Rýchle kľúče Turbo Pascalu

Aby programátor mohol vytvoriť dokonalý program musí najprv dokonale ovládať auto ktoré riadi. Naším autom je integrované prostredie IDE. Pri prvom spustení sa na obrazovke vyobrazí ...

Obrázok 1

V hornom riadku sa nachádza hlavné MENU, v ktorom sú všetky ovládacie prvky TP. Ďalej je to modré okno nášho programu. Okno modrozelenej farby (cyan) nám bude slúžiť na vyobrazenie obsahu premenných.

Všetky tieto prvky sú intuitívne jasné pre našu prácu je však dôležitejšie vedieť rýchle ovládacie kľúče. Vysvetlíme si význam najčastejšie používaných spolu s ich anglickým popisom a významom v slovenčine. Ostatné všeobecne používané kľúče platné aj pre iné textové editory sa nachádzajú v prílohe.

Štruktúra programu

Programovací jazyk PASCAL je procedurálny jazyk. Jeho štruktúra (to, ako mám počítaču vysvetliť, čo má robiť) bola určená a je nutné ju dodržať.

V podstate ide o to, aby si programátor predtým než začne programovať presne rozmyslel, čo bude program vykonávať, ako bude komunikovať z užívateľom, aké premenné na to bude potrebovať atď. Všetky tieto nastavenia musí napísať v prvej časti programu, ktorej budeme hovoriť definičná. V nej vyberieme použité knižnice nadefinujeme konštanty, typy premenných a samotné premenné. Hrubá štruktúra bude vypadať takto.

PROGRAM_meno programu;
USES_použité knižnice;
CONST_definovanie konštánt programu;
TYPE_definovanie nových typov premenných;
VAR_definovanie premenných;
BEGIN    { hlavné begin - začiatok programu }
    príkaz_1;
    príkaz_2;
    ..
END.    { hlavné end - koniec programu }

V časti medzi BEGIN - END. sú príkazy, ktoré sa vykonávajú. Avšak nemohlo by to tak byť ak by neexitovala definičná časť medzi PROGRAM - BEGIN ktorá obsahuje všetky nastavenia programu v TP. Upozorňujem že tučným písmom sú slová ktoré musíme písať zatiaľ čo obyčajným tie ktoré si programátor vymýšľa sám.

Ďalej si popíšeme definičnú časť.

1. PROGRAM_meno programu;
   Slovíčko nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje.
2. USES_použité knižnice;
   Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka uskladňovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako v knižniciach.
   Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafikou GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné.
   CRT - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC
   DOS - pre podporu funkcií DOSu (Windows)
   GRAPH - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime
   PRINTER - príkazy pre prácu s tlačiarňou
   A ďalšie iné, ktorých je mnoho, pretože každý programátor si môže vytvoriť vlastnú knižnicu.
3. CONST_konštanty programu;
   Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme aby program používal neakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti.
4. TYPE_definovanie nových premenných;
   Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňu zvláštnej kapitoly.
5. VAR_definovanie premenných;
   Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty vypočítané čisla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné.
   Prv než ich budeme môcť používať je nutné ich najprv nadefinovať. Povedať počítaču : “toto je moja premenná, ktorá sa bude volať X a budem do nej ukladať čísla”. Aby sme lepšie pochopili čo to premenná je, predstavme si veľký regál s fľašami (pamäť nášho PC). V tomto regáli sú tri druhy fľiaš. Každý druh je určený na iné tekutiny. Podľa čo a koľko toho chcem naliať vyberiem si veľkosť fľaše. Aby som mohol fľaše od seba odlíšiť nalepím si na ne nálepky.
   Presne tak je to aj s premennými. Meno premennej je nálepka a typ je zase veľkosť fľaše. Samozrejme tak ako v regáli aj naše premenné môžme napĺňať, vylievať, prelievať, alebo zlievať ich obsahy.
   Príklad:
   var   x:integer;