• Open source je azda najzaujímavejším riešením. Otvorený zdrojový kód znamená to, že si program môžeme sami upraviť podľa vlastných potrieb. Takto upravený program však nemôžeme ďalej uzavrieť, musíme jeho zdrojové kódy sprístupniť ďalším. Softvérom založeným na open source je napríklad Linux, najvážnejší konkurent operačných systémov Microsoftu, alebo kancelársky balík Open Office a veľa ďalších kvalitných programov. Musíme však počítať s tým, že tieto programy nám neponúknu rovnaké funkcie, a ak sme boli doteraz zvyknutí pracovať s MS Office, budeme sa musieť naučiť niektoré odlišnosti. Prechod na alternatívny operačný systém môže byť oveľa zložitejší, najmä ak využívame množstvo ďalších programov, určených pre Windows, alebo pripájame špeciálne hardvérové zariadenia, určené pre operačné systémy Windows.
Ak nám nevyhovuje ani jedna z uvedených možností a nedokážeme nahradiť svoje softvérové vybavenie bezplatnými alternatívami, je lepšie si do počítača inštalovať legálne nadobudnutý softvér, ku ktorému vlastníme aj licenciu alebo aspoň doklad o kúpe.
Ak kupujeme nový počítač, kupujme ho s legálne nainštalovaným softvérom (približne o 3000 Sk drahšie ako „nahé" PC). Na PC by mala byť nálepka potvrdzujúca pravosť (pri operačných systémoch od spoločnosti Microsoft). Niektoré firmy nám na požiadanie nainštalujú aj alternatívne operačné systémy.
Kupujme si softvér u autorizovaných predajcov. Legálny softvér by mal byť vždy zabalený v škatuli s certifikátom pravosti na lisovaných CD nosičoch.

2.6. ETIKA
Etický rozmer nelegálneho kopírovania softvéru nie je veľmi často diskutovanou témou softvérových gigantov. Chápe sa to tak, že ten, kto si ho do svojho počítača inštaluje, jednoducho kradne a hotovo. Málokto sa pozastavuje nad tým, že používateľ PC má veľmi obmedzený výber. Viac ako 95 % domácich PC a pracovných staníc totiž používa operačný systém Windows. Učíme sa na ňom pracovať v škole, používame ho v práci, iné programy „bežia" takmer výlučne práve v tomto operačnom systéme a takmer všetci naši známi ho používajú. Na to, aby sme dostali zamestnanie, urobili skúšku či si dokázali nainštalovať zakúpený program, potrebujme operačný systém Windows. Iste, môžeme si ho nahradiť alebo „nasimulovať", no nikdy tieto náhrady nedokážu poskytnúť 100 % náhradu. Často sa stáva, že iný program doslova vyžaduje kancelársky balík MS Office. Je napríklad veľa distribútorských firiem, ktoré využívajú objednávkový systém dodávateľa priamo nadväzujúci na kancelárske balíky od Microsoftu. Firma má na výber - buď pripraviť sa o obchodné príležitosti, alebo používať Office. Pre malú firmu je však viac ako 10-tisíc korún za jedinú licenciu skutočne veľká položka.
Namieste je aj otázka, či je spravodlivé, že študent, ktorý nelegálne využíva softvér napríklad na to, aby sa pripravil na svoje budúce povolanie, je de facto rovnako postihovaný zákonom ako podnikateľ, ktorý na nelegálne zaobstaranom softvéri reálne zarába peniaze. A či je spravodlivé to, že len tí, ktorí na to majú, môžu využívať najnovšie softvérové technológie a poznatky a naďalej tak prehlbovať už teraz priepastný rozdiel medzi Východom a Západom?

2.7. KOĽKO NÁS SOFTVÉR STOJÍ?
Priemerná mzda Američana je približne 17,18 USD na hodinu (600 Sk). U nás je to približne 80 Sk. Američan si teda zarobí na najlacnejší operačný systém Windows približne za 6 a pol hodiny, Slovák za 37 a pol hodiny - musí pracovať teda približne jeden týždeň len na operačný systém Windows s tým, že sa ani raz nenaje, ani raz nenapije, resp. nevydá ani korunu mimo. Ukrajincovi to bude trvať približne 2 mesiace. Môže sa niekto potom čudovať vysokej softvérovej kriminalite? Dáva to však niekomu právo používať alebo vlastniť niečo bez toho, aby za to zaplatil? V tejto súvislosti treba poznamenať, že viaceré softvérové firmy takpovediac „darovali" niektorým obyvateľom z tých najchudobnejších krajín svoje softvérové produkty. Microsoft napríklad na Slovensku ponúka študentom a učiteľom základný kancelársky balík za 1/5 maloobchodnej ceny.

3. ČO PRINÁŠA NOVÝ AUTORSKÝ ZÁKON
Autorský zákon chráni a upravuje vzťahy súvisiace s vytvorením a použitím literárnych, umeleckých a iných diel. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 618/2003 Z. z. o práve autorskom a právach súvisiacich s autorským právom („autorský zákon"), ktorý nahradil doterajší autorský zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z hľadiska počítačového priemyslu prináša nový autorský zákon viaceré zmeny.

3.1. LEGÁLNE DEFINÍCIE
V § 5 autorského zákona sú podobne ako doteraz uvedené legálne definície počítačového (§ 5 ods. 8) programu a databázy (§ 5 ods. 4). V definícii počítačového programu nenastala oproti zákonu č. 383/1997 Z. z. žiadna zmena. Počítačový program je „súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. 1), je chránený ako literárne dielo." Definícia databázy bola spresnená vypustením dvoch nadbytočných slov. Databáza je teraz definovaná ako „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami." Novinkou, ktorú prináša autorský zákon, je definícia zamestnaneckého diela, ktoré má osobitný právny režim použitia, odlišný od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva). Doteraz zamestnanecké dielo nebolo definované. Bolo iba osobitne upravené právo na použitie diela, ktorého nositeľom bol, ak nebolo dohodnuté inak, zamestnávateľ autora. Zamestnaneckým dielom je podľa § 5 ods. 24 „dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom". Táto definícia je veľmi dôležitá pre spoločnosti, ktoré vyrábajú počítačové programy, pretože vo väčšine prípadov sú autormi produktov práve zamestnanci týchto spoločností. Definícia zhotoviteľa databázy (§ 5 ods. 23) sa nezmenila. Zhotoviteľom databázy je „fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená".