1 A
Informatika - veda o systematickom spracovaní informácií, najmä o automatickom spracovaní pomocou číslicových počítačov. Zaoberá sa vývojom, používaním a fungovaním softwaru, algoritmami a riešením problémov súvisiacich so spracovávaním informácií, počítačovými systémami, archiváciou, zdieľaním informácií a bezpečnosťou uchovania citlivých informácií.
Informácia - prostriedok zníženia nevedomosti prijímateľa, jednotkou informácie je bit (nadobúda hodnoty 1 alebo 0). Keď niečo nevieme a niekto nám to povie nazývame to tiež informácia. Nositeľom informácie je správa. - informácie sú v správe zakódované - informácia sa pomocou správ dostáva od snímača k poskytovateľovi.
Signál - je to fyzikálnym nositeľom správy teda aj informácie (tepelný, svetelný, mechanický, optický, elektrický, radioaktívny, akustický, čuchový,...) -rozdelenie elektrických signálov: 1. SPOJITÝ A NESPOJITÝ, 2. ANALÓGOVÝ A DIALÓGOVÝ
SPOJITÝ, NESPOJITÝ
Analógový signál - môže v princípe nadobudnúť nekončný počet hodnôt
Diskrétny - (spojitý) signál = aká je najmenšia hodnota medzi dvoma signálmi
Frekvencia - počet kmitov za 1 sekundu + čím je väčšia frekvencia, tým je spojitý signál presnejší
- čím vyššia frekvencia = tým viac miesta potrebuje na uloženie
-metódy sú - ALGEBRIZÁCIA
-MATEMATICKá
Telekomunikačná - je výmena informácií na diaľku
Satelit - vysokohranná anténa (príjmač, vysielač)
1 B
Informácie sú v počítači fyzicky interpretované ako postupnosť bitov binárneho kódu uložené v pamäti počítača. Logicky sú uložené v súboroch s rôznou príponou, podľa druhu informácie ktorú obsahujú. Počítač funguje len v dvojkovej - binárnej sústave. Dvojková sústava može obsahovať len dve hodnoty 0 alebo 1 táto hodnota sa nazýva bit. Bity sú usporiadané do 8 Bytov. Dva Byty tvoria slovo - word. Jeden Byt môže nadobudnúť hodnoty od 0 po 255, word 0 po 65535.
MBS - most significant byte
LSB - least significant byte
Najdôležitejší byte (číselne najvyšší), najmenej dôležitý byte (číselne nižší)
Hexadicimálna používa znaky: (1...9) a (A...F) pre hodnoty (10...15), číslo FF je 255 (max obsah byte), číslo FFFF je 65535 (max. obsah word).
ASCII tabuľka - American Standard Code for Information Interchange, tabuľka v ktorej je každému znaku priradená číselná hodnota. Slúži na štardardizáciu kódovania znakov v počítačoch. Má 255 znakov (každý znak má 1b )
0 nemá nič pridelené
1, 2, 3... 31 sú to znaky riadiace (šípka, grafické znaky...)
32 je medzera
33, 34, 35... 47 sú to znaky ako (výkričník, úvodzovky, lomítko...)
48, 49, 50... 57 začínaju čísla 0, 1, 2... 9
58, 59... 64 sú znaky ako (
Pr.: Definícia typu reťazec
Cost linelen=79;
Type Name=string[25];
Type Line=string[linelen];
Zložené:
Typ pole (array) - má pevne stanovený počet zložiek jedného typu. Jednotlivé zložky sú rozlíšiteľné a sprístupniteľné pomocou indexu. Index nadobúda hodnoty určitého typu, ktorý musí byť ordinálny. Nazývame ho typ indexu. Pri poli teda vystupujú dva typy: typ indexu a typ zložiek poľa. Oba typy sa stanovujú pri definícií typu pole.
Pr.:
Type Riadok = array[1..80] of char;
Kod = array[1..10] of integer;
Var R1,R2:Riadok;
A,B:Kod;
Typ záznam (record) - obsahuje zadaný počet zložiek rôznych typov. Pri deklarácií treba uviesť typ každej položky. Každá položka je pomenovaná identifikátorom a má určený svoj typ.
Pr.:
Type Datum = Record
Den: 1..31;
Rok: 1900..2000;
End;
Typ Datum je záznam, ktorý má dve položky pomenované postupne identifikátormi Den,Rok, ktoré sú typu interval.
Typ množina (set) - má medzi údajovými typmi osobitné postavenie v tom, že jej hodnotami sú opäť množiny. Vytvárajú sa z prvkov základu.
Pr.:
Type Zaklad=(Cervena,Zelena,Modra);
Farba=Set of Zaklad;
Var Miesanie:Farba;
Typ súbor (file) - je tvorený postupnosťou prvkov rovnakého typu. Vytváranie súboru znamená zápis prvkov do súboru, čítanie je výber hodnôt prvkov zo súboru pri zachovaní obsahu súboru. Tieto dva spôsoby práce so súborom nemôžeme robiť súčasne.
Pr.:
Type Stitok = array[1..80] of char;
BalikStitkov = File of Stitok;
Var VstupS,VystupS:BalikStitkov;
6 A - BIOS (Basic Imput Output System) - základné vstupno-výstupné zariadenie
BIOS je program umiestnený v pamäti typu ROM (EPROM) na základnej doske – systémový, alebo na rozširujúcich kartách – napr. graf. karty)
Má tieto funkcie – zavádza úvodný text po spustení počítača, umožňuje nastaviť základné parametre počítača, zavádza operačný systém, poskytuje operačnému systému prostriedky pre realizáciu viacúrovňového prostredia
Základné kroky pri zapnutí PC
- nastavenie konfigurácie počítača z CMOS pamäti
- vykoná autonómny test počítača (komponentov) – POST - Power On Self Test
- inicializácia komponentov
- spustenie operačného systému - bootovanie
BIOS má 3 vrstvy
- vrstva sa nachádza v pamäti typu ROM, sú v nej uložené informácie, ktoré musia byť dostupné hned po štarte PC – systém tak dokáže detekovať disketovú mechaniku, typ pamäti, druh procesora
- vrstva tvorí ju čip CMOS, kde sa ukladajú jednotlivé nastavenia, ktoré sú vykonané v BIOSe
- vrstva sú ovládače, ktoré sa zavádzajú v priebehu spustenia OS, tzv. firmware
* pre nastavovanie, zmenu a ukladanie údajov BIOSu slúži program SETUP
* zvyčajne sa do BIOS Setup vchádza stlačením F1 pri štarte PC
* najčastejšie typy BIOSu – AWARD, AMIBIOS (American megatrends)
7 B
-typ premennej (dátový typ) - určuje množinu hodnôt, ktoré môže nadobúdať, a operácie, ktoré sú s ňou dovolené. Rozdeľujeme ich na:
1. Jednoduché:
- Celočíselné
- Reálne čísla (real) - množina hodnôt typu real závisí od technického vybavenia PC, na ktorom je nainštalovaný jazyk Pascal. Čísla typu real sa v PC zobrazujú v pohyblivej radovej čiarke, čo má za následok, že operácie typu real sa nevykonávajú presne.
- Znakový typ (char) - množinou jeho hodnôt sú znaky usporiadané v rozšírenom súbore znakov ASCII tabuľky. Poradové číslo znaku je dané pozíciou znaku v tomto súbore. Na transformáciu, zobrazenie množiny znakov na podmnožinu celých čísel, ktoré nazývame ordinálne množiny znakov, a na inverzne zobrazenie slúžia štandardné funkcie Ord a Chr.
Napr.:
Ord(x) je poradové číslo znaku v danej množine znakov. Poradové čísla začínajú nulou.
Chr(i)= znak, ktorého hodnota ordinálneho čísla je i.
Príklad pre kód ASCII:
Ord(´A´)=65 Chr(65)=´A´
Ord(´M´)=77 Chr(77)=´M´
- Logický typ (boolean) - má len dve hodnoty:
1.TRUE (pravda)
2.FALSE (nepravda)
-premennej tohto typu možno v programe priradiť buď konkrétne hodnoty alebo výsledok vyhodnotený logickým výrazom. Logické výrazy sa používajú v podmienených príkazoch, príkazoch cyklu a pod.. - AND logický súčin (a súčasne)
OR logický súčet (alebo)
NOT logická negácia (nie je pravda) - Typy definované užívateľom - typ, ktorý si definuje užívateľ.
Pr.: Type Farba = (Zelena, Cervena, Hneda);
Type Den=(Po,Ut,St,Stv,Pia);2. Reťazcový:
- Typ reťazec (string) - hodnota typu reťazec je postupnosť znakov o max. dĺžke 255 znakov. Typ reťazec deklarovaný bez udania maximálneho počtu znakov má preddeklarovanú veľkosť 255 znakov. Reťazcové konštanty sú zapisované v apostrofoch. Tieto operátory môžeme použiť pre typ reťazec: + =
Pr.: Definícia typu reťazec
Cost linelen=79;
Type Name=string[25];
Type Line=string[linelen];
3. Zložené:
- Typ pole (array) - má pevne stanovený počet zložiek jedného typu. Jednotlivé zložky sú rozlíšiteľné a sprístupniteľné pomocou indexu. Index nadobúda hodnoty určitého typu, ktorý musí byť ordinálny. Nazývame ho typ indexu. Pri poli teda vystupujú dva typy: typ indexu a typ zložiek poľa. Oba typy sa stanovujú pri definícií typu pole.
Pr.: Type Riadok = array[1..80] of char;
Kod = array[1..10] of integer;
Var R1,R2:Riadok;
A,B:Kod;
- Typ záznam (record) - obsahuje zadaný počet zložiek rôznych typov. Pri deklarácií treba uviesť typ každej položky. Každá položka je pomenovaná identifikátorom a má určený svoj typ.
