- Popis vlastností údajov vo vstupnom súbore
- Prehlad požadovaných údajov na výstupe
- Zostavenie algoritmu, ktorý obahuje:
a) spôsob prečítania vstupných dát
b) ich uchovanie v pamäti
c) vyjadrenie výpočtov - Tvorba výstupnej zostavy
- Nájdeme vhodný programovací jazyk
- Prepis do programovacieho jazyka:
a) pomenovanie identifikátorov
b) určenie dátových typov
c) prepis algoritmu - Zápis v programovaciom jazyku zapíšeme editorom do súboru
- Spustíme prekladač programovacieho jazyka. Pokiaľ prekladač hlási syntaktické chyby, upravujeme zdrojový text.
- Pripravíme si vstupné dáta, na ktorých program vyskúšame. (Pre každé skúšobné dáta si tiež musíme pripraviť výsledky pre kontrolu.)
- Program bez syntaktických chýb spustíme, tj. skúsime so skúšobnými dátami
- Získané výsledky porovnáme s kontrolným výpočtom
28 A
Grafika sa objavuje v počítači v dvoch základných formátoch: rastový a vektorový.
Rastový – takýto obrázok je určený jednotlivými bodmi (pixel). Každý z týchto bodov má ako vlastnosť svoju farbu.
Vektorový – v tomto formáte sú zobrazené objekty určené iba svojim okrajom pomocou matematickej krivky. Výsledný obraz sa na obrazovke monitora vykreslí postupným prevedením kresliacich príkazov. Každý objekt je charakterizovaný farbou, polohou, veľkosťou a uhlom otočenia. Výhodou tohto spôsobu je mnešia pamäťová náročnosť a neskreslenie obrázku pri jeho zväčšovaní. Preto je tento formát vhodný pre grafiku vysokej kvality, pretože obrazy vo vektorovom formáte môžeme ľubovoľne zväčšovať a zmenšovať bez straty detailov.
Bodové formáty: BMP – je univerzálny, ale prakticky sa používa menej, PCX – je veľmi obľúbený, TIF – základný formát pre bitmapovú grafiku, JPEG. Navzájom sa líšia v tom že môžu spracovávať rozdielne množstvo odtieňov.
Vektorové formáty: WMF – formát, ktorý vzniká v prostredí Windows ako vnútorný komunikačný prostriedok, je pomerne jednoduchý a rýchly, JPG – dnes najrozšírenejší formát, jeho prednosťou je najmä malá kapacita.
29 A
Zvuk sa šíri vzduchom v tvare vĺn, ktoré určujú jeho výšky a hlasitosť. Ak chceme takúto analógovú, čiže spojitú vlnu digitalizovať a neskôr spracúvať a prehrávať na počítači, musí byť tento počítač vybavený zvukovou kartou. Podľa zmeny tlaku vytvára mikrofón elektrický signál. Ten sa v počítači zmení na digitálny – v pravidelných intervaloch obvody zvukovej karty odmerajú výšku vlny. Tak sa elektrický signál digitalizuje na postupnosť celých čísel. Existuje niekoľko typov zvukových súborov, ktoré rozoznávame podľa prípony ich názvu.
WAV – je najznámejšim. Tento formát ale nieje zhustený a preto zaberá príliš veľa miesta na disku i v pamäti počítača.
MP3 – je to zhustený formát využívane predovšetkýcm na Internete. Podstatou kompresie týchto súborov je skutočnosť, že ak naraz v rovnakú dobu hrá jeden hudobný nástroj tak druhý nieje počuť ale ľudské ucho to nepostrehne. Tieto zhusťovacie programy teda odstraňujú tie zvuky, ktoré ajtak nepočujeme.
MIDI – je to vlastne notová osnova, v ktorej je zapísané, kedy má zahrať notu niektorý naástroj, ktorý je uložený na zvukovej karte. Preto môže tento súbor mať rozličný zvuk pri prehrávaní na rôznych zvukových kartách.
MOD – ide o kombináciu zvukového súboru a súboru MIDI. Základom je rada krátkych vzoriek zvuku jednotlivých nástrojov použitých v skladbe. Tieto vzorky sú postupne prehrávané. Nahrávanie a prehrávanie týchto zvukových súborov prebiehalo na počítačoch vždy prostredníctvom špecializovaných programov a v poslednej dobe sa ich často nepoužíva.
