OBSAH
1. Úvod.........................................................................................................................................4
2. Softvérová kriminalita u nás a vo svete.......................................................................................5
2.1. Príležitosť robí zlodeja.............................................................................................6
2.2. Ako sa chránia softvérové firmy pred nelegálnym kopírovaním...................................6
2.3. Ako sa porušuje zákon............................................................................................7
2.4. Ako na nás prídu....................................................................................................7
2.5. Ako sa vyhnúť problémom.......................................................................................8
2.6. Etika......................................................................................................................9
2.7. Koľko nás softvér stojí?...........................................................................................9
3. Čo prináša nový autorský zákon...............................................................................................10
3.1. Legálne definície...................................................................................................10
3.2. Autor...................................................................................................................11
3.3 Počítačový program ako dielo................................................................................12
3.4. Obsah autorského práva a jeho obmedzenia...........................................................12
4. Záver.....................................................................................................................................18
5. Prílohy....................................................................................................................................19
6. Použitá literatúra.....................................................................................................................22

1. ÚVOD
Pod pojmom softvérová kriminalita sa zväčša myslí porušovanie licenčných podmienok softvérových produktov tým, že za jeho používanie výrobcovi nezaplatíme. Softvér má nehmotnú podobu rovnako ako vynález alebo hudba a jeho hodnota je vyjadrená v duševnej práci autora alebo výrobných nákladoch výrobcu. Pojem krádež je mierne zavádzajúci - nie je totiž jedno, či niekomu ukradneme auto alebo si skopírujeme jeho softvér. Je to podobné, ako keby sme si auto dokázali vyklonovať, alebo skopírovať, pričom jemu by auto zostalo a my by sme sa ráno mohli odviezť do práce. Skôr ide o ušlý zisk. Nekúpime totiž auto od výrobcu áut, ak už máme jedno od suseda.

2. SOFTVÉROVÁ KRIMINALITA U NÁS A VO SVETE
Miera softvérovej kriminality dosiahla podľa vyjadrení BSA (Business Software Alliance) na Slovensku 45 %. Podľa informácií BSA v roku 2002 boli škody spôsobené softvérovým pirátstvom až 907 miliónov Sk, čo v porovnaní s rokom 2001 predstavuje až 155-percentný nárast.
BSA - Business Software Alliance je „celosvetové združenie vedúcich výrobcov škatuľového softvéru, hardvéru a predstaviteľov internetového sektora" a zastupuje také firmy, ako sú napríklad Adobe Systems, Apple, Autodesk, Avid, Bentley Systems, Borland, Macromedia, Microsoft, Network Associates, Symantec, daľej IBM, HP, PeopleSoft a ďalšie.
BSA na Slovensku vyvíja hlavne osvetovú činnosť, kde vysvetľuje dôležitosť platenia za softvér, ďalej prevenčnú činnosť, ktorá spočíva v tom, že upozorňuje podozrivých na to, aby si zlegalizovali používaný softvér, a plní aj represívnu činnosť spočívajúcu v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní pri postihovaní osôb porušujúcich zákon.

Najnižšia miera softvérovej kriminality je v krajinách Severnej Ameriky (približne 20 %). V Číne je to podľa rôznych zdrojov pre porovnanie viac ako 90 %, v krajinách Afriky napríklad viac ako 80 %. Vo všeobecnosti platí, že čím má krajina nižšiu životnú úroveň, tým je miera softvérovej kriminality vyššia a rovnako platí aj to, že ak krajina na svojom území nemieni postihovať nelegálne kopírovanie, inštalácie a používanie softvéru, je miera používania nelegálneho softvéru veľmi vysoká. To je napríklad prípad Číny, Ruska alebo Ukrajiny, kde podiel nelegálneho softvéru je viac ako 89 %.
Najvyššiu mieru nelegálnych inštalácií softvéru na Slovensku má segment domácností, potom malé a stredné firmy a najnižšiu, naopak, veľké firmy. V dnešnej dobe je pre veľkú firmu riskantné využívať nelegálny softvér, lebo pokuty môžu byť skutočne astronomické a riziko odhalenia je takisto vysoké. Vyšetrenie jedného prípadu priemerne trvá približne 3 - 4 roky.
Napriek nízkemu počtu odsúdených, miera používania nelegálneho softvéru na Slovensku od roku 1992 výrazne klesla, a to podľa viacerých zdrojov vďaka osvete, ale najmä pre zastrašovanie zo strany BSA. Množstvo letákov s uväzneným podnikateľom, kontroverzná kazeta s fingovaným záťahom proti firme, ktorá používala nelegálne nainštalovaný softvér, rozposlaná mnohým firmám, známy „bonzáčik" na webovej prezentácii www. bsa.sk či rôzne informačné klebietky a správy o prenasledovaných firmách, zabavených počítačoch, údajných kontrolách a podobne dosiahli svoje. Dnes už napríklad nenarazíte v inzertných časopisoch na inzeráty typu: „Predám MS Office, 3D Štúdio Max a AutoCAD na jednom CD za 200 Sk." Stránky ponúkajúce „zlacnený" softvér tiež takmer celkom vymizli zo slovenského internetu. Väčšina veľkých firiem s 50 a viac počítačmi už používa prevažne legálny softvér a malé a stredné firmy takisto pomaly prechádzajú na legálne nadobudnutý softvér.
Tých, ktorí boli skutočne chytení a odsúdení, je zatiaľ ako šafranu. Tí, ktorí to „dotiahli" až do súdnej siene, boli zväčša notoricky známi podnikavci predávajúci rôzny softvér prostredníctvom ponuky na internete alebo v inzertných časopisoch.
2.1. PRÍLEŽITOSŤ ROBÍ ZLODEJA
Na softvérové produkty sa toto staré príslovie veľmi hodí. Aj ľudia, ktorí by nedokázali ukradnúť ani len „erárnu" ceruzku z kolegovho stola, často zaujímajú celkom opačný postoj pri používaní softvéru. Požičajú si z firmy napríklad kancelársky balík, ktorý si doma nainštalujú, aby si mohli dokončiť svoju prácu v pohodlí vlastnej obývačky. Možno si ani neuvedomujú, že sa dopustili trestného činu, za ktorý im hrozí odňatie slobody do výšky dvoch rokov a peňažný trest. Na prvý pohľad sa nič nedeje - len si niečo skopírovali. Bude to pravdepodobne najjednoduchšie spáchateľný trestný čin, akého sa človek vôbec môže dopustiť...