Pr.: Type Datum = Record
Den: 1..31;
Rok: 1900..2000;
End;
Typ Datum je záznam, ktorý má dve položky pomenované postupne identifikátormi Den,Rok, ktoré sú typu interval.
- Typ množina (set) - má medzi údajovými typmi osobitné postavenie v tom, že jej hodnotami sú opäť množiny. Vytvárajú sa z prvkov základu.
Pr.:
Type Zaklad=(Cervena,Zelena,Modra);
Farba=Set of Zaklad;
Var Miesanie:Farba;
- Typ súbor (file) - je tvorený postupnosťou prvkov rovnakého typu. Vytváranie súboru znamená zápis prvkov do súboru, čítanie je výber hodnôt prvkov zo súboru pri zachovaní obsahu súboru. Tieto dva spôsoby práce so súborom nemôžeme robiť súčasne.
Pr.:
Type Stitok = array[1..80] of char;
BalikStitkov = File of Stitok;
Var VstupS,VystupS:BalikStitkov;7 A
- Operačný systém
•Množina programov, ktoré zabezpečujú činnosť počítačov na vyššej úrovni
•OS umožňuje maximálne využitie technických prostriedkov počítača (hardwaru), plnohodnotnú komunikáciu medzi počítačom a užívateľom a tiež komunikáciou medzi počítačom, periférnymi zariadeniami, prípadne inými počítačmi
•Základom OS je tzv. jadro OS
•Zloženie jadra je závisle od typu OS
•OS môže, ale nemusí pri svojej práci využívať služby (funkcie) BIOS -u
Pr.: BIOS meria teplotu procesora pomocou čidiel na matičnej doske. OS umožňuje zobraziť túto teplotu, ale keďže OS ju sám nemeria, tak využíva funkcie BIOS -u
•Rozdelenie OS podľa rôznych kritérií-
1. podľa počtu súčasne spracovaných úloh:
A/ jednoúlohové OS - umožňujú spracovať vždy len jeden program (úlohu) bez ohľadu na výpočtovú alebo pamäťovú náročnosť úlohy
- výpočtová náročnosť – udáva koľko tzv. strojového času mikroprocesora je potrebného na spracovanie úlohy
- udáva sa v počte operácii, ktoré sa musia pri spracovaní úlohy vykonať
- pamäťová náročnosť – udáva koľko operačnej pamäte musíme mať k dispozícii, aby mohla byť úloha spracovaná
Pr.: CP/M, MS-DOS
B/ viacúlohové OS - umožňujú spracovávať viacej úloh „súčasne“ (spracovávanie viacerých úloh súčasne - MULTITASKING)
- vždy sa spracováva len jedna úloha a ostatné úlohy sú pozastavené
- mikroprocesor sa medzi úlohami prepína
- postup pri prepínaní úloh: Procesor vykonáva 1. úlohu a táto úloha využíva nejakú oblasť operačnej pamäte. Pred prepnutím na spracovanie druhej úlohy sa musí obsah tejto oblasti operačnej pamäte uložiť, musí sa uložiť stav CPU pri sprac. 1. úlohy. Potom sa načíta stav CPU pre spracovanie druhej úlohy a 2. úloha sa nahrá do pre ňu určenej oblasti operačnej pamäte.
- súťažiace a spolupracujúce procesy
a/ súťažiace: sú samostatné úlohy, ktoré medzi sebou „súťažia“ o:
1/ pridelenie procesora
2/ operačnú pamäť
b/ spolupracujúce: sú úlohy, pri ktorých spracovanie napr. úlohy č. 2 závisí od výsledkov úlohy č. 1. Tie výsledky úlohy č. 1 uloží do istej oblasti operačnej pamäte, odkiaľ si ich úloha č. 2 prevezme
Pr.: Windows 95,98,2000,XP, Unix, Linux, MacOS, IBM
2. podľa počtu podporovaných mikroprocesorov:
A/ jednoprocesorové - dokážu pracovať len s 1. mikroprocesorom
Pr.: MS-DOS, Win 3.1, Win95,98, Win XP-home edition
B/ viacprocesorové - umožňujú pracovať s viac procesormi, väčšinou sú to mocniny 2
- najrozšírenejšou skupinou sú systémy, ktoré umožňujú pracovať s 2-4 CPU
- tento systém beží aj na jednom CPU a pre efektívne využite (skutočný multitasking) potrebujeme nielen viacprocesorový OS, ale aj viacprocesorovú matičnú dosku a potrebujeme aplikácie pre beh na viacerých procesoroch.
Pr.: Win NT, Win 2000, Win XP-prof., Linux, Unix3. podľa typu používateľského rozhrania:
-spôsob, ako komunikuje OS s užívateľom
A/ s textovým rozhraním- komunikuje cez písmenká
- výhoda - na základné funkcie stačí malá operačná pamäť
Pr.: MS-DOS, Unix, staré verzie Linux
B/ s grafickým rozhraním (GRAPHIC USER INTERFACE - GUI)
- grafické používateľské rozhranie
- využíva myš, potrebujeme veľa operačnej pamäte
- na urýchlenie práce s grafickým rozhraním operačného systému boli vytvorené grafické akcelerátory, ktoré urýchľovali vykonávanie operácií s grafikou 2D
Pr.: všetky typy Windows, Linux
4. podľa počtu používateľov:
A/jednoužívateľské – môže na počítači pracovať v danom čase len jeden používareľ (MS-DOS, Windows 95,98, .. skoro všetky okrem Server)
B/ viacužívateľské – umožňujú, aby s počítačom pracovalo súčastne viac používateľov, počítač, na ktorom beží viacužívateľský oper. systém sa nazýva SERVER a užívatelia na tomto počítači nepracujú priamo, ale pomocou počítačov, ktoré su so serverom spojené počítačovou sieťou, tieto koncové počítače pripojené k serveru nazývyme TERMINÁLY, na termináloch môže byť spustený akýkoľvek oper. systém a pri dobre nastavenej sieti záleží najmä od výkonu serveru a nie od terminálu.
9 B
Hodnoty štrukturovaných dátových typov sa skladajú z ďalších zložiek určitého typu – umožňujú združiť radu rôznych dátových typov. Štrukturované dátové typy sú pole, záznam, reťazec, množina.
Pole(Array) – skladá sa z pevného počtu zložiek, ktoré sú rovnakého dátového typu, sú usporiadané do n-rozmernej matice, jednotlivé prvky pola majú svoje jednoznačné označenie, tzv. index (ordinálna hodnota indexu nasledujúceho prvku je vždy o jednotku vyššia než ordinálna hodnota indexu prvku predchádzajúceho). Definícia typu pole: pole= array[1..100] of byte.
Záznam(Record) – skladá sa z pevne zadaného zoznamu prvkov záznamu, položky môžu byť rôzneho typu. Každá položka má svoje meno a typ. Položka záznamu je určná zápisom: meno záznamu. meno položky. Type Zaznam= record
meno,priezvisko:string;
end;
Množina(set) – obsahuje informácie či prvok je v množine alebo nie. Type zaklad=(modra,cervena,zelena); mnozinafarieb=set of zaklad;
Reťazec(string) – maximálna dĺžka reťazca je 255 znakov. Meno:string9A
CD
Sú v súčastností najrozšírenejšie. Môžu mať kapacitu 650 MB (74 min. hudobného záznamu) alebo 700MB (80 min. záznamu). Informácia sa zapisuje buď lisovaním (vo veľkovýrobe) alebo pomocou CD napaľovačky. Technológia CD existuje už pomerne dlhú dobu (1980) a postupne bolo vyvinutých viac formátov pre zápis na CD.
CD-Recordable (CD-R – nahrateľné CD) – umožňujú zapisovať informácie ale nemôžete tieto disky vymazať alebo prepísať – máte k dispozícií len jeden pokus.
CD-RW – sa považuje za rozšírenie CD-R. Umožňujú nielen zapísať informáciu, ale ju aj zmazať a prepísať. Samozrejme sú na to potrebné CD-RW médiá.
DVD (digital video disk)
Sú na pohľad od CD diskov nerozlíšiteľné, odlišujú sa len omnoho väčšou hustotou záznamu. Môžu byť jednovrsrvové alebo dvojvrstvové a tiež jednostranné alebo obojstranné. Podľa toho môžu mať kapacity – 4.7, 8.5, 9.4, 17 GB
Primárne sú určené pre využitie vo filmovom priemysle, čiže ako médium pre uloženie filmov. Je na DVD možné uložiť záber až z 9 kamier. A k filmu je možné priložiť titulky v 32 jazykoch.
DISKETA
Kapacita dikety- počet strán * počet stôp na strane (TPS – track per side) * pošet sektorov na stope (SPT – sector per track) * kapacita sektora (512 B)
Husota záznamu – čím su TPS a SPT väčšie tým je väčšia hustota.
Rozdeľujeme ich podla veľkosti – 8 , 5.25, 3.5 palca
Podľa počtu aktívnych strán – SS – single side, DS – double side
Podľa hustoty záznamu – SD – single density, DD- double density, QD – quat denstiy, HD – high density
Podľa kapacity – 8 “ - 180 kB; 5.25“ – 360, 720; 3.5“ – 720, 1440, 2880
FLASH-DISK
Jeho výhodou je malá veľkosť a jednoduchá prenositeľnosť a rýchlosť oproti klasickej diskete. Na jeho použitie potrebujeme USB port, čo má však v dnešnej dobe takmer každý počitač a je omnoho bezpečnejšie prenášať flash-disk oproti diskete.
