šifrovací algoritmus, tzv. symetrická bloková šifra, ktorej patentové práva vlastní švajčiarská firma Ascom Systec AG.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.