2.2. AKO SA CHRÁNIA SOFTVÉROVÉ FIRMY PRED NELEGÁLNYM KOPÍROVANÍM
Spôsobov ochrany pred nelegálnym kopírovaním je viac. V zásade sa rozlišujú dva typy ochrany:
Softvérová ochrana spočíva v tom, že softvér sa ochráni prístupovým heslom alebo kódom. Vyššia forma tejto ochrany sú náhodne generované čísla, ku ktorým pomocou kľúča, známeho len výrobcovi daného softvéru, bude po zaplatení zaslaný kód, ktorým softvér „odomkneme".
Hardvérová ochrana je považovaná za účinnejšiu ako softvérová. K zakúpenému programu dostaneme aj hardvérový kľúč, ktorý spravidla zasunieme buď do paralelného portu počítača, alebo do portu USB. Tento kľúč „odomkne" program. Ak program skopírujeme a pokúsime sa ho inštalovať na inom počítači, nebude bez kľúča fungovať. Výroba takýchto kľúčov vo veľkých objemoch nie je nákladná.
Špeciálnou formou ochrany je úprava média obsahujúceho daný softvér, takže neumožňuje kopírovanie svojho obsahu. V súčasnosti takmer všetky hry a niektoré hudobné CD nosiče využívajú túto formu ochrany. Otázne je, či výrobcovia sami neporušujú zákon, ak nám bránia vytvoriť si záložnú kópiu pre vlastné potreby.

2.3. AKO SA PORUŠUJE ZÁKON
Existuje veľa foriem, ako ľudia porušujú autorský zákon. Najčastejšou formou je nelegálne kopírovanie softvéru, ktorý potom nainštalujeme na iný počítač. Môže ísť napríklad o viacnásobnú inštaláciu, kde legálne zakúpený softvér nainštalujeme na viac počítačov, než povoľuje licencia. Zákon neraz porušujú aj predajcovia počítačov, ktorí predávajú počítač s nelegálne nainštalovanými programami alebo najčastejšie operačným systémom – tzv., hard-disk loading. Počítač bez softvéru je totiž ako telo bez duše.
Rozmáhajúcim sa spôsobom porušovania zákona je aj nelegálne šírenie softvéru - tzv. warez. Warez sa šíri v súčasnosti najmä sieťami P2P, keď užívateľ takejto siete okrem vlastných súborov či vlastných programov nelegálne zdieľa aj iný softvér, pri ktorom porušuje licenčné podmienky.
Ďalším spôsobom, ktorý je populárny vďaka masovému využívaniu internetu, je sťahovanie „crackov" - teda miniprogramov, ktoré dokážu po spustení odstrániť ochranu z komerčného softvéri a ten potom môžeme využívať tak, akoby sme zaň zaplatili.

Často využívaným a z pohľadu predávajúceho aj najviac postihovaným spôsobom je kúpa nelegálne urobených kópií softvéru alebo „cracknutých" verzií programov na burzách, cez internet a podobne. Tu väčšinou za zlomok ceny môžeme získať programy aj v státisícových hodnotách. Firma, ktorá používa nelegálny softvér, tak získava napríklad obrovskú konkurenčnú výhodu oproti tej, ktorá si softvér poctivo kúpi. Vezmime si príklad interneto-vej kaviarne a počítačovej herne. Tá firma, ktorá na svoje počítače nainštaluje nelegálny softvér a hry, dokáže „ušetriť" viac ako 2/3 nákladov oproti tej, ktorá používa legálny softvér. Pirátska PC herňa si teda môže dovoliť podstatne nižšie ceny, a čo je najhoršie, v konečnom dôsledku ten, kto dodržiava zákon, je odsúdený na neúspech v boji s konkurenciou.

2.4. AKO NA NÁS PRÍDU
Keďže väčšina softvérových spoločností podľa vlastného vyjadrenia nedokáže zistiť na diaľku (ani v tom prípade, ak sa pripájame na stránky, odkiaľ si sťahujeme aktualizácie), či je softvér legálny alebo nelegálny, nezostáva strážcom dodržiavania autorského zákona prakticky nič iné ako sa spoliehať na udania iných osôb. Spoločnosti BSA môžeme napríklad takýto „bonz" anonymne poslať priamo cez jej stránku. Najčastejšími „bonzákmi" sú rozhnevaní bývalí zamestnanci, ktorí ochotne uvedú počet nelegálnych inštalácií, zoznam nelegálne používaných programov a rôzne iné podrobnosti. Smutné je to, že BSA tieto akty pomsty podporuje a otvorene vyzýva na anonymné udania ľudí, ktorí ostávajú skrytí a nenesú nijakú zodpovednosť. BSA aj na základe takto získaných informácií potom väčšinou zašle firme varovný list, prípadne odovzdá informácie orgánom činným v trestnom konaní.

2.5. AKO SA VYHNÚŤ PROBLÉMOM
Ak nechceme kupovať drahý softvér, môžeme sa poobzerať po takom softvéri, za ktorý nemusíme platiť a pritom uspokojí naše potreby.
• Freeware - doslovný preklad je softvér zadarmo. Budete možno prekvapení, koľko kvalitného softvéru je k dispozícii. Ide však väčšinou o menšie programy, vytvárané prevažne nadšencami alebo firmami, ktoré si vytvorením takéhoto softvéru snažia urobiť reklamu a vybudovať prestíž. Podpora a ani záruky neexistujú.
• Shareware sú programy, ktoré môžeme slobodne kopírovať a používať. Väčšinou je ich úplná funkčnosť podmienená kúpou alebo po istom čase bude ich funkčnosť limitovaná. Kvalitných sharewarových programov je dosť, platí, však, že sú to zväčša menšie programy a podporu a záruky spravidla dostaneme až po tom, čo za program zaplatíme.
• Open source je azda najzaujímavejším riešením. Otvorený zdrojový kód znamená to, že si program môžeme sami upraviť podľa vlastných potrieb. Takto upravený program však nemôžeme ďalej uzavrieť, musíme jeho zdrojové kódy sprístupniť ďalším. Softvérom založeným na open source je napríklad Linux, najvážnejší konkurent operačných systémov Microsoftu, alebo kancelársky balík Open Office a veľa ďalších kvalitných programov. Musíme však počítať s tým, že tieto programy nám neponúknu rovnaké funkcie, a ak sme boli doteraz zvyknutí pracovať s MS Office, budeme sa musieť naučiť niektoré odlišnosti. Prechod na alternatívny operačný systém môže byť oveľa zložitejší, najmä ak využívame množstvo ďalších programov, určených pre Windows, alebo pripájame špeciálne hardvérové zariadenia, určené pre operačné systémy Windows.
Ak nám nevyhovuje ani jedna z uvedených možností a nedokážeme nahradiť svoje softvérové vybavenie bezplatnými alternatívami, je lepšie si do počítača inštalovať legálne nadobudnutý softvér, ku ktorému vlastníme aj licenciu alebo aspoň doklad o kúpe.
Ak kupujeme nový počítač, kupujme ho s legálne nainštalovaným softvérom (približne o 3000 Sk drahšie ako „nahé" PC). Na PC by mala byť nálepka potvrdzujúca pravosť (pri operačných systémoch od spoločnosti Microsoft). Niektoré firmy nám na požiadanie nainštalujú aj alternatívne operačné systémy.
Kupujme si softvér u autorizovaných predajcov. Legálny softvér by mal byť vždy zabalený v škatuli s certifikátom pravosti na lisovaných CD nosičoch.

2.6. ETIKA
Etický rozmer nelegálneho kopírovania softvéru nie je veľmi často diskutovanou témou softvérových gigantov. Chápe sa to tak, že ten, kto si ho do svojho počítača inštaluje, jednoducho kradne a hotovo. Málokto sa pozastavuje nad tým, že používateľ PC má veľmi obmedzený výber. Viac ako 95 % domácich PC a pracovných staníc totiž používa operačný systém Windows. Učíme sa na ňom pracovať v škole, používame ho v práci, iné programy „bežia" takmer výlučne práve v tomto operačnom systéme a takmer všetci naši známi ho používajú. Na to, aby sme dostali zamestnanie, urobili skúšku či si dokázali nainštalovať zakúpený program, potrebujme operačný systém Windows. Iste, môžeme si ho nahradiť alebo „nasimulovať", no nikdy tieto náhrady nedokážu poskytnúť 100 % náhradu. Často sa stáva, že iný program doslova vyžaduje kancelársky balík MS Office. Je napríklad veľa distribútorských firiem, ktoré využívajú objednávkový systém dodávateľa priamo nadväzujúci na kancelárske balíky od Microsoftu. Firma má na výber - buď pripraviť sa o obchodné príležitosti, alebo používať Office. Pre malú firmu je však viac ako 10-tisíc korún za jedinú licenciu skutočne veľká položka.
Namieste je aj otázka, či je spravodlivé, že študent, ktorý nelegálne využíva softvér napríklad na to, aby sa pripravil na svoje budúce povolanie, je de facto rovnako postihovaný zákonom ako podnikateľ, ktorý na nelegálne zaobstaranom softvéri reálne zarába peniaze. A či je spravodlivé to, že len tí, ktorí na to majú, môžu využívať najnovšie softvérové technológie a poznatky a naďalej tak prehlbovať už teraz priepastný rozdiel medzi Východom a Západom?

2.7. KOĽKO NÁS SOFTVÉR STOJÍ?
Priemerná mzda Američana je približne 17,18 USD na hodinu (600 Sk). U nás je to približne 80 Sk. Američan si teda zarobí na najlacnejší operačný systém Windows približne za 6 a pol hodiny, Slovák za 37 a pol hodiny - musí pracovať teda približne jeden týždeň len na operačný systém Windows s tým, že sa ani raz nenaje, ani raz nenapije, resp. nevydá ani korunu mimo. Ukrajincovi to bude trvať približne 2 mesiace. Môže sa niekto potom čudovať vysokej softvérovej kriminalite? Dáva to však niekomu právo používať alebo vlastniť niečo bez toho, aby za to zaplatil? V tejto súvislosti treba poznamenať, že viaceré softvérové firmy takpovediac „darovali" niektorým obyvateľom z tých najchudobnejších krajín svoje softvérové produkty. Microsoft napríklad na Slovensku ponúka študentom a učiteľom základný kancelársky balík za 1/5 maloobchodnej ceny.

3. ČO PRINÁŠA NOVÝ AUTORSKÝ ZÁKON
Autorský zákon chráni a upravuje vzťahy súvisiace s vytvorením a použitím literárnych, umeleckých a iných diel. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 618/2003 Z. z. o práve autorskom a právach súvisiacich s autorským právom („autorský zákon"), ktorý nahradil doterajší autorský zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z hľadiska počítačového priemyslu prináša nový autorský zákon viaceré zmeny.

3.1. LEGÁLNE DEFINÍCIE
V § 5 autorského zákona sú podobne ako doteraz uvedené legálne definície počítačového (§ 5 ods. 8) programu a databázy (§ 5 ods. 4). V definícii počítačového programu nenastala oproti zákonu č. 383/1997 Z. z. žiadna zmena. Počítačový program je „súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. 1), je chránený ako literárne dielo." Definícia databázy bola spresnená vypustením dvoch nadbytočných slov. Databáza je teraz definovaná ako „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami." Novinkou, ktorú prináša autorský zákon, je definícia zamestnaneckého diela, ktoré má osobitný právny režim použitia, odlišný od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva). Doteraz zamestnanecké dielo nebolo definované. Bolo iba osobitne upravené právo na použitie diela, ktorého nositeľom bol, ak nebolo dohodnuté inak, zamestnávateľ autora. Zamestnaneckým dielom je podľa § 5 ods. 24 „dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom". Táto definícia je veľmi dôležitá pre spoločnosti, ktoré vyrábajú počítačové programy, pretože vo väčšine prípadov sú autormi produktov práve zamestnanci týchto spoločností. Definícia zhotoviteľa databázy (§ 5 ods. 23) sa nezmenila. Zhotoviteľom databázy je „fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená".
3.2. AUTOR
Ďalšou novinkou, ktorú prináša nový autorský zákon, je jednoznačná definícia autora. Táto definícia bola vytvorená, aby sa jednoznačne odlíšila osoba, ktorá dielo vytvorila, od iných osôb, ktoré nakladajú s dielom na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona alebo na základe autorovho súhlasu. Autor je podľa § 6 autorského zákona fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Z postavenia autora vyplýva celý rad práv, najmä však právo udeliť súhlas na každé použitie diela, čo v plnej miere platí aj pre autorov počítačových programov. Počítačové programy majú dnes už skôr výnimočne iba jediného autora. Najčastejšie to bývajú krátke, jednoúčelové utilitky alebo menej rozsiahle projekty. Počítačový program oveľa častejšie vznikne ako výsledok tvorivej duševnej činnosti dvoch alebo viacerých jednotlivcov. Jednotliví programátori, ale aj grafici, hudobníci či ďalšie osoby priamo spolupracujú na tvorbe daného softvérového projektu, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť, takže vzniká jediné, jednotné a nedeliteľné dielo.

Vtedy z hľadiska autorského zákona pôjde o dielo spoluautorov, ktorým patria práva k vytvorenému dielu spoločne a nerozdielne. To znamená, že nikto z autorov nemôže sám, bez účasti a súhlasu ostatných s programom nakladať. Príkladom tohto typu vzťahov medzi autormi môžu byť rozličné open source projekty, prípadne programy, ktoré pôvodný autor prestane ďalej vyvíjať a zdrojový kód odovzdá niekomu inému, ktorý vo vývoji pokračuje. Najčastejšou a najtypickejšou situáciou však bude počítačový program, ktorý bol vytvorený pod vedením nejakej fyzickej či právnickej osoby, ktorá dala podnet na vývoj programu alebo vývoj zabezpečovala a usmerňovala. Práve takto sú vytvárané rozsiahle komerčné softvérové projekty, na vývoji sa spolupodieľa viacero programátorov (najmenej dvaja). Takýmto spôsobom vzniknuté dielo sa označuje v autorskom zákone ako spoločné dielo. Autorský zákon pre spoločné diela zavádza podobný režim ako pri zamestnaneckom diele, a to dokonca aj vtedy, keď takýto softvérový projekt bol vyrobený spôsobom „na kľúč" na základe zmluvy o vytvorení diela.