10 A
Súbor (File)
Všetky informácie, ktoré sa v počítači používajú a spolu nejakým spôsobom súvisia sú uložené v jednom celku nazývanom súbor (file). Ak tieto informácie sú inštrukcie pre počítač čo má robiť tak tento súbor je potom program. Ak sú informácie vytvorené programom alebo pre použitie nejakého programu tak súbor predstavuje potom údaje (Data). Preto sa súbory rozdeľujú na: programové (program files) a údajove (data files).
Každý súbor v MS DOSe má svoje meno (Filename), napríklad: môjsúbor.txt
-vlastné meno súboru (name), prípona (rozšírenie) (extension)
Vlastne meno môže mať maximálne 8 znakov, ktoré môžu obsahovať: písmena A až Z, číslice 0 až 9, znaky: všetky okrem medzery, čiarky, bodky alebo lomítka. Prípona môže maš maximálne 3 znaky, ktoré môžu obsahovať len také znaky ako vlastné meno.SÚBOROVÝ SYSTÉM
Súborový systém určuje spôsob pozície a rozmiestnenie adresárov a súborov na diskoch. Všetky súbory sú v operačnom systéme organizované do stromovej štruktúry. Meno súboru môže byť ľubovolne dlhé a môže obsahovať aj bodky, ale dlhšie ako 16 znakov sa z praktických dôvodov nedoporúča používať. Veľké a malé písmená sa rozlišujú.
Hviezdičková konvencia
Je zástupný znak, ktorý nahradzuje 0 až n znakov v názve súboru. Príklad: pod *. txt spadajú všetky súbory končiacena .txt. Pod a.*doc spadajú vsetky súbory začínajúce a končiace na .doc a zároveň dĺžka ich mena musí byť 5 znakov (a.doc).
MS DOS - názov súboru tvorený v tvare ,,8.3" co znamená, že názov súboru môže byť tvorený z 0-8 znakov a môže mať (ale nemusí) príponu s dĺžkov 1-3 znaky. Názov súboru nemôže obsahovať medzery ani špeciálne znaky.
Windows - názov súboru môže obsahovať aj 2 prípony, môže byť ľubovoľne dlhý, môže obsahovať špeciálne znaky aj medzery.
Adresár (Folder)
Adresár (directory) alebo podadresár (subdirectory) je priestor na diskovom médium (HD,FD, RAM-disk), ktorý môže obsahovať súbory a adresáre. Adresáre tvoria hierarchicky stromovú štruktúru. Výrazy adresár a podadresár majú v podstate rovnaký význam. Adresár je určený menom a príponou podľa takých istých pravidiel ako súbor, ale prípona sa väčšinou nepoužíva. Pre adresáre sa nedá použiť hviezdičková konvencia. Súbory a adresáre možno vytvárať , mazať, premenovať, alebo ich presunúť a kopírovať na iné miesto v adresárovej štruktúre disku.
Na disku je vždy jeden adresár, ktorý sa nazýva hlavný (koreňový, Root). V rôznych adresároch môžu byť podadresáre a súbory rovnakých mien a typov. Podadresár je adresár, ktorý sa už nachádza v nejakom adresáre. Aktuálny adresár je adresár, v ktorom prave robíme. Cesta (path) je zoznam všetkých adresárov a podadresárov od hlavného adresára až po daný súbor. Pri písani cesty sú názvy jednotlivých adresárov oddelené spätným lomítkom (súčasné stlačenie pravého Alt a klavesy q). Napríklad C:GamesBlokyStart.exe
Práca so súbormi
del názov súboru - vymaže uvedený súbor. Možno použiť aj zástupné znaky. Napríklad del *.bak vymaže všetky súbory s príponou .bak v aktuálnom adresári.
erase názov súboru - ako príkaz del.
copy cesta_zdroj cesta_cieľ- kopíruje zdrojový súbor na cieľový súbor. V prípade aktuálneho adresára netreba zadať cestu. Napríklad copy *.* C:Pracovný skopíruje všetky súbory v aktuálnom adresári do adresára C:Pracovný.
type názov textového súboru - zobrazí obsah zadaného textového súború na obrazovku. Nemožno použiť zástupné znaky.
Práca s adresármi
Pri práci s adresármi nemožno použiť zástupné znaky.
md názov adresára - vytvorí adresár ako podadreár aktuálneho adresára.
rd názov adresára – vymaže daný podadresár aktuálneho adresára.
cd cesta - nastavi sa na aktuálny adresár daný cestou. Miesto cesty možno zadať názov podadresára.
cd.. o adresár vyššie v stromovej struktúre, cd na koreňový adresár (root).10 B
- Cykly
1. s pevným počtom opakovaní –
FOR I:=1 TO 10 DO
BEGIN
WRITE(‘ ’);
END;
2. s podmienkou na začiatku –
WHILE I>10 DO
BEGIN
DEC(I);
END;
3. s podmienkou na konci –
REPEAT
INC(I);
UNTIL I>10;
11 A
MS-DOS
- operačný systém vyvinutý firmou Microsoft pre počítače kompatibilné so štandardom IBM PC. Výhodou bola dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a predovšetkým obrovské rozšírenie. Nevýhodami je jeho textová orientácia, ďalej nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne (multitasking) a to, že nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640kB. MS DOS je tvorený jadrom (súbory msdos.sys a io.sys) a súborom command.com.
MS DOS je diskovo orientovaný OS – dokáže pracovať so súbormi a adresármi; riadi tok informácií do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií; umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať. Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv. príkazového riadku), ktoré je možné rozdeliť na nasledujúce: práca so súbormi a adresármi, práca s diskami, konfigurácia hardvéru, optimalizácia použitia pamäte, zrýchlenie činnosti programov, úprava činnosti podľa zákazníka. Obdobie, kedy osobné počítače ovládal MS DOS so svojím príkazovým riadkom, skončilo na začiatku 90-tych rokov.
WINDOWS XP
- objavil sa koncom roka 2001. Tento systém je k dispozícii v troch verziách, a to: Windows XP Home Edition pre domácich používateľov, Windows XP Professional pre používateľov CAD systémov a Windows XP 64-bit Edition pre pracovné stanice so 64-bitovou architektúrou (je určený pre pracovné stanice s tými najvyššími nárokmi). Ide o prvý klientský, 64-bitový operačný systém spoločnosti Microsoft. Vyhovuje náročným požiadavkám špecializovaných pracovných staníc, ktoré vyžadujú veľkú pamäť a vysokú výkonnosť operácií. Uplatnia sa u používateľov, ktoré potrebujú spracovávať špeciálne videoefekty, trojrozmerné animácie. Windows XP Professional je určený pre počítačových používateľov, ktorí chcú svoj počítač plne využiť. Je súčasťou rodiny.NET, rodiny produktov, ktoré sú základom inteligentných internetových služieb. V prvom rade ide o systém spoľahlivý a bezpečný, s ohľadom na používateľské dáta, ktorých hodnota je vyššia ako cena počítača. Systém Windows XP vychádza z toho najlepšieho, na čom boli postavené systémy Windows NT a Windows 2000. Je to výkonný systém s podporou viacprocesorových počítačov. Má nový vzhľad, čoho cieľom je maximálne sprehľadniť usporiadanie prvkov na ploche a prispôsobit používateľské rozhranie každému jednotlivému používateľovi a spôsobu, akým s počítačom pracuje. Zaujímavou možnosťou je využitie práce s dvomi monitormi zároveň. Túto vlastnosť využijú najmä profesionálni grafici a konštruktéri.
LINUX
- je voľne šíriteľný viacužívateľský a viacprocesový operačný systém. Veľmi dobre solupracuje s existujúcimi operačnými systémami ako Microsoft, Novell a Apple, a vyniká podporou sieťového prostredia, svojou stabilitou, množstvom aplikácií, širokou škálou prostriedkov pre prácu s Internetom a v neposlednom rade cenou - je zadarmo. Linux je všestranný operačný systém. Môže byť nasadený prakticky do akéhokoľvek prostredia (internetový server, kancelárske alebo domáce použitie). Kde Linux je naozaj kráľom, tak to je sieťové prostredie. Podpora siete je súčasťou štandardného systému. Dokáže pracovať ako súborový server, spracovávať poštu pre ľubovoľný počet užívateľov a ľubovoľný počet domén, slúžiť ako faxový server, obsluhovať niekoľko tlačiarní, starať sa o zálohy všetkých vašich dát ako zálohovací server, fungovať ako WWW server, podporovať bezpečné WWW stránky s 128bitovým šifrovaním, pracovať ako databázový server, hostiť neobmedzený počet užívateľov a veľa ďalších funkcií...11 B
Program KvadratickaRovnica;
uses crt;
var diskriminant, koren1, koren2, a, b, c: real;
begin
clrscr;
readln(a);
readln(b);
readln(c);
if a=0 then writeln('Toto nieje kvadraticka rovnica.')
else
begin
diskriminant:=sqr(b)-4*a*c;
if diskriminant>0 then
begin
koren1:= (-b+sqrt(diskriminant))/(2*a);
koren2:=(-b-sqrt(diskriminant))/(2*a);
writeln('Realne korene su:');
writeln(koren1:10:2);
writeln(koren2:10:2);
end
else
if diskriminant=0 then
begin
koren1:= -b/(2*a);
writeln(' x1 = x2 = ',koren1:10:2);
end
else
begin
koren1:=-b/(2*a);
koren2:=sqrt(-diskriminant)/(2*a);
writeln('Komplexne zdruzene korene su:');
writeln(koren1:10:2,'+',koren2:10:2,'i');
writeln(koren1:10:2,'-',koren2:10:2,'i');
end
end;
readln;
end.
13 A
1) Systémové nástroje – rada nástrojov pre správu operačného a diskového systému.
