3.2. AUTOR
Ďalšou novinkou, ktorú prináša nový autorský zákon, je jednoznačná definícia autora. Táto definícia bola vytvorená, aby sa jednoznačne odlíšila osoba, ktorá dielo vytvorila, od iných osôb, ktoré nakladajú s dielom na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona alebo na základe autorovho súhlasu. Autor je podľa § 6 autorského zákona fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Z postavenia autora vyplýva celý rad práv, najmä však právo udeliť súhlas na každé použitie diela, čo v plnej miere platí aj pre autorov počítačových programov. Počítačové programy majú dnes už skôr výnimočne iba jediného autora. Najčastejšie to bývajú krátke, jednoúčelové utilitky alebo menej rozsiahle projekty. Počítačový program oveľa častejšie vznikne ako výsledok tvorivej duševnej činnosti dvoch alebo viacerých jednotlivcov. Jednotliví programátori, ale aj grafici, hudobníci či ďalšie osoby priamo spolupracujú na tvorbe daného softvérového projektu, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť, takže vzniká jediné, jednotné a nedeliteľné dielo.

Vtedy z hľadiska autorského zákona pôjde o dielo spoluautorov, ktorým patria práva k vytvorenému dielu spoločne a nerozdielne. To znamená, že nikto z autorov nemôže sám, bez účasti a súhlasu ostatných s programom nakladať. Príkladom tohto typu vzťahov medzi autormi môžu byť rozličné open source projekty, prípadne programy, ktoré pôvodný autor prestane ďalej vyvíjať a zdrojový kód odovzdá niekomu inému, ktorý vo vývoji pokračuje. Najčastejšou a najtypickejšou situáciou však bude počítačový program, ktorý bol vytvorený pod vedením nejakej fyzickej či právnickej osoby, ktorá dala podnet na vývoj programu alebo vývoj zabezpečovala a usmerňovala. Práve takto sú vytvárané rozsiahle komerčné softvérové projekty, na vývoji sa spolupodieľa viacero programátorov (najmenej dvaja). Takýmto spôsobom vzniknuté dielo sa označuje v autorskom zákone ako spoločné dielo. Autorský zákon pre spoločné diela zavádza podobný režim ako pri zamestnaneckom diele, a to dokonca aj vtedy, keď takýto softvérový projekt bol vyrobený spôsobom „na kľúč" na základe zmluvy o vytvorení diela.

3.3. POČÍTAČOVÝ PROGRAM AKO DIELO
Autorský zákon chráni počítačový program ako každé iné dielo. Treba však upozorniť, že z čisto teoretického hľadiska môžu existovať počítačové programy, ktoré nebude možné považovať za dielo v zmysle autorského zákona. Pôjde o prípady, keď počítačový program nebude výsledkom „vlastnej tvorivej duševnej činnosti", ale pôjde len o akýsi výsledok mechanickej aplikácie určitých odborných znalostí programátora, bez akéhokoľvek tvorivého prínosu. Takýchto programov, samozrejme, bude len zanedbateľné množstvo, no keďže nepôjde o dielo, takéto programy vôbec nebudú chránené podľa autorského zákona.
Z hľadiska právneho režimu počítačového programu je rozhodujúci spôsob jeho vzniku. Ak je autor iba jeden, on sám bude nositeľom všetkých práv, ktoré z autorstva vyplývajú, pokiaľ nepôjde o dielo vytvorené na základe zmluvy alebo pri plnení pracovných povinností. Pri väčšom počte autorov je situácia komplikovanejšia.

Z hľadiska právneho režimu programu budú rozhodujúcimi skutočnosťami predovšetkým vzájomný vzťah medzi jednotlivými autormi (vytvorenie diela z vlastného alebo cudzieho podnetu, vytvorenie diela v zamestnaneckom pomere a iné skutočnosti). Program, ktorý má viacerých autorov, bude najčastejšie podliehať režimu diela spoluautorov, spoločného či zamestnaneckého diela.
Treba sa zaoberať aj okamihom, keď vlastne vzniká autorské právo k počítačovému programu. Odpoveď na túto otázku jednoznačne dáva § 15 autorského zákona. Stane sa tak v okamihu, keď je dielo v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Z hľadiska vzniku autorského práva nie je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu, či bolo dielo vyjadrené v hmotnej podobe, nie je ani potrebné žiadne formálne uplatnenie autorského práva, napríklad registráciou. Rovnako nie je právne významné, či počítačový program (alebo iné dielo) obsahuje výhradu autorského práva (text typu „všetky práva vyhradené", symbol © a podobne). Autorské právo sa vzťahuje nielen na dokončený a skompilovaný program, ale aj na všetky jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu a mien postáv (napríklad počítačové hry), ak tie spĺňajú pojmové znaky diela. Inak povedané, už v momente napísania prvého riadku zdrojového kódu vzniká autorské právo na program.

3.4. OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA A JEHO OBMEDZENIA
Obsahom autorského práva je celý rad výlučných oprávnení autora. Výlučnosť autorského práva spočíva v tom, že iba autor rozhoduje o nakladaní s dielom. Bez jeho súhlasu nikto iný nemôže s dielom nakladať akýmkoľvek spôsobom. Práva autora nový autorský zákon delí v § 16 na dve skupiny. Prvou skupinou práv sú výhradné osobnostné práva autora, ktorých sa autor nemôže vzdať, nemôže ich ani previesť na niekoho iného a ktoré autorovou smrťou zanikajú. Výhradnými osobnostnými právami autora sú podľa § 17 autorského zákona:
• právo označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
• právo neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
• právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
• právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučujú, má autor právo na autorský dohľad (autorská korektúra) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.