3.3. POČÍTAČOVÝ PROGRAM AKO DIELO
Autorský zákon chráni počítačový program ako každé iné dielo. Treba však upozorniť, že z čisto teoretického hľadiska môžu existovať počítačové programy, ktoré nebude možné považovať za dielo v zmysle autorského zákona. Pôjde o prípady, keď počítačový program nebude výsledkom „vlastnej tvorivej duševnej činnosti", ale pôjde len o akýsi výsledok mechanickej aplikácie určitých odborných znalostí programátora, bez akéhokoľvek tvorivého prínosu. Takýchto programov, samozrejme, bude len zanedbateľné množstvo, no keďže nepôjde o dielo, takéto programy vôbec nebudú chránené podľa autorského zákona.
Z hľadiska právneho režimu počítačového programu je rozhodujúci spôsob jeho vzniku. Ak je autor iba jeden, on sám bude nositeľom všetkých práv, ktoré z autorstva vyplývajú, pokiaľ nepôjde o dielo vytvorené na základe zmluvy alebo pri plnení pracovných povinností. Pri väčšom počte autorov je situácia komplikovanejšia.

Z hľadiska právneho režimu programu budú rozhodujúcimi skutočnosťami predovšetkým vzájomný vzťah medzi jednotlivými autormi (vytvorenie diela z vlastného alebo cudzieho podnetu, vytvorenie diela v zamestnaneckom pomere a iné skutočnosti). Program, ktorý má viacerých autorov, bude najčastejšie podliehať režimu diela spoluautorov, spoločného či zamestnaneckého diela.
Treba sa zaoberať aj okamihom, keď vlastne vzniká autorské právo k počítačovému programu. Odpoveď na túto otázku jednoznačne dáva § 15 autorského zákona. Stane sa tak v okamihu, keď je dielo v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Z hľadiska vzniku autorského práva nie je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu, či bolo dielo vyjadrené v hmotnej podobe, nie je ani potrebné žiadne formálne uplatnenie autorského práva, napríklad registráciou. Rovnako nie je právne významné, či počítačový program (alebo iné dielo) obsahuje výhradu autorského práva (text typu „všetky práva vyhradené", symbol © a podobne). Autorské právo sa vzťahuje nielen na dokončený a skompilovaný program, ale aj na všetky jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu a mien postáv (napríklad počítačové hry), ak tie spĺňajú pojmové znaky diela. Inak povedané, už v momente napísania prvého riadku zdrojového kódu vzniká autorské právo na program.

3.4. OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA A JEHO OBMEDZENIA
Obsahom autorského práva je celý rad výlučných oprávnení autora. Výlučnosť autorského práva spočíva v tom, že iba autor rozhoduje o nakladaní s dielom. Bez jeho súhlasu nikto iný nemôže s dielom nakladať akýmkoľvek spôsobom. Práva autora nový autorský zákon delí v § 16 na dve skupiny. Prvou skupinou práv sú výhradné osobnostné práva autora, ktorých sa autor nemôže vzdať, nemôže ich ani previesť na niekoho iného a ktoré autorovou smrťou zanikajú. Výhradnými osobnostnými právami autora sú podľa § 17 autorského zákona:
• právo označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
• právo neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
• právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
• právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučujú, má autor právo na autorský dohľad (autorská korektúra) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.
Po smrti autora vznikajú časovo neobmedzené práva blízkym osobám v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, ale aj autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy práv podľa autorského zákona. Tieto osoby majú po smrti autora právo domáhať sa ochrany, aby si nikto nemohol prisvojiť autorstvo k dielu, aby dielo bolo použité len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a aby sa vždy uviedlo meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.
Druhou skupinou práv vyplývajúcich z autorstva sú výhradné majetkové práva autora, uvedené v § 18 autorského zákona. Základným majetkovým právom autora je právo použiť dielo. Na základe § 18 ods. 2 autorského zákona má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä však na:
• vyhotovenie rozmnoženiny diela
• verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva
• verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním
• spracovanie, preklad a adaptáciu diela
• zaradenie diela do súborného diela
• verejné vystavenie diela
• verejné vykonanie diela
• verejný prenos diela
Uvedený výpočet spôsobov použitia nie je úplný, možno pripustiť aj existenciu iných, v zákone neuvedených spôsobov použitia diela. V prípade, že autor už udelí súhlas na použitie diela, jeho právo na udeľovanie súhlasu nezanikne, iba mu vznikne povinnosť, aby strpel používanie diela inou osobou v rozsahu, na ktorý udelil súhlas. V prípade počítačových programov to môže byt napríklad používanie antivírového programu na ochranu jedného počítača pred vírusmi. Ak však autor neudelil súhlas na používanie antivírového programu na zárobkovú činnosť spočívajúcu v odstraňovaní vírusov iným osobám za finančnú odmenu, pôjde o porušenie majetkových práv autora.