– Aktivovať systém Windows – umožňuje aktivácia OS Win XP
– Defragmentácia disku – program, ktorý odstraňuje fragmentáciu disku (roztrúsenie údajov na disku)
– Obnovenie systému – system restore – bod obnovenia, umožňuje návrat k tomuto bodu po poškodení systému
– Naplánované úlohy – Scheduled tasks – možnosť naplánovať niektoré úlohy tak, aby boli vykonané v naplánovanú dobu
– Zálohovanie - Backup, program pre zálohovanie dát, vytvorenie záchrannej diskety
– Vyčistenie disku – odstránenie súborov z histórie, koša, adresára Temp, nepotrebných súborov
– Systémové informácie – System information – diagnostika počítača, informácie
– Sprievodca prenesením súborov a nastavení – umožňuje prenášať súbory a nastavenia medzi počítačmi
2) Ostatné príslušenstvo
- Mapa znakov – character map – umožňuje vyberať ľubovolné znaky z typov písma nainštalovaných v PC
- Kalkulačka – 2 módy – štandardná, vedecká
- Adresár – adresár mien, e-mailových adries, detailov osôb
- Príkazový riadok – príkazový riadok typu MS-DOS, umožňujúci celú radu úloh
- Kancelárske aplikácie
- Notepad – Poznámkový blok - jednoduchý textový editor, neumožňuje formátovanie textu, vkladanie objektov - vhodný na editáciu konfiguračných súborov alebo zápis HTML jazyka
- WordPad – zložitejší textový editor, umožňuje formátovanie textu, rôzne typy písma, vkladanie objektov, neumožnuje však prácu s viacerými dokumentmi naraz, a nedosahuje funkcie pofesionálneho textového editora napr. kontrola pravopisu, kreslenie atd.
- Paint – Kreslenie – program na tvorbu obrázkov ručným kreslením, a na načítanie a úpravu existujúcich obrázkov
Komunikačné nástroje
- HyperTerminál – je pripojenie umožňujúce prenášať správy a súbory, umožňuje pripojenie k iným počítačom pomocou modemu
- Telnet - Telnet je protokol pre vzdialenú prácu na počítači cez Internet. Umožňuje Vášmu počítaču správať sa ako vzdialený terminál na inom počítači hocikde v Internete.
- Internet Explorer – je súčasťou Win XP, webovský prehliadač, umožňuje prezeranie webovských stránok, podpora http, ftp, ..
- Outlook Express – poštový klient, umožňuje príjmať, odosielať, ukladať, triediť elektronickú poštu, a kontakty.
Multimediálne programy
- Windows MediaPlayer – multimediálny prehrávač, ktorý je súčasťou inštalácie WinXP, umožňuje prehrávať zvukové CD, DVD, formáty.mp3, .avi, .mpeg, ...
- Windows MovieMaker – program na editáciu a tvorbu videa na PC, nedosahuje kvalitu profesionálnych programov
Hry
-Pinball, míny, srdcia, backgammon, solitare
14 B – nahodny vyber cisel sportky
Program Sportka;
uses crt;
var x,i,j :integer;
pole : array[1..6] of integer;
cisla: array[1..50] of boolean;
begin
clrscr;
for j:= 1 to 50 do
begin
cisla[j]:=false;
end;
randomize;
for i:=1 to 6 do
begin
repeat
x:=random(49)+1;
until cisla[x]=false;
cisla[x]:=true;
pole[i]:=x;
end;
writeln('Vyzrebovane cisla: ');
for i:=1 to 6 do write( pole[i],' ');
readln;
end.15 A
Balík programov s názvom Microsoft Office obsahuje takmer všetky potrebné programy v kancelárii. Velkou výhodou týchto balíkov je menšia cena celého balíku ako keby sme si kúpili jednotlivé programy po samom. Tak isto je výhodou bezproblémová spolupráca medzi jednotlivými programami. Keď napíšeme ľubovoľný text alebo vyrobíme tabuľku, je možné ich vložiť do programu na vytváranie prezentácií. K programom sa často prídavajú naviac tzv.bonusy, v ktorých nájdeme obvykle obrázky, šablóny alebo kliparty, ktoré môžeme použiť pri ďalšej práci. Väčšina kancelárskych balíkov sa skladá z týchto základných programov:
- textový editor
- tabuľkový procesor
- program pre prezentácie
- databázový program
- program na organizovanie času
- elektronická pošta
Microsoft Office obsahuje tieto programy:
Microsoft Word – vytváranie a editovanie textu a grafiky
Microsoft Excel – vykonáva výpočty, analyzuje informácie
Microsoft PowerPoint – vytvára prezentácie
Microsoft Outlook – odosiela a prijíma e-maily, organizuje tvoj rozvrh a plány, kontakty
Microsoft Access – vytvára databázy
16 B
Program hadajcislo;
Uses crt;
Var a, c:integer;
Begin
Clrscr;
Randomize;
a:=random(15);
repeat
write(‘Hadaj cislo: ’);readln(c);
if a>c then writeln(‘vacsie’);
if a#64) and (meno[i]#96) and (meno[i]#64) and (priezvisko[i]#96) and (priezvisko[i]x;
if pocet=2 then writeln(x);
end;
begin
clrscr;
readln(x);
readln(y);
repeat
jeprvocislo;
inc(x);
until x>y;
readln;
end.21 A
Prezentácia sa používa na výklad, alebo dokumentáciu vopred zvolenej témy. Na vytvorenie počítačovej prezentácie sa používa napríklad program powerpoint, obsiahnutý v kancelárskom balíku MS office. Po spustení programu si vyberieme možnosť prázdna prezentácia.
Tvorba prezentácie:
- otvorí sa nám okno, ktoré nám ponúka možnosť vybrať si tvar a funkciu stránky.
- po vybratí jednej z možností nám počítač napíše ďalšie pokyny (klepnutím vložte text, obrázok, graf...) vložíme údaje.
- Ak chceme pridať ďalšiu stránku klikneme na ikonu nový snímok (nachádza sa napravo dole od kolonky nápoveda) a postupujeme ako v bode jedna.
- Pri ukončení vkladania údajov do prezentácie môžeme prezentáciu spustiť klávesou F5 alebo kombináciou kláves Alt-F5 alebo klikneme na kolonku prezentácia a v kontextovom menu vyberieme spustiť prezentáciu.
Prechodové efekty:
- možnosť prechodu strán prezentácie si nastavíme tak, že v kolónke prezentácia vyberieme kolonku prechod snímkou.
- Tu si môžeme nastaviť efekty prechodu stránok (vodorovná roleta, zvislá roleta ), ale aj spôsob prechodu na ďalšiu stranu prezentácie (po klepnutí myši, automaticky po x sekundách), ako aj zvukové efekty, ktoré budú použité pri prechode stránok.
Hypertext:
- je spôsob ako vložiť odkaz na jednu stránku do stránky inej , alebo do všetkých ostatných stránok prezentácie.
- Umožňuje nám to prechádzanie zjednej stranky do druhej, ale hypertextový odkaz je väčšínou odkaz len na jednu stranu.
- Označíme text, ktorý použijeme ako odkaz.
- Otvorime kontextové menu a v kolonke vložiť vyberieme hypertextový odkaz, potom vyberieme miesto, kde sa stranka. ktorej odkaz chceme vložiť do predošlej stránky, nachádza a stlačíme o.k.
- Takto môžeme jednotlivé stránky pospájať.
- Na jednej stránke môže byť aj viac hypertextových odkazov
- Takáto úprava nám dáva väčšie možnosti pri prechode stránok v prezentácii ako aj pracu s prezentáciou a v neposlednom rade aj univerzalitu použitia.
22 B
program Mincovka;
uses crt;
const min:array[1..11] of integer =(5000,1000,500,200,100,50,20,10,5,2,1);
var i,j,n,m,celkovo,k :integer;
suma:string;
cislo:array[1..10] of byte;
x:array[1..11] of integer;
begin
write('Zadaj sumu penazi: ');
readln(suma);
i:=1;
n:=1;
k:=1;
celkovo:=0;
while suma[i]',' do
begin
cislo[i]:=ord(suma[i])-48;
inc(i);
end;
for m:=i-1 downto 1 do
begin
celkovo:=celkovo+(cislo[m]*k);
k:=k*10;
end;
for m:=1 to 11 do
begin
x[m]:=celkovo div min[m];
celkovo:=celkovo - (x[m]*min[m]);
writeln('pocet ',min[m],' SK minci: ',x[m]);
end;
writeln('Pocet halierov : ');
for j:=i+1 to length(suma) do
begin
write(suma[j]);
end;
readln;
end.22 A
Multimédiá sú zvukové a obrazové informácie.
•prehrávače videa, zvuku, editory zvuku videa
•grafika, animácie, digitálna fotografia
•CD, DVD, výukové programy, encyklopédie, prekladové slovníky,
•Web design, internetové prezentácie
Základný prehrávač multimédií zvyčajne nájdeme na každom pocítači. Dokáže prehrávať zvuky a video, to znamená spustiť záznam, zastaviť ho, posunúť oboma smermi, nastaviť hlasitosť pri prehrávaní. Umožní nám zmenu veľkosti okna, v ktorom ho spúšťame.dokáže prehrávať hudobné CD disky tak, ako na bežnej audio veži.niektoré umožňujú meniť výšky a basy, alebo disiahnuť preistorový efekt. Na mnohých prehrávačoch nájdeme grafický ekvaližér, ktorým pridávame dôraz na rôzne frekvenčné pásma a upravujeme tak prehrávaný zvuk podľa našich predstáv. Niektoré CD prehrávače, ktoré spustíme na našom počížači, dokážu získať z Internetu údaje o prehrávanom CD disku, napr.zoznam názvov a texty skladiem, mená, obal albumu,...
Pri prehrávaní videozáznamov prehrávač ponúka podobné možnosži nastavenia ako pri bežnom televíznom prijímači – zmenu kontrastu, farebnosti alebo sýtosti farieb.
