Typy premenných

Až budeme definovať typy premenných stojíme pred otázkou aký typ použiť. Problémom je že ak použijem takú, ktorá má malý rozsah (viď. tabuľka), môžeme do nej vkladať (vlievať) len čísla ktoré sa tam vojdú (majú povolený rozsah). Naopak ak použijeme také ktoré majú veľký rozsah (veľká fľaša) potom neefektívne využívame pamäť počítača. Je na programátorovi, aby si dobre rozmyslel aký typ premennej použije a načo bude slúžiť. Nasledovná tabuľka uvádza typy a rozsahy.

Typ  Rozsah
Shortint -128..127
Integer -32768..32767
Longint -2147483648..2147483647
Byte 0..255
Word 0..65535
Real 2.9e-39..1.7e38
Single 1.5e-45..3.4e38
Double 5.0e-324..1.7e308
Extended 3.4e-4932..1.1e4932
Comp -9.2e18..9.2e18
Boolean True/False
Char 1 znak ASCII
String 255 znakov ASCII

Premenné Shorint, Integer, Longint, Byte, Word sú celočíselné. Znamená to že dokážu uchovať a pracovať iba s celými číslami.
Real, Single, Double, Extendend, Comp sú reálnimi číslami (majú čísla aj za desatinnov čiarkov).
Zvláštnym typom je premenná Boolean. Má rozsah True/False. Môžeme do nej vložiť buď áno, alebo nie. Je to premenná 2 hodnotovej boolovej logiky.
Posledné dve a to Char a String sú zase určené na uchovávanie znakov ASCII (ASCII v prílohe). Do Char uložíme iba jeden znak. Ak budeme chcieť uložiť celé meno (viac znakov) musíme použiť premennú ako typu String.

Premenné, ktoré sú v tabuľke zvýraznené sú najčastejšie používanými programátormi jazyka Pascal.

Nepodmienený cyklus FOR (cyklus s konečným počtom opakovaní)

FOR I:=X TO Y DO BEGIN
   prikaz;
    ..
END;

Cyklus for slúži na viacnásobné opakovanie jednoho, alebo viacerých príkazov. Na vykonávanie cyklu je potrebná tzv. riadiaca premenná (počítadlo). Na začiatku povieme počítaču od akého čísla má začať vykonávať cyklus(premenná X). Pri každom vykonaní príkazov medzi BEGIN-END sa k počítadlu pripočíta 1. Až sa bude počítadlo rovnať koncovému číslu(premenná Y) bude cyklus skončený.

Príklad:
for i:=1 to 10 do begin
    WriteLn ('I=‘,i);
end;

Na obrazovku sa podseba vypíšu čísla od 1 do 10.

Podmienky
IF (logický výraz podmienky) THEN príkaz; (vetvenie programu)

Ak programátor píše program (programuje) nemôže presne predpokladať, ako sa majú vykonávať príkazy, ktoré píše. Často sa stáva, že má jeho dielo ináč reagovať, ináč vykonávať príkazy v závislosti na rôznych okolnostiach. Často je to odpoveď užívateľa, nepripravenosť tlačiarne, pohyb počítačovou myšou (stlačenie klávesy). To všetko musí programátor predvídať a podľa toho by sa mal správať aj jeho program. Práve na tento účel slúžia podmienky IF, ktoré dokážu vetviť program. V závislosti na podmienke vykonajú určitý príkaz. 

Úplná podmienka:

IF (podmienka) THEN BEGIN
    príkaz;
    ..
END
ELSE BEGIN
    príkaz;
    ..
END

Skrátená (častejšie používaná)

IF (podmienka) THEN BEGIN
    príkaz;
    ..
END;

Ak je splnená podmienka budú vykonané príkazy medzi BEGIN .. END. V prípade že podmienka splnená nie je, budú vykonané príkazy za slovíčkom ELSE. Tieto príkazy sú znova ohraničené BEGIN .. END.
Tu je dôležité upozorniť na dve veci. Ako prvé si všimnite že v úplnej podmienke sa za prvým END bodkočiarka neuvádza. Za druhé ak chcete medzi BEGIN .. END napísať iba jeden príkaz potom môžete práve BEGIN-END vynechať.