Osobitný režim majetkových práv má zamestnanecké dielo, kde došlo v novom autorskom zákone k posilneniu postavenia zamestnávateľa. Doteraz bolo výslovne upravené vykonávanie majetkových práv zamestnávateľom len pre počítačové programy, od 1. januára 2004 sa tento režim rozšíril na všetky diela vytvorené v zamestnaneckom pomere V súvislosti so zamestnaneckým dielom (dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzí družstvom a jeho členom) autorský zákon ustanovuje, že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu. Autorský zákon však nevylúčil, že medzi zamestnancom - autorom a zamestnávateľom možno uzavrieť dohodu, ktorá zamestnávateľovi výkon majetkových práv k zamestnaneckému dielu úplne vylúči alebo nejako obmedzí. Zamestnávateľ môže počítačový program (dielo) použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má pravo aj na odmenu za takéto použitie. Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí nevyvrátiteľná domnienka, že autor udelil súhlas na zverejnenie diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom. Aj tu je prípustná iná úprava na základe zmluvy medzi autorom - zamestnancom a zamestnávateľom. Inak však osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu nie sú dotknuté. Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu. Smrťou zamestnávateľa alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ktorý nemá právneho nástupcu, právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

Osobitný význam pre počítačový priemysel má ustanovenie § 50 ods. 3, ktorým sa zavádza režim zamestnaneckého diela aj pre počítačové programy vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (naprogramovanie niekým iným). V takom prípade sa objednávateľ považuje za zamestnávateľa. Právny režim zamestnaneckého diela sa nemení ani skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu autora alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom - autorom.
Dĺžku trvania majetkových práv autorov ustanovuje autorský zákon v § 21 a 22. Majetkové práva trvajú, ak nie je v zákone ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojenom diele majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Z dĺžky trvania majetkových práv jasne vyplýva, že názory, ktoré hlásajú v súvislosti so starými počítačovými hrami existenciu takzvaného „abandonware", sú nesprávne. Podľa týchto názorov programy, ktoré boli vývojom prekonané a už sú zastarané, a preto ich už nikto nepredáva, majú byť opustenými vecami, a preto ich možno napríklad bezplatne šíriť. Aj hry, ktoré boli vytvorené pre Commodorre 64 v roku 1986, sú ešte chránené autorským zákonom. Tým skôr budú chránené neskôr vytvorené hry pre počítače triedy PC.

Inak ako bez súhlasu autora je možné dielo použiť iba v prípade, že to dovoľuje autorský zákon. Autorský zákon obsahuje takzvané zákonné licencie na použitie diela v § 24 - 37. Zákonné licencie sú v podstate určitými obmedzeniami inak výhradného práva autora udeľovať súhlas na každé použitie svojho diela. Zákonnými licenciami sú právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela za podmienok uvedených v § 24, právo na citáciu diela (§ 25), právo na propagáciu výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel (§ 26), právo na použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve (§ 27), použitie diela na vyučovacie účely (§ 28), pre potreby zdravotne postihnutých (§ 29), použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských predstavení a použitie školského diela (§ 30), použitie diela knižnicou alebo archívom (§ 31), dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela (§ 32), použitie diela na informačné účely (§ 33), použitie súborného diela (§ 34), rozmnožovanie a úprava počítačového programu (§ 36), spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka počítačového programu (§ 37). Ani v prípade zákonných licencií nesmie byť nakladanie s dielom v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do záujmov autora chránených právom. Z uvedeného výpočtu je jasné, že pri počítačových programoch bude možné vyžiť len niektoré zákonné licencie.
Zákon v § 24 ods. 3 písm. e) zakazuje vytvoriť rozmnoženinu počítačového programu, pokiaľ nie je stanovené inak. Osobitnú úpravu vytvárania rozmnoženiny počítačových programov obsahujú § 35 a § 36 autorského zákona, určitú úpravu rozmnožovania programu môže obsahovať napríklad aj licencia koncového používateľa. V § 24 ods. 3 písm. f) autorský zákon zakazuje vytvorenie rozmnoženiny databázy v elektronickej forme.
V § 24 ods. 6 sa určuje výška náhrady odmeny pre autorov, z ktorých diel možno zo zákona bez súhlasu vytvárať rozmnoženiny. Náhrada odmeny je v rovnakej výške ako v starom autorskom zákone. „Výpalné" za zapisovateľné a prepisovatel'né CD-R, CD-RW a DVD médiá je stále 6 %, a to dokonca aj v prípade, že ich kupuje výrobca softvéru, aby na nich distribuoval svoj softvér. Na napaľovačky je sadzba „výpalného" 3 % z ich ceny. Novinkou je zavedenie „výpalného" vo výške 0,5 % z ceny pevného disku zamontovaného v dovážanom alebo predávanom počítači. To možno vnímať ako určitú zmenu k lepšiemu, pretože podľa starého znenia autorského zákona sa mohol celý počítač považovať za „reprografické zariadenie" s 3 % sadzbou „výpalného".
Pre výrobcov počítačových programov sú dôležité ustanovenia § 35 a 36 autorského zákona.V § 35 je dovolené vyhotovenie rozmnoženiny z autorizovanej rozmnoženiny počítačového programu (teda tej na dodanom inštalačnom médiu, prípadne súboru stiahnutého z internetových stránok výrobcu) na záložné účely. Tým sa rozumie predovšetkým archivovanie pre prípad straty, zničenia alebo znehodnotenia pôvodného inštalačného média alebo súboru. Oprávnený nadobúdateľ počítačového programu je ďalej oprávnený vykonať úpravu alebo preklad nadobudnutej rozmnoženiny počítačového programu, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie interoperability a prevádzky počítača. Výslovne je dovolené, a to aj bez súhlasu autora, opraviť chyby v legálne nadobudnutom počítačovom programe. Oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje súhlas autora alebo iného nositeľa práv (najčastejšie distribútora) ani na preskúmavanie, študovanie a pre-skúšavanie funkčnosti počítačového programu.

Podmienkou však je, aby účelom uvedeného konania bolo dosiahnutie riadneho fungovania a následného použitia počítačového programu, na ktoré bola daná osoba oprávnená. Autorský zákon výslovne zakazuje obmedzenie práva na vytvorenie záložnej kópie zmluvou. Prípadné ustanovenie licencie koncového používateľa, ktoré vytvorenie záložnej kópie zakazuje, bude neplatné. Na druhej strane však nič autorovi nebráni, aby použil ochranu proti kopírovaniu programu. Prípadné ponechanie si vytvorenej záložnej kópie, respektíve neznehodnotenie takejto kópie po predaji programu (ak vôbec autor takýto predaj dovolil) už bude porušením autorského zákona. Nie je takisto možné zmluvou zakázať legálnemu nadobúdateľovi počítačového programu preskúmať, preštudovať alebo preskúšať funkčnosť počítačového programu s cieľom určiť myšlienky alebo princípy, ktoré sú základom akejkoľvek časti programu, a to počas nahrávania, zobrazovania, vysielania, overovania funkčnosti a ukladania programu do pamäte.

V § 36 sa ustanovujú podmienky, za ktorých je možné vykonať dekompiláciu, teda použiť metódy reverzného inžinierstva. Podmienkou, ktorej splnenie je nevyhnutné na dovolenú dekompiláciu počítačového programu, je iba potreba získania informácie na dosiahnutie vzájomnej súčinnosť nezávisle vytvorených počítačových programov. To sú napríklad situácie, pokiaľ súčasné použitie dvoch programov povedie k zamŕzaniu počítača či iným nepredvídateľným a nebezpečným situáciám. No ak má byť dekompilácia legálna, nesmú byť informácie potrebné na dosiahnutie spolupráce programov už známe alebo dosiahnuteľné iným spôsobom ako dekompiláciou (napríklad od výrobcu). Vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo prekladu jeho formy nemožno zmluvne vylúčiť. Informácie, ktoré sa získali dekompiláciou počítačového programu, sa nemôžu použiť na iný cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom.
Zaujímavý je aj v § 32 udelený súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktoré je dočasné alebo náhodné a je neoddeliteľnou a podstatnou časťou technologického postupu, ak jeho jediným účelom je oprávnené použitie diela alebo uskutočnenie prenosu diela v komunikačnej sieti medzi tretími osobami sprostredkovateľom, ak nemá samostatnú majetkovú hodnotu. To je situácia, v ktorej si napríklad sťahujeme zo stránok výrobcu legálne zakúpený program, obrázok či knihu a operačný systém ju najprv uloží do nejakého dočasného súboru či adresára. Táto dočasná kópia bude vymazaná až po úplnom skončení sťahovania a bude nahradená súborom, ktorý sa vytvorí v tom adresári, kam sa program mal uložiť.

4. ZÁVER
V súčasnej dobe možno vidieť značný nárast informačných technológií a s tým spojené prenikanie výpočtovej techniky, vybavenej softvérom, do celej spoločnosti. Spolu s nárastom počtu počítačov v komerčnej sfére aj v domácnosti je tu aj nárast porušovania autorského práva k programovému vybaveniu – softvérové pirátstvo. Dlho som rozmýšľala, ako je možné, že trend nezákonného kopírovania sa tak rozmáha. Hlavne v chudobnejších krajinách. Podľa môjho názoru je to spôsobené vo veľkej miere aj faktom, že v západných krajinách je softvér pre obyvateľov oveľa viac cenovo prístupnejší ako napríklad na Slovensku, alebo v Čechách. Pokiaľ táto situácia bude trvať a nebude sa riešiť, je samozrejmé, že nelegálne šírenie softvéru sa bude rozmáhať. Ak by však vývojárske firmy nemysleli len na zisk z predaja, ale aj na „bežného“ užívateľa, softvér by mohol byť lacnejší a pevne verím, že v tomto prípade by si drvivá väčšina ľudí, zakúpila originálne produkty a neboli by odkázaní na kópie, pričom riskujú právny postih.
5. PRÍLOHY
Nedávno sme na Slovensku mali možnosť zachytiť osvetovú kampaň, ktorú realizovala BSA. Jej hlavným cieľom bolo zmeniť zmýšľanie ľudí a ukázať im, že počítačová kriminalita je trestný čin. Pri tejto kampani však vzniklo niekoľko otázok, ktoré boli položené Mgr. Adriane Tomanovej, právnej zástupkyni BSA SR.