Využitie
- Hudobný priemysel – tvorba video klipov, nahrávanie albumov, remastering starých skladieb, MIDI - MUSICAL INSTRUMENT DIGITAL INTERFACE slúži na zapojenie hudobného nástroja k PC, a následné nahranie skladieb a ich úpravu
- Digitálna fotografia – prenos digitálnych fotografií z fotoaparátu do PC, alebo z pamäťovej karty (SD, MMC...) a ich archivácia, úprava, tlač fotografií, vypálenie na CD, digitalizácia starých fotografií pomocou skenera
- Video – pripojenie digitálnej video kamery k PC, úprava a tvorba videa pomocou rôznych programov, napr. Windows MovieMaker, Magix Music studio, pripojenie TV k PC pomocou TV OUT výstupu na grafickej karte, možnosť priamo nahrávať filmy z TV, alebo satelitného príjmača, spracovanie rôznych formátov
23 A
Počítačová sieť je systém vzájomne prepojených a spolupracujúcich počítačov. Medzi týmito počítačmi možno prostredníctvom siete pohodlne a rýchlo prenášat' informacie. Informácie možno, samozrejme, prenášať aj medzi počítačmi nepripojenými do siete a to prostredníctvom médií (disketa, optický disk, atď). Tento spôsob je však príliš nepohodlný, zdĺhavý a neumožňuje interaktívne spracovanie informácii.
Druhy počítačov v sieti
Podľa funkcie rozlišujeme v sieti dva druhy počítačov: Pracovne stanice a Servery.
Pracovná stanica slúži na spracovanie údajov používateľom. Je to vlastne samostatný počítač, ktorý je pripojený do siete a tak môže využívať jej služby. Server zabezpečuje chod siete. Realizuje funkcie siete a poskytuje ostatným používateľom svoje prostriedky (pamäťové miesto na svojich diskoch, tlačiarne,...). Všeobecne môže byť v sieti ľubovoľný počet serverov a pracovných staníc. Ak je serverov v sieti viac, môžu sa navzájom v poskytovaní služieb a prostriedkov doplňovať.
Základné časti siete
Sieť pozostáva z nasledujúcich základných častí: hardware, software, organizačné zabezpečenie.
Hardware siete zahrňuje všetky technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, plotre, atd'). Pod hardware sa zaraďujú aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete. Sú to hlavne sieťové adaptéry (sieťové karty), ktoré sa vkladaju do počítačov a zabezpečujú prenos údajov medzi počítačmi a spojovacie vedenie, ktoré zabezpečí prepojenie počítačov. Toto vedenie môže byť prakticky ľubovoľne dlhé. Pre krátke spojenia sa používajú kablové spoje, napr. Koaxiálny kábel. Pre dlhšie spojenia sa dá použiť napr. telefónna sieť.
Sieťový software je programové vybavenie, ktoré v spolupráci s hardwareom siete zabezpeeuje funkciu siete. U niektorých sietí je programové vybavenie veľmi rozsiahle a je realizované ako samostatný operačný systém, ktorý je uložený a pracuje na serveroch siete, zatiaľ čo na pracovných staniciach sa spúsťa len jeho malá časť v prostredí operačného systému počítača.
Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podcenovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa používateľov pri používaní siete. Patrí sem zabezpečenie funkcie správcu siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete.
Dôvody zavádzania počítačových sietí
Počítačoée siete prinášajú v porovnaní so samostatnými počítačmi niekoľko zásadných výhod. Najvýznamnejšie z nich sú: Zdieľanie údajov, Zdieľanie prostriedkov, Zvýšenie spoľahlivosti systému.
Zdieľ'anie údajov je najvýznamnejší dôvod pre zavádzanie počítačových sietí. Ide o to, že potrebné dátové súbory môže spracovávať viac používateľov súčasne. Je to umožnené tým, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení používatelia majú k nim prístup.
Zdieľanie prostriedkov umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdielanie diskov a tlačiarní.
Zvýšenie spoľahlivosti znamená, že je možné napríklad v prípade poruchy sieťovej tlačiarne nahradiť ju inou a systém môže pracovať ďalej.
Rozdelenie sietí podľa typov pripojených počítačov
Delíme ich na: homogénne a heterogénne. Homogénne siete sú také, že všetky pripojené počítače sú rovnakého druhu. Druhom siete sa rozumie napr.sálové počítače IBM, minipočítače VAX, osobne počítače IBM PC, atď. Heterogénne siete môžu obsahovať viacej druhov počítacov. Existujú siete, kde sp prepojené veľké sálové počítače, minipočítače aj osobné počítače. Typickým predstaviteľom sú verejné dátové siete.
Rozdelenie sietí podľa rozlohy
Delíme ich na: lokálne a globálne a metropolitné siete MAN. Lokálne siete (LAN) sú také, pri ktorých sa nepoužívajú prostriedky pre diaľkový prenos údajov (modemy). Maximálne vzdialenosti medzi počítačmi sú niekoľko kilometrov. Väčšinou sa používajú v jednej resp. Viacerých blízkych budovách. Globálne siete (WAN) používajú prostriedky pre diaľkový prenos údajov. Ich rozloha je v podstate neobmedzená. Môžu spájať počítače na väčších územiach ako napr.štátu, kontinentu alebo aj na celom svete. Tieto siete sú väčšinou heterogénne, ktoré obsahujú veľké sálové počítače vo funkcii informačných bánk a prostredníctvom telef.siete je možné sa k nim pripojiť pomocou obyčajného osobného počítača a využívať ich služby.
23 B
SÚBOR (FILE)
- skladá sa z lineárnej postupnosti zložiek rovnakého typu. Každý súbor je označený názvom a prístupovou cestou.
- podľa použitia riadiacich znakov ich rozdeľujeme na:
a) textové súbory – chápeme ich ako súbory znakov, znaky, ktorých hodnota je menšia ako 32, sa chápu ako znaky riadiace – prevedie sa predom dohodnutá akcia, znaky, ktorých hodnota je 32 a viac sú nositeľmi textovej informácie
b) netextové súbory s udaným typom- opakom textových
c) netextové súbory bez udania typu- môžu obsahovať aj údaje rôznych dátových typov – zmes čísel, znakov, záznamov, množín, reťazcov.
Deklarácia súboru:
Type subor=file of real;
24 A
INTERNET
Internet je celosvetová počítačová sieť, ktorá tvoria navzájom prepojené počítače alebo navzájom prepojené počítačové siete v školách, bankách, firmách a pod. Internet ponúka množstvo rôznych služieb, a to na komunikáciu, na šírenie informácií a na prenos údajov a dokumentov. Vďaka Internetu si môžeme posielať e-maily, prezerať webové stránky, sťahovať obrázky, programy, hudbu. Ako príklady prehliadačov možno uviesť Netscape, Mozilla, Internet Explorer.
Web používa niečo, čomu sa hovorí hypertext – systém umožňuje prístup k dokumentom nelineárne napojeným na ďalšie dokumenty.
ELEKTRONICKÁ POŠTA
Je jedna z neiteraktívnych služieb, pomocou ktorej dokážeme poslať z jedného počítača na druhý ľubovoľný dokument, ktorý je v ňom uložený. Umožňuje posielať po počítačovej sieti textové, grafické, zvukové alebo rôzne iné správy ostatným používateľom v sieti.Veľkou výhodou elektronickej pošty je jej rýchlosť. Dokument, ktorý pošleme, príde do e-mailovej schránky adresáta takmer okamžite a čaká, kým si ho adresát neprevezme. Najrozšírenejším programom na prácu s e-mailom je Microsoft Outlook. E-mailová adresa má tvar meno@doména.sk. Existujú stovky freemailových serverov, kde si môže každý založiž vlastnú schránky. Nevýhodou je to, že pošta sa nedá stiahnuť na lokálny počítač a tam čítať off-line, dá sa prezrieť len on-line.
Chat
Je Internetová (sieťová) aplikácia, ktorá umožňuje vzájomnú komunikáciu pripojených osôb v reálnom čase bez ohľadu na miesto a spôsob pripojenia. Pomocou chatu môžete teda v reálnom čase rozprávať so svojimi priateľmi kdekoľvek v zahraničí alebo na Slovensku.
HTTP server. Jeden HTTP server môže obsluhovať viacero WWW serverov. WWW server je súbor stránok s presne určenou štruktúrou. HTTP server tieto stránky dokáže čítať a poskytovať ich klientom. Www stránky sú prenášané HTTP- čiže Hyper Text Transfer Protokolom. Je to protokol pre prenos hypertextu, inými slovami webových stránok. Nie je to tak dávno, čo ste museli do predliadača ( program zobrazujúci www stránky) zadávať http://www(dané meno).sk. HTTP si už nové browsery ( prehliadač) domyslí a väčšinou si už domyslí i to www.
» FTP server. Úlohou FTP servera je poskytovanie súborov v prostredí Internetu, teda v prostredí medzi rozdielnymi systémami. FTP-File Transfer Protokol, protokol na prenos súborov. FTP je najlepší spôsob, ako prenášať súbory zo servera na server. FTP server je potom stroj, ponúkajúci súbory na stiahnutie, poprípade software toto sťahovanie umožňujúci.
24 B
Procedúra je podprogram, ktorý rieši určitú menšiu úlohu. Tejto procedúre je pridelený identifikátor, ktorý môžeme použiť v zostávajúcej časti programu ako náhradu za zmienenú postupnosť príkazov. Každá procedúra musí byť teda najprv deklarovaná, tj. zvolenému menu pridellíme určitú postupnosť príkazov.
Procedure meno;
Begin
….
End;
Rozlišujeme globálne a lokálne premenné.
Globálne premenné sú deklarované v hlavnom programe a sú nadradené všetkým podprogramom.
