Po smrti autora vznikajú časovo neobmedzené práva blízkym osobám v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, ale aj autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy práv podľa autorského zákona. Tieto osoby majú po smrti autora právo domáhať sa ochrany, aby si nikto nemohol prisvojiť autorstvo k dielu, aby dielo bolo použité len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a aby sa vždy uviedlo meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.
Druhou skupinou práv vyplývajúcich z autorstva sú výhradné majetkové práva autora, uvedené v § 18 autorského zákona. Základným majetkovým právom autora je právo použiť dielo. Na základe § 18 ods. 2 autorského zákona má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä však na:
• vyhotovenie rozmnoženiny diela
• verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva
• verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním
• spracovanie, preklad a adaptáciu diela
• zaradenie diela do súborného diela
• verejné vystavenie diela
• verejné vykonanie diela
• verejný prenos diela
Uvedený výpočet spôsobov použitia nie je úplný, možno pripustiť aj existenciu iných, v zákone neuvedených spôsobov použitia diela. V prípade, že autor už udelí súhlas na použitie diela, jeho právo na udeľovanie súhlasu nezanikne, iba mu vznikne povinnosť, aby strpel používanie diela inou osobou v rozsahu, na ktorý udelil súhlas. V prípade počítačových programov to môže byt napríklad používanie antivírového programu na ochranu jedného počítača pred vírusmi. Ak však autor neudelil súhlas na používanie antivírového programu na zárobkovú činnosť spočívajúcu v odstraňovaní vírusov iným osobám za finančnú odmenu, pôjde o porušenie majetkových práv autora.

Osobitný režim majetkových práv má zamestnanecké dielo, kde došlo v novom autorskom zákone k posilneniu postavenia zamestnávateľa. Doteraz bolo výslovne upravené vykonávanie majetkových práv zamestnávateľom len pre počítačové programy, od 1. januára 2004 sa tento režim rozšíril na všetky diela vytvorené v zamestnaneckom pomere V súvislosti so zamestnaneckým dielom (dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzí družstvom a jeho členom) autorský zákon ustanovuje, že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu. Autorský zákon však nevylúčil, že medzi zamestnancom - autorom a zamestnávateľom možno uzavrieť dohodu, ktorá zamestnávateľovi výkon majetkových práv k zamestnaneckému dielu úplne vylúči alebo nejako obmedzí. Zamestnávateľ môže počítačový program (dielo) použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má pravo aj na odmenu za takéto použitie. Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí nevyvrátiteľná domnienka, že autor udelil súhlas na zverejnenie diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom. Aj tu je prípustná iná úprava na základe zmluvy medzi autorom - zamestnancom a zamestnávateľom. Inak však osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu nie sú dotknuté. Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu. Smrťou zamestnávateľa alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ktorý nemá právneho nástupcu, právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

Osobitný význam pre počítačový priemysel má ustanovenie § 50 ods. 3, ktorým sa zavádza režim zamestnaneckého diela aj pre počítačové programy vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (naprogramovanie niekým iným). V takom prípade sa objednávateľ považuje za zamestnávateľa. Právny režim zamestnaneckého diela sa nemení ani skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu autora alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom - autorom.
Dĺžku trvania majetkových práv autorov ustanovuje autorský zákon v § 21 a 22. Majetkové práva trvajú, ak nie je v zákone ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojenom diele majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Z dĺžky trvania majetkových práv jasne vyplýva, že názory, ktoré hlásajú v súvislosti so starými počítačovými hrami existenciu takzvaného „abandonware", sú nesprávne. Podľa týchto názorov programy, ktoré boli vývojom prekonané a už sú zastarané, a preto ich už nikto nepredáva, majú byť opustenými vecami, a preto ich možno napríklad bezplatne šíriť. Aj hry, ktoré boli vytvorené pre Commodorre 64 v roku 1986, sú ešte chránené autorským zákonom. Tým skôr budú chránené neskôr vytvorené hry pre počítače triedy PC.

Inak ako bez súhlasu autora je možné dielo použiť iba v prípade, že to dovoľuje autorský zákon. Autorský zákon obsahuje takzvané zákonné licencie na použitie diela v § 24 - 37. Zákonné licencie sú v podstate určitými obmedzeniami inak výhradného práva autora udeľovať súhlas na každé použitie svojho diela. Zákonnými licenciami sú právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela za podmienok uvedených v § 24, právo na citáciu diela (§ 25), právo na propagáciu výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel (§ 26), právo na použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve (§ 27), použitie diela na vyučovacie účely (§ 28), pre potreby zdravotne postihnutých (§ 29), použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských predstavení a použitie školského diela (§ 30), použitie diela knižnicou alebo archívom (§ 31), dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela (§ 32), použitie diela na informačné účely (§ 33), použitie súborného diela (§ 34), rozmnožovanie a úprava počítačového programu (§ 36), spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka počítačového programu (§ 37). Ani v prípade zákonných licencií nesmie byť nakladanie s dielom v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do záujmov autora chránených právom. Z uvedeného výpočtu je jasné, že pri počítačových programoch bude možné vyžiť len niektoré zákonné licencie.
Zákon v § 24 ods. 3 písm. e) zakazuje vytvoriť rozmnoženinu počítačového programu, pokiaľ nie je stanovené inak. Osobitnú úpravu vytvárania rozmnoženiny počítačových programov obsahujú § 35 a § 36 autorského zákona, určitú úpravu rozmnožovania programu môže obsahovať napríklad aj licencia koncového používateľa. V § 24 ods. 3 písm. f) autorský zákon zakazuje vytvorenie rozmnoženiny databázy v elektronickej forme.