Aké má právomoci BSA SR?
V prvom rade treba uviesť, že BSA nie je softvérová polícia. Čiže nemáme oprávnenie vstúpiť niekomu do prevádzky, domov alebo do internetovej kaviarne a začať tam zabavovať počítače. Toto je parketa kriminálnej polície. Teraz sa však zlepší situácia – polícia totiž zakladá nové pracovisko, ktoré bude špecializované na počítačovú kriminalitu. Oddelenie síce doteraz existovalo, robili tam však iba traja ľudia, ktorí mali navyše v náplni práce iba vypracúvať metodiku pri vyšetrovaní počítačovej kriminality. Touto metodikou usmerňovali všetky aktivity na území Slovenska. Hlavnou pracovnou náplňou BSA je preverovanie kvality všetkých udaní.

Aké udania akceptuje BSA?
Máme viacero prípadov. Ľudia napíšu svoje udania napríklad prostredníctvom webu. Prevádzkujeme však aj bezplatné telefónne číslo, kde zavoláte a môžete udať nejakú firmu, že používa nelegálny softvér.

Toto telefónne číslo sa využíva iba na podávanie udaní?
Nie, na našu infolinku môžu zavolať napríklad aj ľudia, ktorí majú obavu, aby svojím konaním neprekročili rámec zákona. Doteraz to veľa ľudí nerobilo, podnikatelia však začínajú meniť svoje zmýšľanie, a tak pri zakladaní napríklad internetovej kaviarne popri vybavovaní požiarnych a iných povolení sa začínajú pýtať aj na poplatky za nainštalovaný softvér.

Kto najčastejšie a najpravdivejšie udáva softvérových pirátov?
Po mojich skúsenostiach môžem povedať, že najvďačnejšie a najpravdivejšie údaje máme od bývalých zamestnancov firiem, ktorí sa s bývalým zamestnávateľom nerozídu v dobrom. Práve takíto ľudia majú veľmi dobrý prehľad o počte počítačov a nainštalovanom softvéri, ktorý sa na nich nachádza. Na druhom mieste v počte udaní stoja konkurenčné firmy, napríklad spomenuté internetové kaviarne.

Ako overujete pravdivosť udaní?
Keď sa nám niečo nezdá, požiadame externých spolupracovníkov, aby išli napríklad do internetovej kaviarne a preverili situáciu. Anonymný záujemca pritom zaplatí poplatok za použitie internetovej kaviarne a pripojí sa. Takto vyskúša, aký softvér sa v kaviarni používa, aké sú tam hry, a vypracuje o tom správu. Čiže prevádzkovateľ ani nevie, že jeho kaviareň bola práve podrobená našej kontrole.

Čo robíte, ak zistíte, že udanie bolo pravdivé?
Tie „jemnejšie“ prípady, v ktorých nie je situácia až taká jednoznačná, upozorňujeme priamo adresovaným upozorňujúcim listom. V tomto liste sa nachádza upozornenie, že vieme o ich nekalej činnosti a snažíme sa túto situáciu riešiť. V prípade, že vieme o firme, ktorá vykonáva túto trestnú činnosť vo väčšej miere (napr. predáva nelegálny softvér), obraciame sa na políciu a požiadame ju o spoluprácu, prípadne podáme trestné oznámenie. Treba však povedať, že slovenská polícia v boji proti softvérovým pirátom vyvíja aktivitu aj bez nášho pričinenia. Musím povedať, že veľa firiem sa skutočne poučí a chýbajúce licencie dokúpi. Niektoré firmy sú dokonca aj upozorňujúcim listom prekvapené – prevádzkovatelia internetových kaviarní napríklad nevedia, že potrebujú povolenie na prenájom softvéru od majiteľov autorských práv.

Akou formou posielate upozornenia? Elektronickou alebo klasickou poštou?
E-maily posielame iba „napaľovačom“, teda ľuďom, ktorí predávajú nelegálny softvér cez internet. Všetky ostatné upozornenia sa odosielajú klasickou poštou.

Reagujú firmy na takéto listy?
Firmy reagujú približne na 85 percent upozorňujúcich listov – zavolajú alebo napíšu. Raz volal istý pán, ktorý mal na nás jedinú otázku – či ho budeme dodatočne stíhať, ak si okamžite dokúpi licencie k nainštalovanému nelegálnemu softvéru. Odpoveď znela jednoznačne – nie. Našou snahou je legalizácia softvéru.

Už sa stalo, že by polícia na váš podnet vykonala raziu a v kontrolovanej firme nenašla nelegálny softvér?
Nie, naše informácie si vždy dôkladne overujeme.

Ako napríklad?
Spôsobov je veľa, uvediem jeden príklad – spolupracujeme s daňovými úradmi. Niekoľko mesiacov pred raziou sa vykoná daňová kontrola, ktorá je zameraná na niečo úplne iné. Skontroluje však aj účtovný stav hmotného a nehmotného investičného majetku. Výsledok je jednoznačný – zrejme nie je niečo v poriadku, ak firma vlastní dvesto počítačov a iba dve licencie na operačný systém, pričom to nie je spoločnosť, ktorá používa voľne šíriteľné programy (reklamné agentúry, účtovnícke firmy).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Softvérové právo