Lokálne premenné sú deklarované vo vnútri podprogramu a platí len pre tento podprogram.
25 A
Počítačové vírusy
Ako počítačové vírusy označujeme manipulačné programy alebo prídavné inštrukcie, ktoré sa po vniknutí do systému skryto množia (kopírujú) a môžu neočakávane meniť činnosť programu - až po naprogramované „sebazničenie“ celých súborov. Ak je váš počítač zapojený do siete, je prístupný aj „hackerom“. Sú to amatéri majúci vysokú úroveň znalostí o počítačoch, ktorí sa zaoberajú prenikaním do cudzích počítačov a vyberaním informácií, najčastejšie iba pre vlastné potešenie. Umiestniť do počítača vírus ako znak ich úspechu je jeden z častých, nie však najšťastnejších trikov a spôsobov „sebarealizácie“.
Vírusy môžu krok za krokom infikovať všetky dátové súbory a urobiť ich nepoužiteľnými. Ich pôvod sa väčšinou nedá dodatočne rekonštruovať, a preto je sabotér len ťažko zistiteľný. Ak je na pevnom disku uložený jediný infikovaný program, sú ohrozené všetky súbory. V rámci siete sa bude vírus šíriť aj na iné počítače a skôr či neskôr bude ním zamorený celý systém. Vírusy sa nevyskytujú iba v súboroch EXE, COM a DBF, ale sú aj vírusy, ktoré napádajú zdrojové texty v jazykoch C, pascal a basic.
TRÓJSKE KONE
Trójskymi koňmi bývajú označované programy, ktoré okrem užitočnej funkcie obsahujú skrytú časť, ktorá sa dá aktivizovať po splnení určitej podmienky (zvyčajne ide o viazanosť na určitý dátum, napr. 1. apríl, piatok trinásteho, dátum narodenia Michelangela 6. marca, Nový rok alebo Vianoce). Majú neželané dôsledky de-štrukčného charakteru (modifikácia údajov, vymazanie súborov,formátovanie disku a pod.) Ak je bežný program nakazený vírusom, stáva sa nielen ďalším jeho rozširovateľom, ale aj potenciálnym trójskym koňom, ktorého činnosť je priamo úmerná s nebezpečnosťou vírusu.
LOGICKÉ BOMBY
Logické bomby sú špeciálnym druhom Trójskych koní. Neželené akcie sa aktivujú nejakou udalosťou (napr.keď sa prihlási určitý konkrétny používateľ, alebo, keď klikneme myšou na nejaké konkrétne miesto na pracovnej ploche).
ČASOVÉ BOMBY
Sú špeciálnym prípadom logických bômb. Ich neželané akcie sa aktivujú v určitý deň alebo čas (napr. 1. apríla).
LISTOVÉ BOMBY
Sú špeciálnym prípadom Trójskych koní. Pri nich je program vykonávajúci škodlivú činnosť obsiahnutý v elektronickej pošte
SAMOŠÍRIACE VÍRUSY
Sú to Trójske kone, ktoré sa dokážu šíriť samy.
ČERVÍKY
Sú programy, ktoré sa šíria v prostredí počítačovej siete a môžu sa spustiť na diaľku. Niektoré červíky škodia, iné pomáhajú. Pomocou červíkov môžeme napríklad uskutočniť súčasne nejaký výpočet na viacerých počítačoch.
Infikovanie a množenie
Vírusy sa zvyčajne rozmnožujú tak, že infikujú program prepisom jeho začiatku na skok na vlastné telo vírusu, ktoré sa potom zapisuje na koniec hostiteľského programu. Toto tvrdenie platí pre takmer 80% známych vírusov poškodzujúcich súbory. Niektoré vírusy prepisujú úplne kód hostiteľského súboru a likvidujú jeho pôvodnú funkciu, prípadne prepisujú svojím telom začiatok programu a kód hostiteľa zapisujú na koniec, alebo sa umiestňujú do zásobníka.
U bootových vírusov je situácia iná. Tieto vírusy väčšinou prepisujú bootsektor a jeho originálnu časť zapisujú do sektoru, ktorý spravidla označia za chybný, existujú však aj iné možnosti uchovania originálneho boot-sektoru, a to napríklad na nevyužívanú štyridsiatu stopu.
Pri infikácii súboru vírus zvyčajne do nakazeného programu alebo do záznamu v adresári umiestňuje svoj identifikátor, ktorým si „zapamätáva“ infikovanie súboru, a to preto, aby sa vyhol prípadnému nakazeniu tohto súboru druhýkrát. Skutočnosť, že program obsahuje identifikátor vírusu, nezabezpečuje ochranu proti iným vírusom.
Ochrana pred počítačovými vírusmi: softwarová, hardwarová
SOFTWAREOVÁ OCHRANA
Softwarová ochrana je realizovaná antivírovými programami. Služby, ktoré antivírové programy poskytujú možno rozdeliť do troch skupín: konkrétne antivírové techniky, všeobecné antivírové techniky, preventívna ochrana
Konkrétne antivírové techniky vyhľadávajú iba známe vírusy podľa vírusovej databázy, ktorú je potrebné aktualizovať. Väčšinu takto nájdených vírusov je možné zo súborov alebo z boot sektorov odstrániť, a to buď s použitím informácií o víruse, ktorý príslušný súbor infikoval alebo s použitím pôvodných informácií o súbore, ktoré popisujú, ako vypadal pred infekciou. Nejväčšou výhodou je jej rýchlosť
Všeobecné antivírové techniky sa snažia nájsť a pokiaľ je to možné i odstrániť neznámy vírus. Prvou metódou je tzv. zrovnávací test. Pri prvom spustení tohoto testu si program zapíše dôležité informácie o súboroch. Pri ďalších spusteniach porovnáva tieto informácie s aktuálnym stavom. Pokiaľ v týchto údajoch došlo k zmene väčšieho rozsahu, je pravdepodobné, že počítač bol napadnutý vírusom.
Preventívne antivírové techniky sa doporučujú využívať pokiaľ možno ešte predtým, než sa vírus v počítači usídli. Spočívajú v zálohovaní niektorých dôležitých informácií o počítači, podľa ktorych bude v prípade potreby možné obnoviť pôvodný stav.
HARDWAREOVÁ OCHRANA
Okrem softvérovej ochrany pred vírusmi existuje i možnosť hardverovej ochrany. Tá sa realizuje pomocou rozširujúcej karty.
Základné funkcie: bezpečnosť je zaistená pomocou niekoľkostupňového ochranného systému, prístup k počítaču je pomocou šifrovaného hesla, užívateľov je možné rozdeliť podľa prístupových práv, ktoré si sami navrhneme, pre pevné disky a diskety je možné nastaviť prístupové práva (len čítanie, zápis a pod.), dlhodobé sledovanie prevádzky počítača vrátane registrácii všetkých pokusov o porušení prístupových práv, karta obsahuje batériou zálohovanú pamäť, v ktorej sú uložené všetky prístupové práva a nastavené parametre, kartu je možné doplniť o nadstavbové moduly pre zálohovanie, kódovanie a pod.25 B
- Funkcie
Funkcie sú podobné podprogramy ako procedúry, len s tým rozdielom, že funkcia po vykonaní tela nadobudne hodnotu, ktorej typ je definovaný v hlavičke funkcie. V tele funkcie sa musí nachádzať aspoň jeden príkaz priradenia, na ktorého ľavej strane sa nachádza meno funkcie a na pravej strane je hodnota, ktorú funkcia nadobudne po jej skončení. Táto hodnota sa nasledovne môže použiť v hlavnom programe.
Príklad:
Namiesto procedúry "scitaj" vytvoríme funkciu "scitaj", ktorá vykoná ten istý úkon. Teraz však netreba globálnu premennú "vysledok", ale stačí premenná "vysledok" ako lokálna premenná pre danú funkciu.
..........
FUNCTION scitaj(cislo1,cislo2:longint):longint;
VAR vysledok:longint;
BEGIN
vysledok:=cislo1+cislo2;
scitaj:=vysledok;
END;
.........
writeln(´vysledok je :´,scitaj(10,20));{vypíše výsledok 30 na obrazovku}
....
26 B – najde vsetky parne a pocet neparnych cisel v postupnosti cisel ukoncenych 0
program parneaneparne;
uses crt;
var cislo,i,j,pocetneparnych:byte;
parne:array[1..100] of byte;
begin
clrscr;
i:=0;
pocetneparnych:=0;
repeat
read(cislo);
if (cislo mod 2=0) then
begin
inc(i);
parne[i]:=cislo;
end
else
begin
inc(pocetneparnych);
end;
until cislo=0;
writeln;
j:=1;
writeln('Vsetky parne cisla v postupnosti su: ');
repeat
write(parne[j],',');
inc(j);
until j>i;
writeln;
writeln('Pocet vsetkych neparnych cisel je: ',pocetneparnych);
readln;
end.26A
1. komerčný softvér je každý softvér ktorý jeho autor zaregistroval v súlade s uvedeným zákonom ako komerčný. Plne sa na neho vzťahujú autorské práva.
2. shareware je taký softvér ktorý bud v jeho plnej verzii alebo iba v čiastočnej verzii, jeho autor umožňuje legálne používať každému používateľovi ktorý ho používa na nekomerčné účely. Niekedy je použitie sharewaru viazané iba na určitú počiatočnú dobu po uplynutí ktorej si musí používateľ daný program bud zakúpiť alebo v prípade ak to autor umožňuje sa u nich zaregistrovať a dalej používať iba určitú neúplnú verziu tohto programu.
3. freeware je softvér ktorý jeho autor určil na voľné komerčné aj nekomerčné použitie všetkým užívateľom, pričom sa vzdali nároku na finančné vyrovnanie. Autorské práva freewaru sú však ponechané jeho autorovi, preto ho užívatelia nemôžu modifikovať ani vkladať do vlastných produktov
4. public domain je podobne ako freeware ponechaný verejnosti na voľné používanie ale oproti freewaru s tým rozdielom, že sa jeho autori úplne vzdali autorských práv a dali každému užívateľovi právo tento softvér ľubovolne modifikovať, či vkladať ako súčasť do vlastných produktov.
27 B – postupne zasnezi obrazovku hviezdickami
program snezenie;
uses crt;
var x,y,i,j: byte;
a:word;
pole:array[1..60,1..24] of boolean;
begin
clrscr;
randomize;
for i:= 1 to 60 do
begin
pole[i,j]:=false;
end;
for j:= 1 to 24 do
begin
pole[i,j]:=false;
end;
for a:=1 to 1440 do
begin
repeat
x:=random(60);
y:=random(24);
until pole[x,y]=false;
pole[x,y]:=true;
GoToXY(x,y);
write('*');
delay(20);
end;
readln;
end.28 B
– postup pri tvorbe programu
- Popis vlastností údajov vo vstupnom súbore
- Prehlad požadovaných údajov na výstupe
- Zostavenie algoritmu, ktorý obahuje:
a) spôsob prečítania vstupných dát
b) ich uchovanie v pamäti
c) vyjadrenie výpočtov - Tvorba výstupnej zostavy
- Nájdeme vhodný programovací jazyk
- Prepis do programovacieho jazyka:
a) pomenovanie identifikátorov
b) určenie dátových typov
c) prepis algoritmu - Zápis v programovaciom jazyku zapíšeme editorom do súboru
- Spustíme prekladač programovacieho jazyka. Pokiaľ prekladač hlási syntaktické chyby, upravujeme zdrojový text.
- Pripravíme si vstupné dáta, na ktorých program vyskúšame. (Pre každé skúšobné dáta si tiež musíme pripraviť výsledky pre kontrolu.)
- Program bez syntaktických chýb spustíme, tj. skúsime so skúšobnými dátami
- Získané výsledky porovnáme s kontrolným výpočtom
28 A
Grafika sa objavuje v počítači v dvoch základných formátoch: rastový a vektorový.
Rastový – takýto obrázok je určený jednotlivými bodmi (pixel). Každý z týchto bodov má ako vlastnosť svoju farbu.
Vektorový – v tomto formáte sú zobrazené objekty určené iba svojim okrajom pomocou matematickej krivky. Výsledný obraz sa na obrazovke monitora vykreslí postupným prevedením kresliacich príkazov. Každý objekt je charakterizovaný farbou, polohou, veľkosťou a uhlom otočenia. Výhodou tohto spôsobu je mnešia pamäťová náročnosť a neskreslenie obrázku pri jeho zväčšovaní. Preto je tento formát vhodný pre grafiku vysokej kvality, pretože obrazy vo vektorovom formáte môžeme ľubovoľne zväčšovať a zmenšovať bez straty detailov.
Bodové formáty: BMP – je univerzálny, ale prakticky sa používa menej, PCX – je veľmi obľúbený, TIF – základný formát pre bitmapovú grafiku, JPEG. Navzájom sa líšia v tom že môžu spracovávať rozdielne množstvo odtieňov.
Vektorové formáty: WMF – formát, ktorý vzniká v prostredí Windows ako vnútorný komunikačný prostriedok, je pomerne jednoduchý a rýchly, JPG – dnes najrozšírenejší formát, jeho prednosťou je najmä malá kapacita.
29 A
Zvuk sa šíri vzduchom v tvare vĺn, ktoré určujú jeho výšky a hlasitosť. Ak chceme takúto analógovú, čiže spojitú vlnu digitalizovať a neskôr spracúvať a prehrávať na počítači, musí byť tento počítač vybavený zvukovou kartou. Podľa zmeny tlaku vytvára mikrofón elektrický signál. Ten sa v počítači zmení na digitálny – v pravidelných intervaloch obvody zvukovej karty odmerajú výšku vlny. Tak sa elektrický signál digitalizuje na postupnosť celých čísel. Existuje niekoľko typov zvukových súborov, ktoré rozoznávame podľa prípony ich názvu.
WAV – je najznámejšim. Tento formát ale nieje zhustený a preto zaberá príliš veľa miesta na disku i v pamäti počítača.
MP3 – je to zhustený formát využívane predovšetkýcm na Internete. Podstatou kompresie týchto súborov je skutočnosť, že ak naraz v rovnakú dobu hrá jeden hudobný nástroj tak druhý nieje počuť ale ľudské ucho to nepostrehne. Tieto zhusťovacie programy teda odstraňujú tie zvuky, ktoré ajtak nepočujeme.
MIDI – je to vlastne notová osnova, v ktorej je zapísané, kedy má zahrať notu niektorý naástroj, ktorý je uložený na zvukovej karte. Preto môže tento súbor mať rozličný zvuk pri prehrávaní na rôznych zvukových kartách.
MOD – ide o kombináciu zvukového súboru a súboru MIDI. Základom je rada krátkych vzoriek zvuku jednotlivých nástrojov použitých v skladbe. Tieto vzorky sú postupne prehrávané. Nahrávanie a prehrávanie týchto zvukových súborov prebiehalo na počítačoch vždy prostredníctvom špecializovaných programov a v poslednej dobe sa ich často nepoužíva.29 B
Zdrojový kód sa musi skompilovať, tým sa vytvorí spustiteľný súbor.
- syntatická analýza – testuje sa správnosť zápisu príkazov jazyka a programových konštrukcií
- sémantická analýza – kontroluje sa zmysel a správnosť použitia jednotlivých príkazov – je silnejšia pri typových jazykoch, upozorní na chybu typu alebo zadania logickej funkcie
- preklad príkazov programu na príkazy assambleru
- optimalizácia vytvoreného programu v assambleri
- preklad z assambleru do strojového kódu
30 B
program cluster;
uses crt;
var velkostclustera,velkostsuboru,nevyuzite:word;
pocetclusterov:byte;
ok:boolean;
begin
clrscr;
repeat
write('Zadajte velkost clustera: ');readln(velkostclustera);
case velkostclustera of
512: ok:=true;
1024: ok:=true;
2048: ok:=true;
4096: ok:=true;
8192: ok:=true;
16384: ok:=true;
32768: ok:=true;
end;
if ok=false then writeln('nespravna velkost clustera');
until ok;
write('Zadajte velkost suboru: ');readln(velkostsuboru);
pocetclusterov:=velkostsuboru div velkostclustera;
nevyuzite:=velkostclustera-(velkostsuboru mod velkostclustera);
writeln('Pocet obsadenych clusterov: ',pocetclusterov);
writeln('Pocet nevyuzitych bajtov v poslednom clusteri: ',nevyuzite);
readln;
end.
30 A
Video
Pridanie digitálneho videa k osobným počítačom bolo jedným z veľkých míľnikov vo vývoji multimédií. Digitálne video vzniká z klasického videa tzv. digitalizovaním, procesom, kde dochádza k prevodu klasického páskového filmu do digitálnej podoby použiteľnej na PC. Obraz a zvuk prichádzajú z videozdroja, tj. videoprehrávača alebo kamery, do digitalizačnej videokarty a zvukovej karty, prípadne do špeciálnej karty slúžiacej na obidva účely súčasne. Na týchto kartách sú umiestené digitalizačné prevodníky (analógovo - digitálne A/D prevodníky), ktoré prevádzajú signály vysielané z videozdroja na prúd digitálnych dát, tzn. do binárnej podoby procesom samplovania. Takto digitalizované dáta ďalej postupujú do zvláštnych kompresných čipov umiestených tiež na príslušných kartách, kde podliehajú zvláštnej kompresii. Digitálne video je veľmi priestorovo a pamäťovo náročné, preto je nutné tieto nároky znížiť pomocou tzv. videokompresie. K základným videokompresiám patria najmä kompresie JPEG, MPEG a INDEO.
JPEG kompresia
Pomocou JPEG kompresie sa komprimujú nehybné obrázky (viď. grafika) za jednu tridsatinu sekundy (tj. viac ako 30 snímok za sekundu). Táto technológia je veľmi vhodná pre kompresiu snímok digitálneho videa pri rýchlosti nahrávania a prehrávania práve do 30 snímok za sekundu (pre informáciu - prehrávanie videa je iba rýchly sled nehybných obrázkov idúcich za sebou). Kompresnou hranicou JPEG je kompresný pomer 100:1, kedy je už nehybný obrázok ťažko rozoznateľný. To však nie je problém pre digitálne video, pretože pri danej rýchlosti snímok nie je ľudské oko schopné rozlíšiť tieto nedostatky a naopak sa danej zhoršenej kvalite dokáže prispôsobiť, takže takéto video vyzerá zdanlivo "dokonale".
MPEG kompresia
MPEG (Moving Pictures Expert Group) kompresia je ešte mocnejším nástrojom pre tvorbu digitálneho videa umožňujúcim kompresiu až v pomere 200:1 pri extrémne vysokej kvalite obrazu. Táto kompresia je však veľmi náročná, takže napr. kompresia jednej minúty videa môže trvať celú hodinu a súčasne podľa použitého kompresného pomeru, napr. 10:1, môže zaberať viac ako štvrť GB pamäti. Rozdiel medzi JPEG a MPEG je v tom, že MPEG využíva okrem vnútrosnímkovej kompresie (JPEG) taktiež kompresiu medzisnímkovú. Tá spočíva v tom, že dochádza k presievaniu dát akosi globálne, čiže v rámci celých snímok, kedy dochádza k vypusteniu údajov o rovnakých či podobných snímkach čo sa týka prostredia a zaznamenávané sú iba zmeny medzi jednotlivými snímkami, pričom ostatné údaje sú zaznamenané iba vo forme odkazov.
INDEO (DVI Digital Video Interactive)
INDEO je ďalším druhom kompresie digitálneho videa, ktorá je však veľmi podobná MPEG a používa sa predovšetkým na PC u systému Windows.
Treba však podotknúť, že MPEG a INDEO nie sú formáty pre editáciu videa, ale skôr pre jeho distribúciu, tzn. pre nahrávanie a prehrávanie.
Zatiaľ čo je takto komprimovaný obraz, zvuk zostáva často neskomprimovaný, čo zabezpečuje jeho vynikajúcu kvalitu, pričom u obrazu platí klasický kompresný zákon, ktorý hovorí, že čím väčšia kompresia, tým nižšia kvalita obrazu.
Najbežnejšie grafické formáty
AVI - avi je formát digitálneho videa, ktorý štandardne podporuje systém Windows (podobne ako grafický formát bmp a zvukový formát wav). Samotný systémový prehrávač však umožňuje iba základné užívateľské funkcie, tj. prehrávanie, pretočenie a postupné pretočenie daného videotitulu. Pre tento formát tu nie sú k dispozícii žiadne editačné funkcie, ktoré vplyvom svojej náročnosti spadajú viac do oboru autorskej práce, kde sa pracuje s pomerne hodnotným softwarom (Adobe Premiere, Media Studio, atď.).
MPG - mpg je najbežnejším formátom digitálneho videa, ktorý je využívaný k distribúcii väčšiny titulov digitálneho videa, avšak so štandardným hardwarovým vybavením, rovnako ako ostatné náročnejšie formáty digitálneho videa, neumožňuje žiadne alebo len minimálne editačné funkcie. Tento formát je už taktiež štandardne podporovaný systémom Windows (len verzia W98, ktorá obsahuje prehrávač Active Movie).
8 A - FYZICKÁ ŠTRUKTÚRA DISKU A DISKETY
Ich hlavnou úlohou je uchovanie dát, s ktorými mikroprocesor momentálne nepracuje, ale ktoré si v prípade potreby načíta. Dôležíté je, že vypnutie počítača nespôsobí stratu dát uložených v týchto pamätiach.
Obe pamäti pracujú na magnetickom princípe a majú niekoľko častí:
- médium, na ktorom sú uložené dáta
- magnetické hlavy pre zápis a čítanie dát
- mechaniku pohybujpcu hlavami
- motorček točiaci diskom
- radič – elektronický obvod, ktorý riadi prácu disku
- dosku rozhrania, zaisťujúcu pripojenie disku k základnej doske
Dátové médiu pevného disku je zložené z tuhých kotúčov – platní umiestnených v niekoľkých poschodiach nad sebou. Dáta sa zapisujú do magnetickej vrstv nanesenej na každý jednotlivý kotúč.
Hlavy sa u pevných diskov nepohybujú po povrchu disku, ale vznýšajú sa nad ním. Vznášanie hláv zaisťuje aerodynamický vztlak vznikajúci nad roztočeným diskom. Pretože hlavy plávajú nad diskom, nedochádza k treniu medzi hlavou a diskom. Pevné disky tak vynikajú vysokou trvanlivosťou a spoľahlivosťou. Vzdialenosť vzdnášajúcich sa hláv nad diskom je niekoľko mikrometrov. Drobné zrnko prachu by tak mohlo spôsobiť ryhu v disku a znehodnotenie dát. Z tohto dôvodu sú pevné disky uložené vo vzduchotesnom puzdre. Pri vypnutí disku zaistí mechanika magnetických hláv ich pristátie od vyhradenej parkovacej oblasti. Tak je zaistené to, že sa hlava nikdy nedotkne dátovej oblasti a nezničí dáta.
Priemer pevného disku sa udáva v palcoch, bežný priemer je 3,5“, pre notebooky sa vyrábajú disky menšieho rozmeru – 2,5“.
Povrch disku predstavuje pomerne rozsiahly priestor. Keď operačný systém požaduje od disku dáta, musí ich na jeho povrchu vyhľadať radič. Ten teda potrebuje poznať presnú geometrickú polohu zapísaných dát. Preto si povrch disku rozdelí na stopy (kružnice), do ktorých si údaje zapisuje. Každá stopa je naviac rozdelená na sektory. Toto usporiadanie sa nazýva fyzická organizácia dát. Radič si musí rozdeliť disk na stopa asektory a tie očíslovar. Proces, ktorým sa disk magneticky delí sa nazáva fyzické formátovanie.
Magnetické hlavy čitajú a zapisujp dáta. Nad každou stranou je jedna hlava. Všetky hlavy sú umiestnené na spoločnom ramene. Vďaka spoločnému ramenu sa teda hlavy vznášajú na d rovnakou stopou všetkých povrchov. Rovnakým stopám na rôznych stranách sa hovorí cylinder.
DISKETA
-skladá sa z dvoch častí: disketovej mechaniky, diskety, ktorá sa dá vybrať z mechaniky a použiť v inom počítači
Mechanika je podobne ako u pevného disku tvorená ramenom s magnetickými hlavami. Tie sa však nad disketou nevznášajú, ale pohybujú s priamo po jej magnetickom povrchu. Tým dochádza k mechanickému opotrebovávaniu diskety.
- podľa veľkosti: 8,5.25 a 3.5“
- podľa počtu aktívnych strán: SS(single side), DS(double side)
- podľa hustoty záznamu: SD(single density), DD(double density), QD(quat density), HD(high density)
- podľa kapacity: 8“ – 180kB
5.25“ – 360kB – SS, DD
- 720kB – DS, DD
3.5“ – 720 kB – DS, QD
- 1,44MB – DS, HD
- 2,88MB – DS
Kapacita diskety – počet strán * počet stôp na strane (TPS – track per side) * počet sektorov nastope (SPT – sector per track) * kapacita sektora (512B)
Disketa je tvorená plochým sikom, ktorého oba povrchy sp pokryté magnetickou vrstvou. Vlastný kotúč disku je uzavretý v štvorcovom obale, ktroý je tvrdý a tým aj odolnejší.
PARAMETRE PEVNÉHO DISKU
- kapacita
- rozhranie – IDE (do 483) (ATA – inak nazývané)/EIDE (vylepšené IDE)
- SCSI
- SATA - otáčky – 5400/7200/10000/15000/min
- vyrovnávacia pamäť (cashe) – buffer – 2/8 MB
- výrobca – WD (western digital), SEAGATE, MAXTOR, IBM
- prístupová doba – udáva čs, ktorý uplynie od požiadavky na čítanie alebo zápis informácie po moment, kedy to skutočne začne (tzv. Oneskorenie disku), udáva sa v milisekundách – 9,5/8,5/5,5 ms
12 A
- Charakteristika OS Windows XP. Popis prostredia. Ovládacie panely. Kontextové menu.
WINDOWS XP
je to moderny operacny system, jednoduchy na ovladanie. Najprv si všimnete velke onlasti na obrazovke nazyvane plocha a uzky pruh v dolnej casti nazvaneho hlavny panel. Vsetko co je v pocitaci mozne robit sa zobrazuje v ramcoch nazyvane okná. Je mozne sučasne otvorit lubovolny pocet okien sucasne. Mozete menit ich velkost presuvat ich a lubovolne menit ich usporiadanie. Male obrazky na ploche sa nazyvaju ikony. Umoznuju ziskat pristup k suborom a programom ulozenych v pocitaci. Umiestnite ukazatel mysi na ikonu. Zobrazi sa text iznačujuci jej nazov alebo obsah. Ak chcete otvorit subor alebo program, kliknite na prislusnu ikonu. Pri prvom spusteni je zobrazena iba ikona Koš do ktorej mozete odosielat subory, ktore chcete z pocitaca odstranit. Ikony zastupcov su označené malou sipkou umiestnenou v lavom dolnom rohu obrazku. Tieto ikony umoznuju ziskat pristup k nasedujucim pokozkam:
- programom
- suborom
- zlozkam
- diskovym jednotkam
- webovym stránkám
- tlaciarnam
- inym pocitacom
Ikony zastupcov jesnoduch poskytuju odkazy na progray ci subory ktore zastupuju. Mozeme ich pridavat a odstranovat a napriek tomu neovplyvnito skutocne programy alebo subory
OVLADACIE PANELY
Pomocou Ovladacich panelov systému Windows XP je vlastne nastavenie pocitaca jednoduche. Mozete ich otvorit klepnutim na prikaz Ovladacie panely v ponuke Start. Pomocou Ovladacich panelov mozete robit nasledujuce akcie:
- menit vzhlad a chovanie systemu Windows XP
- pridavat a odoberat programy alebo hardwarove zariadenia
- nastavovat sietove připojeni a uživatelské ucty
- a menit dalsie nastavenia
SPRAVCA ULOH
V Program Správce úloh poskytuje informacie o programoch a procesoch spustených v počítači. Zobrazuje tiez najbeznejsie používane merania výkonu pre procesy.Pomocí Správce úloh možete sledovat klučové indikátory výkonu počítača. Je možné zobrazit stav spuštených programov a ukončit programy, které prestaly odpovedat. Pomocí až patnastich parametrov možete tiez vyhodnotit aktivitu spustených procesov a zobrazit grafy a data týkajuce sa využitia CPU a pameti. Pokial jste pripojení k sieti, možete tiez zobrazit stav siete a zistit, akým zposobom sieť pracuje. Ak je k počítaču pripojenych vracej uživatelov, je mozne získat informace o tychto uživateloch, zistit, akné operacie robia, a odosielat im správy.
KONTEXTOVE MENU
Aktivuje sa stlačením praveho tlacidla mysi na danom objekte alebo okne sa nam zobrazi niekolko moznosti co mozme s tou zlozkou alebo objektom robit.
